Na povrchu sa zdá všetko v poriadku – vlny šumia, slnko sa odráža na hladine, pláže sú plné turistov. No pod hladinou sa v tichosti odohráva zmena, ktorá by nás mala všetkých znepokojovať. Vedci varujú, že tmavnúce oceány predstavujú reálnu hrozbu pre morský život. A táto zmena je oveľa rozsiahlejšia, než by sme si mysleli.
Svetlo sa vytráca – a spolu s ním aj život
Oceán je obrovský, živý ekosystém, ktorého základný kameň tvorí svetlo. V tzv. fotickej zóne – teda v hornej vrstve oceánskej vody do hĺbky približne 200 metrov – prebieha fotosyntéza, rastú mikroskopické rastlinky zvané fytoplanktón a začína sa tu väčšina morských potravinových reťazcov. Táto zóna je domovom rýb, cicavcov, kôrovcov a množstva ďalších organizmov, ktoré sa spoliehajú na svetlo, aby mohli loviť, rozmnožovať sa alebo jednoducho prežiť.
No vedci zistili, že v období od roku 2003 do 2022 stmavla viac než pätina globálneho oceánu – konkrétne 75 miliónov štvorcových kilometrov. Pre lepšiu predstavu: ide o plochu väčšiu než Afrika, Európa, Čína a Severná Amerika dohromady. A to nie je všetko – v niektorých oblastiach sa fotická zóna zmenšila až o 100 metrov.
Prečo sú tmavnúce oceány problém?
„Je to skutočný dôvod na obavy,“ tvrdí Dr. Thomas Davies z Univerzity v Plymouthe. A nejde len o teóriu. Svetlo vo vode je základným biologickým kompasom – ryby ho využívajú na orientáciu, planktón na fotosyntézu, korytnačky na migráciu. Keď svetla ubúda, živočíchy sú nútené stiahnuť sa bližšie k hladine, kde sa zvyšuje ich koncentrácia, zraniteľnosť a konkurencia o potravu.
Najviac sú zasiahnuté oblasti ako Južný oceán alebo oblasť Golfského prúdu pri Grónsku, kde klimatické zmeny menia oceánske prúdy a spôsobujú, že svetlo preniká hlbšie stále menej. Príčinou tmavnutia sú nielen zmeny teploty a prúdenia, ale aj prísun sedimentov a živín z pevniny, najmä pri pobrežných oblastiach.
Paradoxne, niektoré časti oceánov sa za posledné roky zosvetlili – ako napríklad oblasť pri západnom pobreží Írska. No tieto svetlejšie miesta nedokážu vykompenzovať tmavnutie na iných miestach.
Rajské ostrovy, ktoré sa neboja povedať nie: Prečo Cookove ostrovy nechcú byť druhým Havajom
Dôsledky môžu byť drastické
Zmenšovanie fotickej zóny môže mať reťazový efekt:
- Úbytok fytoplanktónu znamená menej kyslíka – a to nielen pre oceán, ale aj pre atmosféru, pretože tieto mikroskopické rastliny produkujú takmer polovicu kyslíka na Zemi.
- Kolaps potravinových reťazcov postihne ryby, ktoré lovíme, aj tie, ktoré sú potravou pre delfíny, veľryby či vtáctvo.
- Znížená schopnosť oceánov absorbovať uhlík môže urýchliť klimatické zmeny. Oceán je jedným z najväčších „zachytávačov“ CO₂ na planéte.
Profesor Oliver Zielinski z Leibnizovho inštitútu pre výskum Baltského mora dodáva:
„Takéto zmeny môžu narušiť morské potravinové siete, zmeniť rozšírenie druhov a oslabiť schopnosť oceánu podporovať biodiverzitu a regulovať klímu.“
Dôležitý varovný signál
Ak sa doteraz hovorilo o klimatickej zmene najmä v súvislosti s topiacimi sa ľadovcami a stúpajúcimi teplotami, tmavnúce oceány sú ďalším dôkazom toho, že planéta sa mení aj tam, kde to nevidíme voľným okom. Zmena v priepustnosti svetla v oceánoch je tichá, pomalá, ale zásadná. A čo je horšie – reverzibilita týchto zmien je zatiaľ otázna.
Vedci upozorňujú, že ide o globálny problém, ktorý si vyžaduje rýchle kroky. Riešením nie sú len obmedzenia emisií, ale aj ochrana pobrežných oblastí, znižovanie erózie a dôslednejšie monitorovanie morských prúdov a kvality vody.
Prečo by nás to malo zaujímať?
Oceány nám poskytujú jedlo, regulujú klímu, absorbujú uhlík a udržiavajú planétu v rovnováhe. Bez zdravého oceánu nebude zdravý ani život na pevnine. Ak tmavnutie vody zúži priestor, kde môže existovať morský život, ohrozí to nielen živočíchy, ale aj nás – či už ako spotrebiteľov, alebo obyvateľov planéty.
Tmavnúce oceány nie sú len vedecký pojem. Sú zrkadlom toho, ako rýchlo sa svet mení – a ako pomaly na to reagujeme.
