Svet sa nachádza v bode zlomu, kedy zúfalo potrebuje výrazný posun vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Mnohí odborníci tvrdia, že solárna energia je spolu s veternou cenovo najvýhodnejšou. Okrem toho má obrovské možnosti využitia – od fotovoltaických okien alebo textílií na budovách až po elektrický pohon pre autá či dokonca oblečenie.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by do polovice tohto storočia mohla byť štvrtina svetovej spotreby elektrickej energie pokrytá solárnou energiou. Avšak existuje niekoľko prekážok, ktoré brzdia solárnu revolúciu. Najväčšie výzvy spočívajú v nasledujúcich oblastiach.
Solárna energia nie je stála
Podstatná výhoda fosílnych palív oproti solárnej energii, je, že z nich získame energiu okamžite a kedykoľvek. V prípade solárnej energie to tak nie je a energiu získavame iba vtedy, keď svieti slnko. Elektrina je však potrebná stále.
Európa sa spája, aby podporila obnoviteľné zdroje energie a znížila spotrebu fosílnych palív
Problém so skladovaním
Kvôli tomu, že slnečná energia je prerušovaná, na jej plné využitie je potrebné veľké množstvo uskladnenej energie – aby sa elektrina mohla vyrábať za slnečných podmienok a následne využívať, aj keď je tma alebo zamračené. Skladovať slnečnú energiu umožňujú batérie, na ktorých výrobu je potrebné veľké množstvo lítia. Tieto batérie začali vo veľkom využívať aj elektromobily, preto dopyt po tomto najľahšom kove enormne rastie. Ťažba lítia je však zložitý proces. Značným spôsobom zasahuje do ekosystému a negatívne ovplyvňuje životné prostredie. Okrem toho, že pri nej vznikajú tony odpadu, spotrebujú sa tiež hektolitre čistej vody, ktorá je najmä v suchých oblastiach zvlášť cenná.
Najväčšími lídrami v ťažbe „bieleho zlata“, ako sa lítium zvykne označovať, sú v súčasnosti Čína, Austrália, Čile a Argentína, preto je Európa závislá od jeho dovozu zo zahraničia a od jeho nestabilnej ceny.
Politika
V súčasnosti väčšina vlád podporuje solárnu revolúciu veľmi málo alebo vôbec. Na urýchlenie prijatia slnečnej energie sú však potrebné veľké vládne investície a dôležité právne predpisy. Takisto si to vyžaduje vybudovanie rozsiahlej infraštruktúry na prepravu slnečnej energie tam, kde je potrebná.
Problém s výrobou
Solárna energia môže byť typom obnoviteľnej energie, ale jej výroba nie je bezuhlíková; Výroba solárnych článkov je energeticky náročný proces, ktorý si vyžaduje obmedzené množstvo materiálov.
Väčšina fotovoltaických panelov je vyrobená z kryštalického kremíka, ktorý sa získava zo surového polysilikónu. Jeho najdôležitejším distribútorom je Čína, pričom takmer polovica pochádza z regiónu Sin-ťiang na severozápade krajiny, kde sa spracováva pomocou uhoľnej energie. Konkrétne tavením v peciach, kde takisto vzniká znečistenie. Navyše produkcia tohto materiálu sa výrazne znížila kvôli obvineniam dodávateľov polysilikónu v čínskej oblasti Sin -ťiang z využívania nútenej práce Ujgurov, a tak čelia obchodným sankciám. Ďalším faktorom, ktorý zároveň spôsobil i nárast ceny kremíka o 300 percent, sú výpadky dodávok elektriny.
Solárny odpad
Aj solárne panely môžu mať na konci svojej životnosti významný vplyv na životné prostredie a pri rozklade uvoľňujú toxické materiály. Ich životnosť je približne 25 rokov, preto je pravdepodobné, že tento problém bude v blízkej budúcnosti čoraz rozšírenejší.
IEA predpovedá, že do roku 2050 vznikne celkovo 78 miliónov ton odpadu, niektorí vedci dokonca odhadujú, že toto množstvo by malo byť ešte oveľa vyššie. Recyklácia fotovoltaiky na získanie ich kremíka a striebra môže byť zložitá, čo znamená, že veľa solárnych panelov skončí na skládke. Toto je ďalšia z naliehavých výziev, s ktorou si budeme musieť v blízkej budúcnosti poradiť, aby mohla začať solárna revolúcia.
