Už dlhých 44 rokov pomáhajú satelity vedcom sledovať, koľko ľadu pláva v oceáne okolo 18 000 km2 dlhého pobrežia Antarktídy. Pobrežné vody Antarktídy sú pritom každý rok svedkami obrovského posunu, kedy morský ľad dosahuje svoj vrchol vždy v septembri daného roka v podobe 18 miliónov štvorcových kilometrov morského ľadu, pričom do februára nasledujúceho roka klesne na niečo viac ako 2 milióny štvorcových kilometrov. Počas týchto štyroch desaťročí satelitných pozorovaní však ešte nikdy nebolo na kontinente také malé množstvo morského ľadu, ako minulý týždeň.
Dr. Will Hobbs z Tasmánskej univerzity, ktorý je odborníkom na antarktický morský ľad, v súvislosti s nameraným historickým rekordom uviedol, že to nie je až také prekvapujúce a bolo už len otázkou času, kedy niečo také uvidíme. „Všade vidíme menej ľadu. Je to cirkumpolárna udalosť,“ hovorí Hobbs. Vedci pritom aj v rovnakom období pred rokom zaznamenali rekordne nízku úroveň morského ľadu, kedy na južnej pologuli kleslo množstvo morského ľadu na 1.92 m2. Vlaňajšia hodnota predstavovala historické minimum zaznamenané od roku 1979. Hodnota, ktorá bola evidovaná 12. februára tohto roka, však klesla ešte nižšie, a to na 1,79 m2.
Tretie minimum za šesť rokov vedcov znepokojuje
Hobbs ďalej priblížil situáciu so slovami, že na jar bol na južnej pologuli silný vietor a nad západnou Antarktídou narážal na ľad. Obrovské oblasti na západe kontinentu sa podľa neho sotva spamätali zo strát z predchádzajúceho roka a už museli opäť čeliť nepriaznivým poveternostným podmienkam, ktoré zrejme prispeli k ďalšiemu úbytku ľadovej masy. Tohoročná hodnota predstavuje v poradí už tretie rekordné minimum namerané za posledných šesť rokov, čo rozpútalo medzi polárnymi vedcami búrlivé diskusie o tom, prečo sa to deje. Osud antarktického ľadu, a to najmä toho, ktorý sa nachádza na súši, je pre nás dôležitý. Dôvodom je skutočnosť, že kontinent obsahuje dostatok ľadu na zvýšenie hladiny morí o niekoľko metrov v prípade, že by sa táto masa roztopila.
Vedci pritom objasňujú, že morský ľad má schopnosť odrážať slnečné žiarenie a preto je ťažké ho roztopiť týmto spôsobom. Ak sa však za ním nachádza otvorená voda, môže ľad roztopiť odspodu. Samotný topiaci sa morský ľad podľa vedcov nezvyšuje hladinu morí, pretože dokáže plávať na vode. Niektorí výskumníci však hovoria o reťazových efektoch, ktoré môžu spôsobiť zvýšenie hladiny morí.
Jednou z významných úloh morského ľadu je, že pomáha tlmiť búrkový efekt na ľadovú masu spojenú s pobrežím. Ak sa tento ľad začne viac strácať, väčšia činnosť morských vĺn môže ešte viac oslabiť plávajúce ľadové kryhy, ktoré pomáhajú chrániť ľadovce nachádzajúce sa v ich blíkosti na súši. Jednou z hlavných oblastí vedeckého záujmu je aj výrazný úbytok ľadu v Amundsenskom a Belinghausenovom mori pri pobreží Antarktídy. Pozornosť vedcov púta aj preto, že priemerné množstvo morského ľadu na kontinente sa do roku 2014 zvýšilo, tieto dve susedné moria však zaznamenali straty.
Ľadovec súdneho dňa môže zdvihnúť hladinu morí o pol metra
Získané informácie o množstve ľadu sú dôležité aj preto, že tento región je domovom zraniteľného ľadovca s názvom Thwaites, ktorý je známy aj ako „ľadovec súdneho dňa“. Svoj názov si vyslúžil preto, že obsahuje také množstvo vody, ktoré by v prípade roztopenia zdvihlo hladiny morí a pol metra. Matt England, ktorý je oceánografom a klimatológom na University of New South Wales, hovorí aj o tom, že nechceme stratiť morský ľad práve tam, kde sa nachádzajú tieto zraniteľné miesta.
„Pravdepodobne začíname vidieť známky výrazného otepľovania a ústupu morského ľadu. Sledovať pritom, ako sa dostáva na aktuálne úrovne, je určite znepokojujúce,“ dodal England. Údaje poskytnuté vedcami z austrálskej antarktickej divízie, Dr. Robom Massomom a Dr. Philom Reidom tiež ukazujú, že dve tretiny pobrežia kontinentu boli minulý mesiac vystavené otvorenej vode, čo je výrazne nad dlhodobým priemerom, a to približne o 50 %. Problémom je podľa vedcov nielen samotný rozsah ľadovej plochy, ale aj trvanie jeho pokrytia.
Môže sa zdať, že v našich končinách sa nás tieto problémy netýkajú, pretože Antarktída je od nás ďaleko. Zmeny, ktoré sa však dejú na tomto konci sveta, môžu výrazným spôsobom ovplyvniť globálnu klímu. Dr. Ariaan Purich, Dr. Massom a Dr. Reid vlani publikovali štúdiu, ktorá odhalila, že od roku 1979 bola oblasť Amundsenovho mora svedkom dlhších období bez ľadu a väčšia časť pobrežia bola vystavená poveternostným podmienkam otvoreného oceánu.
Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová a ďalší športovci tlačia na prijatie efektívnejších opatrení v boji proti klimatickej kríze
Vedci hľadajú súvislosť medzi úbytkom ľadu a zmenou klímy
Dr. Ted Scambos je tiež odborníkom na morský ľad pôsobiacim na University of Colorado Boulder, ktorý pracuje na výskume antarktického morského ľadu v univerzitnom Národnom stredisku údajov o snehu a ľade. Je to svetové centrum, ktorého cieľom je monitorovanie ľadovej masy na zemských póloch. Vedecká komunita sa pri sledovaní aktuálneho diania pýta, či existuje proces, ktorý súvisí s globálnou zmenou klímy. Je podľa nich ťažké študovať Antarktídu nielen kvôli jej odľahlosti, ale aj pre náročné poveternostné podmienky, rýchle zmeny počasia a búrky prichádzajúce zo všetkých strán. Scambos pritom povedal, že zatiaľ čo najnovší záznam môže čiastočne súvisieť s klimatickým systémom La Nina, ktorý má tendenciu dodávať teplý vietor na polostrov kontinentu, tento jav nevysvetľuje straty v ostatných oblastiach kontinentu.
„Stále sa snažíme prísť na to, čo to je. Je však jasné, že menej morského ľadu bude mať nejaký dopad. Bude to mať dopad na kontinentálny ľad, pretože bude odkrytá veľká časť pobrežia,“ dodal.
Dr. Purich tiež hovorí, že všetky súčasné vedecké modely predpokladajú, že keď sa klíma otepľuje, bude sa morský (antarktický) ľad topiť a bude ho ubúdať. V tom podľa jej slov panuje všeobecný vedecký konsenzus. Antarktickí vedci sa však teraz snažia zistiť, čo sa v skutočnosti deje a aký dopad to môže mať na celý svet či jednotlivé regióny. Je pokles morského ľadu a uplynulé namerané minimá len bežným prírodným javom na tomto kontinente, alebo sú tieto deje jasným znakom toho, že aj v tomto priestore už pôsobí klimatická kríza? Antarktída je od nás síce ďaleko, ale zmeny v jej okolí ovplyvňujú celý svet a globálnu klímu. Topiace sa ľadovce majú vplyv na pobrežné komunity po celom svete.
„Všetci by sme sa preto mali zaujímať o to, čo sa deje v Antarktíde,“ dodala Purich na záver.
