Slovensko patrí medzi krajiny s najhorším ovzduším v EÚ, pričom domácnosti, ktoré využívajú tuhé palivá na vykurovanie, sú hlavným zdrojom znečistenia. Ktoré oblasti to sú? Dá sa sa udržateľne vykurovať?
Na Slovensku dýchame viac znečistený vzduch ako väčšina obyvateľov EÚ
Slovenská republika sa vyznačuje kopcovitým terénom a bohatým lesným porastom, ktorý zaberá 40% územia, čo mierne prevyšuje európsky štandard (39%). Drevo, ako tradičný a cenovo dostupný zdroj energie, sa dodnes využíva najmä vo vidieckych oblastiach na vykurovanie a varenie.
Naproti tomu, v mestských aglomeráciách prevláda centralizované vykurovanie založené na plyne.
Pri spaľovaní tuhých palív, ako sú drevo, štiepka či pelety, vznikajú jemné častice PM2,5 s priemerom do 2,5 mikrometra. Expozícia slovenskej populácie týmto časticiam prevyšuje priemer Európskej únie:
- Slovensko sa s koncentráciou 15,5 μg/m³ PM2,5 radí na štvrté miesto v EÚ, za Poľskom (18,2 μg/m³), Bulharskom (17,5 μg/m³) a Chorvátskom (16 μg/m³). Priemerná hodnota v EÚ dosahuje 13,5 μg/m³.
- Domácnosti sú hlavným producentom znečistenia, zodpovedajúc za viac ako 82% emisií, čo stavia Slovensko na špičku rebríčka OECD v tomto ukazovateli. Priemysel a doprava prispievajú každý 7% k celkovému znečisteniu.
- Hoci slovenský priemysel produkuje len 0,5 kg pevných častíc na obyvateľa, čo je výrazne pod priemerom EÚ (1,4 kg), problémom zostáva neefektívne vykurovanie domácností tuhým palivom.
Tento spôsob vykurovania je najrozšírenejší v Žilinskom (43%) a Banskobystrickom kraji (35%). Znečistené ovzdušie má negatívny dopad na zdravie obyvateľstva, spôsobujúc respiračné, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia.
Nesprávne kúrenie zvyšuje emisie 50%
Z analýz Cechu kachliarov vyplýva, že ľudia najmä v menších mestách a obciach dodnes nevedia správne kúriť. Riešiť to pomáha aj projekt s Ministerstvom životného prostredia.
Okolie Jelšavy a Zlatej Idy na východnom Slovensku patrí dlhodobo k najsmogovejším oblastiam Slovenska. Všetky tieto oblasti majú spoločný menovateľ. Sú nimi staré spotrebiče na drevo. „Najstaršie spotrebiče na drevo znečisťujú 28 krát viacej ako súčasné moderné kachle, ktoré staviame,“ konštatuje Štefan Bobocký, prezident Cechu kachliarov.
Okrem kvalitného spotrebiča ovplyvňuje množstvo dymu aj samotný užívateľ zariadenia a to správnym kúrením. „Samotným správnym kúrením suchým drevom dokáže spotrebiteľ znížiť množstvo emisii až o polovicu oproti nesprávnemu kúreniu,“ vysvetľuje Štefan Bobocký. Jeden ako aj druhý faktor je kľúčový pre znižovanie emisií. A to najmä v oblastiach, ktoré majú dlhodobo s nimi problém.
Tím, ktorí učí kúriť šetrnejšie
Od roku 2009 čelí Slovenská republika právnym dôsledkom za nedodržiavanie smerníc EÚ o kvalite ovzdušia, konkrétne za prekračovanie stanovených limitov na ochranu zdravia.
Situácia eskalovala 18. februára 2021, keď Európska komisia rozhodla o postúpení prípadu Slovenska Súdnemu dvoru EÚ kvôli nadmernej koncentrácii prachových častíc PM10 v ovzduší.
Ako reakcia na túto výzvu bol iniciovaný projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia. Tento komplexný program má za cieľ nielen implementovať konkrétne kroky na zlepšenie stavu ovzdušia, ale aj podporiť vzdelávacie iniciatívy, komunikačné stratégie a monitorovacie aktivity v oblasti ochrany ovzdušia.
Dôležitou súčasťou projektu je vytvorenie celoštátnej siete manažérov kvality ovzdušia, ktorá má zabezpečiť efektívne riadenie a koordináciu snáh o zlepšenie kvality ovzdušia na celom území Slovenska.
„Po celom Slovensku chodíme s edukačným prívesom v ktorom vysvetľujeme ako správne kúriť a znižovať svoje emisie. Úzko spolupracujeme s manažérmi kvality ovzdušia a vyberáme lokality, kde je najviac emisií. Pozitívna odozva dosvedčuje, že takáto edukácia má zmysel,“ konštatuje Štefan Bobocký.
Ako na to?
Efektívna metóda zakladania ohňa v peci či krbe sa nazýva „zhora nadol“. Tento prístup spočíva v špecifickom usporiadaní paliva:
1. Na spodok ohniska sa ukladajú masívnejšie kusy dreva.
2. Vrchnú vrstvu tvoria drobnejšie triesky a podpaľač.
Toto prináša dve kľúčové výhody:
- Urýchľuje sa proces prehriatia komína.
- Znižuje sa tvorba dechtu v komínovom systéme.
Decht, ktorý často spôsobuje problémy v komínoch, je v podstate produkt nedokonalého spaľovania. Ide o zmes nespálených uhľovodíkov, ktoré z rôznych príčin neuhoreli v ohnisku. Keď tieto látky prechádzajú komínom a ochladzujú sa, majú tendenciu kondenzovať a usadzovať sa na chladnejších povrchoch komínového systému.
Metóda „zhora nadol“ pomáha minimalizovať tento nežiaduci jav, čím prispieva k efektívnejšiemu vykurovaniu a znižuje riziko komínových požiarov.
