Prvé solárne panely z čias solárneho boomu na Slovensku dosluhujú a recyklácia tohto špecifického elektroodpadu sa stáva horúcou témou. Hoci záujem o ekologické riešenia rastie, Slovensko a zvyšok EÚ narážajú na zásadný problém – kto, kde a za čo staré fotovoltické panely vlastne zrecykluje?
Solárna energia na vzostupe, recyklácia je málo rozvinutá
V posledných rokoch sme boli svedkami explozívneho rastu solárnej energetiky. V roku 2024 sa globálna inštalovaná kapacita vyšplhala na neuveriteľných 600 GW, čo je až o tretinu viac ako rok predtým. V EÚ sa podiel solárnej energie na výrobe elektriny vyšplhal na 5 %, pričom cieľom Európskej komisie je do roku 2030 dosiahnuť kapacitu až 600 GW.
Na Slovensku sa však začína črtať problém. Mnohé z panelov inštalovaných počas rokov 2008 – 2010 totiž končia svoju životnosť. Odhadom máme v krajine 100 000 ton fotovoltických panelov a ich recyklácia je zatiaľ len v plienkach.
SEWA registruje extrémny nárast odpadu
Organizácia SEWA, a. s., ktorá má na Slovensku na starosti zodpovednosť výrobcov elektrozariadení, eviduje dramatický nárast množstva nefunkčných panelov. Kým v roku 2024 vyzbierali iba 4,4 tony, v prvej polovici roku 2025 to bolo už viac než 67 ton.
Výkonný riaditeľ SEWA, Jozef Kozák, tvrdí, že dopyt po recyklácii bude v najbližších rokoch stúpať. No upozorňuje aj na realitu – Slovensko nemá dostatok spracovateľských kapacít, ktoré by vedeli tento typ odpadu ekologicky a efektívne spracovať. Nie všetky druhy panelov je dnes možné spracovať u nás.
Chýbajú kapacity, pravidlá a infraštruktúra
Jedným z hlavných problémov je fakt, že trh s recykláciou fotovoltiky nie je pripravený. Hoci výrobcovia a dovozcovia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť ekologické nakladanie s elektroodpadom, v praxi často narážajú na nedostatočnú infraštruktúru.
„Ak chceme recykláciu fotovoltiky rozvíjať zmysluplne, mali by sme na to pripraviť aj podmienky – štát nemôže očakávať, že výrobcovia budú plniť legislatívne povinnosti, ak spracovateľský trh nie je pripravený,“ zdôrazňuje Kozák.
Nejasné financovanie a legislatívne vákuum
Zásadným problémom je tiež financovanie recyklácie. Panely, ktoré boli uvedené na trh pred rokom 2012, nespadajú pod európsku smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení. To znamená, že nikto nemá povinnosť ich recyklovať – ani zaplatiť náklady spojené s ich likvidáciou.
Okrem toho, aktuálne platná legislatíva stanovuje, že výrobcovia musia zabezpečiť zber elektroodpadu na úrovni 65 % z priemernej hmotnosti zariadení uvedených na trh za posledné tri roky. Tento cieľ je však pre produkty s dlhšou životnosťou, ako sú solárne panely, ťažko dosiahnuteľný.
Čas na zmenu legislatívy? Odborníci volajú po úprave cieľov
Jozef Kozák upozorňuje, že zberové ciele pre zariadenia s dlhým životným cyklom, ako sú fotovoltické panely alebo chladničky, by mali byť nastavené realistickejšie. Súčasné nastavenie môže byť v praxi nesplniteľné a spôsobuje zbytočné komplikácie.
„Regulátor by sa mal zamyslieť nad tým, či by ciele nemali zohľadňovať realitu a životnosť jednotlivých typov zariadení,“ dodáva Kozák. Zároveň apeluje na potrebu jasného financovania pre staršie panely a podporu výstavby nových špecializovaných recyklačných prevádzok.
