Minister životného prostredia Ján Budaj a ďalších 11 ministrov životného prostredia z členských štátov EÚ vyzvali Európsku komisiu, aby uchovala súčasný stav ochrany vlka dravého.
V liste adresovanom eurokomisárovi pre životné prostredie, oceány a rybné hospodárstvo Virginijuusovi Sinkievičusovi ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripomenulo, že Slovensko je za zachovanie právnej ochrany vlka dravého v Európe.
Oslabenie ochrany by bolo chybou
K Budajovej iniciatíve sa pripojilo 11 členských štátov EÚ, a to Bulharsko, Cyprus, Grécko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko. Informovalo o tom v tlačovej správe MŽP.
Ministri členských krajín potvrdili, že by bolo chybou oslabovať právnu ochranu vlka, ktorý je jedinou prirodzenou bariérou pred pandémiou afrického moru ošípaných či pred premnožením raticovej zveri.
Zákon o poľovníctve má stovky pripomienok. Zavádza poľovníkov aj verejnosť upozorňuje poľovnícka komora
„Na Slovensku poznáme oba tieto problémy. Vieme, že spôsobujú násobne väčšie škody než vlk. Pandémia AMO a premnoženie raticovej zveri už zasiahli väčšinu územia nášho štátu, preto nie je v našom záujme obmedzovať ochranu, akú nám pred obidvomi problémami poskytuje vlk dravý,“ uviedol Ján Budaj.
Minister sa vyjadril, že ochranu vlka podporujú štáty, ktoré majú reálne skúsenosti s jeho výskytom.
Riešením sú kompenzácie škôd
„Pevne verím, že Európska komisia si zachová ten odborný a zodpovedný prístup k ochrane vzácnych druhov, aký mala doteraz,“ konštatoval Budaj.
Podľa ministra je správnou cestou podpora implementácie nástrojov, ktoré umožňujú kompenzovať škody spôsobené na hospodárskych zvieratách. Envirorezort diskutuje s farmármi o možnostiach, ako brániť stáda pred šelmami.
MŽP podporuje opatrenia, ktoré prispievajú k rastu farmárskej komunity aj počtu hospodárskych zvierat, ktoré sa pasú vo voľnej prírode, najmä na tradičných lokalitách v národných parkoch.
