Projekt IRIS Smart Cities financovaný z prostriedkov EÚ spojil európske mestá v snahe obmedziť spotrebu fosílnych palív a podporiť obnoviteľné zdroje energie. Do projektu sú zapojené niektoré mestá vo Francúzsku, Holandsku, Švédsku a v ďalších krajinách.
V súvislosti s energetickou krízou a vojnou na Ukrajine je tu čoraz naliehavejšia potreba podporiť obnoviteľné zdroje energie a nájsť alternatívne možnosti, ktoré by dokázali znížiť spotrebu fosílnych palív. Práve toto sú hlavné ciele projektu IRIS Smart Cities, ktorý je financovaný z prostriedkov EÚ.
Projekt spája európske mestá
Projekt sa snaží spojiť európske mestá , ktoré sú ústredným prvkom boja proti globálnemu otepľovaniu – spotrebúvajú dve tretiny globálnej energie a predstavujú viac ako 70 % svetových emisií skleníkových plynov .
Asi traja zo štyroch Európanov žijú v mestách, preto jednou z výziev je, ako obyvateľom miest dodať spoľahlivú a cenovo dostupnú energiu šetrnú ku klíme – najmä ak pochádza z občasných zdrojov, ako je vietor alebo slnko.
Na čele projektu stojí holandský Utrecht, ktorý spolu s mestom Nice vo Francúzsku a Göteborgom vo Švédsku testuje celý rad možností čistej energie.
Samotný Utrecht testuje používanie elektrických áut, aby pomohol pri prechode na obnoviteľnú energiu.
„V meste boli nainštalované nabíjacie stanice, ktoré sú schopné uchovávať slnečnú elektrinu v autobatérii a napájať ju späť do energetického systému,“ hovorí Roel Massink, ktorý je koordinátorom projektu IRIS Smart Cities v meste Utrecht.
Hoci holandské mesto nie je prvé, ktoré používa takéto „obojsmerné“ nabíjacie miesta, je prvé, ktoré ich testuje na úrovni okresov. Takéto nabíjacie stanice umožňujú, aby sa elektrické vozidlá počas dňa nabíjali energiou generovanou z blízkych solárnych panelov a fungovali ako akumulátor pre túto energiu.
Keď sú autá zaparkované a zapojené, prebytočná energia z batérie sa môže privádzať späť do siete. To je užitočné najmä vo večerných hodinách, keď spotreba energie v domácnostiach vrcholí.
Európa je svetovou veľmocou vo vedeckých objavoch, ale zaostáva v ich uvádzaní na trh
Virtuálna elektráreň
Utrecht má už asi 500 nabíjacích staníc tohto druhu a plánuje zriadiť ďalšie. Okrem toho je cieľom projektu spojenie autobatérií so stacionárnymi akumulátormi, aby sa vytvorila „virtuálna elektráreň“.
„Ak by ste mohli skombinovať asi 100 áut a 10 stacionárnych batérií, mali by ste dosť veľkú kapacitu elektriny, ktorú môžete v prípade potreby dodať do elektrickej siete,“ vysvetľuje Massink.
Mesto tiež rozvíja iniciatívu, aby si obyvatelia navzájom autá požičiavali a vzdali sa ich súkromného vlastníctva.
Rýchlejšie riešenia
IRIS nie je jediným projektom EÚ, ktorý vo veľkom meradle pracuje na znižovaní uhlíkovej stopy miest. Hlavné mesto Rakúska Viedeň, nemecký Mníchov a francúzsky Lyon dosiahli v rámci projektu s názvom Smarter Together , ktorý sa skončil minulý rok, pokroky v oblasti podpory čistej energie.
Od začiatku roka 2016 do polovice roku 2021 tieto tri mestá zrekonštruovali takmer 170 000 metrov štvorcových budov, čím sa spotreba energie a emisie oxidu uhličitého z týchto stavieb znížila na polovicu. Inštalovali tiež takmer 28 megawattov výroby obnoviteľných zdrojov.
„Bol to spôsob, ako otestovať nové riešenia a potom ich rýchlejšie implementovať,“ hovorí Etienne Vignali, koordinátor projektu.
Urýchlenie zeleného prechodu Európy sa stalo väčšou prioritou od ruskej invázie na Ukrajinu. Vojna prerušila dodávky ropy, zemného plynu a uhlia do EÚ, čo prinútilo blok zintenzívniť úsilie o rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie a jej šetrenie.
IRIS Smart Cities priniesol zaujímavé zistenia
Projekt tiež zozbieral podrobné údaje o spotrebe energie, čím pomohol mestám zlepšiť efektivitu modernizácie budov.
Napríklad analýza jedného bytového domu v Lyone zistila, že cez zle izolované teplovodné potrubia sa stratilo viac energie, ako sa spotrebovalo v celej budove.
„Energetické hodnotenia zvyčajne len merajú priemernú spotrebu energie budov a neštudujú, odkiaľ spotreba pochádza,“ hovorí Vignali.
Zhromažďovanie takýchto podrobných informácií je ťažké, najmä preto, že mnohí stavebníci nemajú školenie na inštaláciu meračov údajov a senzorov.
„Ak merače nie sú správne zapojené, nedostanete žiadne údaje alebo sú nesprávne. Potom je to úplne zbytočné,“ dodáva Vignali.
Týka sa to všetkých
Mestá zapojené do projektu IRIS tiež testovali rekonštrukciu budov a iné spôsoby prechodu na obnoviteľné zdroje a obmedzenie spotreby energie.
„Snažíme sa demonštrovať nové riešenia pre energetickú transformáciu na úrovni okresov – čo je potrebné na vytvorenie udržateľných, zdravých mestských štvrtí, v ktorých ľudia radi žijú,“ hovorí koordinátor projektu Massink.
„Tieto nové riešenia však nemôžete implementovať sami – musíte sa integrovať naprieč sektormi,“ dodáva. Preto mestá projektu úzko spolupracujú s vlastníkmi budov, dodávateľmi technológií, vládami, výskumnými ústavmi a – v neposlednom rade – obyvateľmi.
Podľa Massinka je zapojenie obyvateľov jednotlivých miest nevyhnutné pre prechod Európy na zelenú energiu. Preto sa to týka každého z nás.
Tento článok bol pôvodne publikovaný v magazíne EÚ pre výskum a inovácie Horizon.
