Európa sa opäť ocitla v čase nezvyčajne silných vĺn horúčav, ktoré tento rok v lete lámu teplotné rekordy a preverujú limity energetických infraštruktúr. Popri prudkom náraste spotreby elektriny súvisiacom s používaním klimatizácií sa zvyšuje aj riziko výpadkov v dodávkach a to všetko s hrozbou rastúcich emisií, ktoré ešte viac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Podľa portálu Euronews boli len za posledný týždeň zaznamenané nové teplotné maximá na juhozápade Francúzska, v Chorvátsku aj v Maďarsku a v niektorých oblastiach teploty presahovali 40 °C. Klimatické zmeny robia tieto extrémy čoraz bežnejšími, pričom horúčavy sa stávajú dlhšími, silnejšími a častejšími.
S rastúcimi teplotami narastá aj spotreba energie, keďže ľudia sa snažia zmierniť dopad horúčav prostredníctvom klimatizácie a iných chladiacich technológií. Súčasne však práve teplo znižuje efektivitu dodávky elektriny, najmä z tepelných elektrární, ktoré využívajú vodu z riek na chladenie, čo sa stáva problémom, ak sú vodné toky už samy príliš teplé.
Podľa expertov sa európska energetická sústava dostáva pod čoraz väčší tlak. Upozorňujú na urgentnú potrebu modernizácie, zvýšenia flexibility a najmä prechodu na obnoviteľné zdroje, aby sa predišlo ďalšiemu spaľovaniu fosílnych palív. Vlády čelia náročnej výzve: zvládnuť vlny horúčav bez výpadkov elektriny, a zároveň bez ďalšieho zvyšovania emisií skleníkových plynov.
S rastúcim teplom rastie aj spotreba elektriny
Vlna horúčav, ktorá zasiahla Európu v júli, je podľa Pawela Czyaka z energetického think-tanku Ember jasným varovaním. Ako riaditeľ pre európsku politiku hovorí: „Energetické systémy Európy sú opäť testované rekordnými teplotami.“
Analýza Emberu odhalila, že počas júlovej vlny horúčav došlo v mnohých krajinách k výraznému nárastu dopytu po elektrine spôsobeného klimatizáciami. V Španielsku spotreba vyskočila o približne 14 %, v Nemecku a vo Francúzsku zaznamenali prudké nárasty počas špičkových hodín, čo viedlo k aktivácii pohotovostných režimov u prevádzkovateľov sietí.
Horúce letá sa stávajú novým normálom a s nimi aj klimatizačné jednotky, ktoré boli v minulosti v Európe skôr výnimkou. Prognózy hovoria jasne: počet klimatizácií v EÚ má vzrásť z menej ako 7 miliónov v roku 1990 na viac než 100 miliónov do roku 2030.
Paradoxne, aj napriek tomuto skokovému nárastu, klimatizácia v súčasnosti predstavuje len približne 0,6 % spotreby elektriny európskych domácností. No podiel rýchlo rastie a spolu s ním aj tlak na siete.
Z dát vyplýva, že Taliansko je jednoznačne najväčším spotrebiteľom elektriny pre klimatizácie v rámci EÚ – má na svedomí až tretinu z celkového objemu spotrebovaného v rámci všetkých 27 členských štátov. A to aj napriek tomu, že ceny elektriny v krajine patria medzi najvyššie v Európe. Na ďalších miestach rebríčka sú Grécko, Francúzsko, Španielsko a Nemecko.
Vysoké teploty brzdia výrobu energie
Vlny horúčav nemajú vplyv len na spotrebu, ale dokážu vážne zasiahnuť aj samotnú výrobu elektriny. Najmä niektoré typy elektrární sa pri vysokých teplotách dostávajú na hranicu svojej prevádzkovej kapacity.
Tento rok v lete museli viaceré krajiny EÚ opakovane obmedzovať výkon alebo dokonca odstavovať jadrové reaktory. Medzi 28. júnom a 2. júlom bolo až 17 z 18 francúzskych jadrových elektrární nútených znížiť kapacitu, ba niektoré boli úplne odstavené.
Posledná vlna horúčav priniesla množstvo varovaní o ďalšom obmedzení výkonu, a to najmä pri rieke Rona na východe a Garonne na západe Francúzska. V stredu bola výstraha pred horúčavami vydaná pre tri štvrtiny územia krajiny, pričom na juhozápade padli nové teplotné rekordy.
Prečo je extrémne teplo také nebezpečné pre jadrové elektrárne? Na chladenie reaktorov sa používa voda z riek alebo mora, ktorá sa po ohriatí vypúšťa späť. Keď je však vstupná voda už sama o sebe teplá, znižuje sa jej schopnosť efektívne chladiť systémy. Navyše, ak je vypúšťaná voda príliš horúca, môže vážne poškodiť miestne ekosystémy.
Zraniteľnosť sa netýka len samotných elektrární. Celá energetická sieť projektovaná pre stabilné a mierne podnebie nezvláda extrémne výkyvy. Začiatkom júla došlo k výpadkom prúdu v Ríme, Florencii, Bergame a Miláne. Talianska infraštruktúra, ktorá je na mnohých miestach zastaraná, nevydržala tlak spôsobený extrémnym počasím.
Jednou z príčin bola náhla špička spotreby kvôli klimatizačným zariadeniam. No spoločnosť Enel zároveň upozornila, že podzemné elektrické káble sa rozťahovali a prehrievali, čo znižuje ich schopnosť odvádzať teplo. V dôsledku toho sa zvyšuje riziko zlyhania celej siete.
Ak sa energetická infraštruktúra včas neadaptuje na nové klimatické podmienky, môže byť každý ďalší výkyv počasia, a to najmä v lete, spúšťačom ďalších výpadkov, podobných tým, ktoré sme videli v Taliansku.
Môžu obnoviteľné zdroje zachrániť európsku sieť?
Nie všetky správy sú však negatívne. Slnečné dni síce prinášajú horúčavu, no zároveň môžu prinášať aj pozitívum, ktoré predstavuje zvýšenú výrobu elektriny zo solárnych panelov.
Jún 2025 sa zapísal do histórie ako mesiac s najvyššou produkciou solárnej energie v Európskej únii. V Holandsku tvorila solárna energia viac než 40 % z celkovej výroby elektriny, v Grécku to bolo až 35 %.
V čase, keď bol dopyt po klimatizácii najvyšší, najmä okolo poludnia, dokázala fotovoltika významne odľahčiť napätú elektrickú sieť. V mnohých prípadoch sa tak podarilo predísť výpadkom.
„Tepelné elektrárne zaznamenali výpadky, keďže ich systémy na chladenie v extrémnych teplotách zlyhávali. Naopak, solárna energia vtedy excelovala a pomohla stabilizovať siete,“ vysvetľuje Pawel Czyak.
Zdôrazňuje, že investície do flexibilných, obnoviteľnými zdrojmi poháňaných energetických sústav sú kľúčom k odolnosti siete a zároveň cestou k nízkym nákladom pre spotrebiteľov.
Na druhej strane, nie všetky obnoviteľné zdroje sú imúnne voči výkyvom počasia. V júli zaznamenalo Fínsko rekordne slabú výrobu z vetra, kedy sa vietor prakticky zastavil, čo viedlo k výpadkom vo výrobe. Krajina sa musela spoľahnúť na vodnú energiu, no tá sama o sebe nestačila pokryť vzniknutý deficit.
