Festival Ekotopfilm už vyše 50 rokov prináša silné príbehy o ochrane prírody a udržateľnom rozvoji. Každoročne ponúka výber dokumentov z celého sveta, doplnený o diskusie a vzdelávací program pre verejnosť aj školy. S generálnym riaditeľom Petrom Límom sme sa rozprávali o jeho vývoji, míľnikoch, výzvach aj o tom, ako sa z neho stal nástroj na formovanie ekologického povedomia naprieč generáciami.
Od Trnavy k medzinárodnej platforme
„Festival je v podstate môj súrodenec – vznikol v tom istom roku, keď som sa narodil,“ spomína jeho súčasný riaditeľ Peter Lím.
Spočiatku sa festival konal v Trnave a súťažiace filmy prichádzali vo forme ťažkých kotúčov z celého sveta, čo znamenalo veľké logistické nároky. Dôležitý zlom nastal po roku 1989 a následne v roku 1993, keď sa do organizácie zapojila aj vláda Slovenskej republiky – odvtedy sa hlavná cena festivalu udeľuje pod jej záštitou.
Kľúčový prelom však nastal v roku 2000. „Z odborného podujatia sme spravili otvorený festival pre verejnosť. Prvýkrát sme pozvali školy – a okamžite ich prišlo dvakrát toľko, ako sme mohli usadiť. Už vtedy bolo jasné, že to bude veľké,“ vysvetľuje Lím.
Rovnako komplexná je aj marketingová stratégia. Okrem aktívnej prítomnosti na sociálnych sieťach a spoluprác s tradičnými médiami festival vytvára aj vlastné printové noviny, ktoré distribuuje cieľovo a udržateľne.
Kampaň dopĺňajú osobné pozvánky prostredníctvom kolportérov, ktorí poznajú obsah a priamo komunikujú s verejnosťou. Každé mesto má navyše vlastnú 30-dňovú promo fázu, prispôsobenú miestnym podmienkam, projektom a cieľovým skupinám.
Zážitkové vzdelávanie je misiou
Dnes Ekotopfilm funguje ako platforma na environmentálne vzdelávanie a osvetu. Vďaka prepracovanému systému funguje ako itinerárovo riadený edukačný program, ktorého sa každoročne zúčastní až každé štvrté dieťa na Slovensku.
„Vzdelávame v témach ako rýchla móda, odpady, voda a kanalizácia, alternatívne energie či digitálne technológie. S učiteľmi pracujeme pred aj po festivale a všetko si meriame – dopad, spokojnosť, úroveň záujmu,“ hovorí riaditeľ.
Výsledky hovoria jasne: Ekotopfilm má 95 % mieru spokojnosti u respondentov a považuje sa za tzv. love brand.

Filmy, ktoré menia pohľad na svet
Výber filmov je prísne kurátorský. Zo zhruba 1000 prihlásených titulov sa do súťaže dostane len asi 60. Komisia hodnotí dĺžku, obsah, kvalitu spracovania a inovatívnosť.
Medzi najsilnejšie zážitky patril film Message – srdcervúci dokument inšpirovaný odkazom indiánskeho náčelníka pri predaji pôdy bielym osadníkom.
„Okrem prírodopisných dokumentov sa čoraz viac zameriavame na nové témy ako klimatická úzkosť, biodiverzita či digitálna stopa,“ vysvetľuje Lím.

Festival bez vstupného, ktorý sa musí uživiť sám
Ekotopfilm má vstup zdarma – no stojí za ním obrovské finančné a organizačné úsilie. „Každoročne festival organizujeme v 100 mestách a máme viac než 140 festivalových dní,“ opisuje Lím. Financovanie pochádza zo štátnych fondov, grantov, krajských schém aj súkromného sektora.
Rovnako komplexná je aj marketingová stratégia. Okrem aktívnej prítomnosti na sociálnych sieťach a spoluprác s tradičnými médiami festival vytvára aj vlastné printové noviny, ktoré distribuuje cieľovo a udržateľne.
Kampaň dopĺňajú osobné pozvánky a každé mesto má navyše vlastnú 30-dňovú promo fázu, prispôsobenú miestnym podmienkam, projektom a cieľovým skupinám.
„Budujeme štruktúru, ktorá nielen šíri osvetu, ale zároveň dokáže ponúknuť skutočný marketingový dosah – od CSR až po retail kampane,“ dodáva Lím.

Ekotopfilm už aj v zahraničí
Okrem hlavného festivalu v Bratislave prebieha aj tzv. regionálna tour – od dvojdňových podujatí v krajských mestách až po jednodňové festivaly v okresoch. Každé mesto má vlastný program, zameraný na lokálne environmentálne témy.
Festival expanduje aj mimo Slovenska. V Českej republike už prebehli desiatky podujatí, v Poľsku je pripravených 16 festivalov a v Maďarsku 200. Celkovo by sa podujatie mohlo konať v až 900 mestách V4.
„Niečo také neexistuje nikde vo svete. Ak sa nám to podarí, budeme mať dopad na dve tretiny populácie a každé štvrté dieťa v strednej Európe. To je reálna zmena,“ uzatvára Peter Lím.
Čo sa v rozhovore ešte dozviete?
- Prečo bol dovoz filmov v 70. rokoch extrémne náročný
- Ako festival zvládol nápor školákov už pri prvej verejnej edícii
- Ako sa prispôsobuje program rôznym vekovým skupinám
- Aké techniky používajú na udržanie detskej pozornosti
- Ako detailne festival vyhodnocuje spätnú väzbu a pracuje s učiteľmi
- V ktorých krajinách V4 sa festival už pripravuje
- Aké sú ambície festivalu v Dubaji a Saudskej Arábii
- Ako sa zabezpečuje dabing a titulkovanie filmov pre rôzne publikum
- Z čoho je festival financovaný a aké nástroje používa na oslovovanie partnerov