Globálne otepľovanie spôsobuje vysychanie pôdy na Zemi, čím ohrozuje miliardy ľudí, poľnohospodárstvo aj prístup k vode. Odborníci varujú, že bez ráznych opatrení môže dôjsť k nezvratným zmenám.
Čo sa stane, keď pôda na Zemi vyschne?
Suché podnebie, ktoré dnes pokrýva obrovské územia po celom svete, sa už pravdepodobne nikdy nevráti do pôvodného stavu. „Táto zmena úplne zmení život na Zemi,“ varuje Ibrahim Thiaw, šéf Organizácie Spojených národov pre boj proti dezertifikácii (UNCCD)
Rok 2023 bol historicky najteplejší a správa UNCCD vysvetľuje, že ak budú globálne otepľovanie a klimatické trendy pokračovať, do konca storočia by mohlo vysychanie pôdy ovplyvniť až päť miliárd ľudí. Ohrozené sú regióny ako väčšina Európy, časti západných USA, Brazília, východná Ázia či stredná Afrika.
Hlavný vedec UNCCD, Barron Orr, varuje, že keď bude pôda ďalej vysychať, môže to mať „potenciálne katastrofické dôsledky pri prístupe k vode“. Tieto problémy by mohli posunúť ľudí aj prírodu ešte bližšie k nebezpečným bodom zlomu, po ktorých už nebude možné zvrátiť škody spôsobené klimatickými zmenami.
Čo strácame, keď sa Zem stáva suchšou?
Hlavný problém vysychajúcej Zeme spočíva v tom, že keď atmosféra otepľuje kvôli spaľovaniu fosílnych palív, ako je uhlie, ropa a plyn, dochádza k intenzívnejšiemu odparovaniu vody zo zeme. To znamená, že vody je menej pre ľudí, rastliny aj zvieratá, čo všetkým sťažuje prežitie.
Poľnohospodárstvo trpí obzvlášť výrazne. Suchšia pôda je menej úrodná, čo vedie k nižším výnosom plodín a obmedzenej potrave pre hospodárske zvieratá. Výsledkom je potravinová neistota, ktorá postihuje komunity po celom svete.
Okrem toho sucho spôsobuje, že ľudia častejšie migrujú. Nepravidelné zrážky, znehodnotená pôda a častý nedostatok vody obmedzujú ekonomický rozvoj celých regiónov či krajín. Tento trend je obzvlášť viditeľný v najsuchších oblastiach sveta, ako sú južná Európa, Blízky východ, severná Afrika a južná Ázia.
Existujú riešenia na vysychanie Zeme?
Hoci sucho prináša rozsiahle škody, správa UNCCD naznačuje, že zotavenie je možné. Ibrahim Thiaw však upozorňuje, že vysychanie pôdy je „neúprosnou hrozbou, ktorá si vyžaduje trvalé adaptačné opatrenia“.
Zatiaľ čo dlhodobejšie riešenia, ako je spomaľovanie klimatických zmien, nie sú na tohtoročnom summite v Rijáde výrazne riešené, správa odporúča niekoľko konkrétnych opatrení.
Medzi ne patrí napríklad zlepšenie spôsobu využívania pôdy a efektívnejšie využívanie vody. To zahŕňa pestovanie plodín, ktoré potrebujú menej vody, zavedenie úspornejších zavlažovacích systémov, ako je kvapkové zavlažovanie, a lepšie monitorovanie prírodných zdrojov.
Dôležitým opatrením je aj masívne zalesňovanie, ktoré pomáha chrániť pôdu a udržiavať jej vlhkosť. Správa tiež zdôrazňuje potrebu plánovania, ktoré umožní komunitám lepšie sa pripraviť na suché obdobia.
Andrea Toreti, ďalší z autorov správy, pripomína, že rovnako ako pri klimatických zmenách alebo strate biodiverzity, aj riešenie problému vysychania Zeme si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a neochvejný záväzok všetkých krajín.
