Táto právne záväzná medzinárodná zmluva sa stala základom rokovaní o klíme, uvádza portál Euronews.
Globálne teploty stúpajú a ich ničivé účinky sú viditeľné v celej Európe. Po najteplejšom lete v histórii je rok 2024 na najlepšej ceste stať sa najteplejším rokom od začiatku meraní.
Svetová meteorologická organizácia uviedla, že existuje 80-percentná pravdepodobnosť, že priemerná ročná globálna teplota dočasne prekročí 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou aspoň počas jedného z nasledujúcich piatich rokov.
Významná medzinárodná klimatická dohoda – Parížska dohoda – obsahuje záväzok snažiť sa zabrániť nárastu teploty o viac ako 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň. OSN však nedávno varovala, že svet nerobí dosť na to, aby udržal otepľovanie pod úrovňou, ktorá by zabránila katastrofickým následkom.
Čo je teda Parížska dohoda, čo krajiny urobili od jej podpísania a čo to znamená pre COP29?
Čo je Parížska dohoda?
Parížska dohoda je právne záväzná medzinárodná zmluva o zmene klímy. Na konferencii COP21 ju 12. decembra 2015 prijalo 194 zmluvných strán – 193 krajín a EÚ. Parížska dohoda potom nadobudla platnosť 4. novembra 2016.
Najdôležitejším záväzkom je snaha zabrániť nárastu globálnej teploty o viac ako 1,5 °C a udržať ju „výrazne pod“ 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Tento cieľ bol zvolený preto, lebo dôkazy naznačujú, že prekročenie tejto hranice vyvolá vážne klimatické dôsledky vrátane záplav, vĺn horúčav a veľkého sucha.
Parížska dohoda obsahuje aj ďalšie záväzky krajín, ktoré ju prijali, vrátane poskytnutia finančných prostriedkov chudobnejším krajinám na transformáciu ich energetických systémov a prispôsobenie sa účinkom zmeny klímy. Signatári sa tiež usilujú znížiť svoje emisie na čistú nulu v rokoch 2050 až 2100.
Parížska dohoda bola prelomovou zmluvou v oblasti zmeny klímy, pretože po prvýkrát sa všetky krajiny spojili, aby riešili krízu a prispôsobili sa jej dôsledkom.
Čo krajiny urobili od prijatia Parížskej dohody?
S rozvojom klimatickej vedy a zdokonaľovaním ekologických technológií je zjavne potrebné aktualizovať ciele jednotlivých krajín. Parížska dohoda preto funguje v päťročnom cykle, ktorý zvyšuje ambicióznosť opatrení v oblasti klímy.
Krajiny od roku 2020 predkladajú svoje národné klimatické plány, známe ako národne stanovené príspevky (NDC). V nich sa uvádza, čo urobia na zníženie svojich emisií skleníkových plynov a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Očakáva sa, že každý cyklus bude vykazovať vyšší stupeň ambícií ako ten predchádzajúci.
Krajiny sa každoročne stretávajú na medzinárodných klimatických rokovaniach známych ako konferencie zmluvných strán alebo COP. Práve na 21. konferencii zmluvných strán v Paríži boli vypracované podrobnosti Parížskej dohody. Tieto každoročné konferencie teraz signatárom slúžia ako kľúčová príležitosť na to, aby pokročili v úsilí o dosiahnutie cieľov dohody.
Ako sa teda krajinám darí dodržiavať limit 1,5 °C alebo menej? No, nie veľmi dobre. Len minulý mesiac OSN varovala, že súčasné klimatické politiky vedú k tomu, že sa svet do roku 2100 oteplí o 3,1 °C. V najnovšom hodnotení národných záväzkov krajín sa zistilo, že tieto vnútroštátne politiky na zníženie emisií skleníkových plynov sú „na míle vzdialené“ od toho, čo je potrebné na obmedzenie katastrofického otepľovania.
Táto alarmujúca správa prišla v ten istý deň, keď Svetová meteorologická organizácia oznámila, že koncentrácie emisií skleníkových plynov v atmosfére sa v roku 2023 vyšplhali na rekordnú úroveň.
Čo to znamená pre COP29?
Tohtoročné rokovania o klíme, 29. ročník alebo COP29, sa uskutočnia v novembri tohto roku v Baku v Azerbajdžane. Očakáva sa, že krajiny na týchto rokovaniach splnia niekoľko kľúčových priorít.
Patrí medzi ne dohoda o novom cieli financovania opatrení v oblasti klímy, ktorý sa vyžaduje podľa podmienok Parížskej dohody a ktorý je známy ako nový kolektívny kvantifikovaný cieľ (NCQG), a jasnejšie usmernenia pre obchodovanie s medzinárodnými emisnými kvótami.
Mnohé krajiny môžu COP29 využiť aj ako príležitosť na oznámenie svojich aktualizovaných NDC, ktoré majú byť prijaté vo februári 2025.
Na budúcoročnej konferencii COP v Brazílii uplynie 10 rokov od podpísania Parížskej dohody a päť rokov do dosiahnutia cieľa znížiť globálne emisie na polovicu do roku 2030. Odborníci očakávajú, že z tohto dôvodu to bude kľúčovejší moment pre opatrenia v oblasti klímy.
Úspech na COP29 by však mohol znamenať aj lepšie politické podmienky na dosiahnutie väčšieho úspechu v budúcom roku. Zabezpečenie starostlivosti o kľúčové priority by znamenalo, že na COP30 v Beleme sa pôjde s plne funkčnou Parížskou dohodou.
