V jedinom dni spadlo na Španielsko toľko dažďa ako zvyčajne za celý rok. Mesto Valencia sa ocitlo pod vodou, autá plávali v prúdoch blata a tisícky ľudí museli opustiť svoje domovy. Scény, ktoré kedysi šokovali svet, dnes akoby zapadli do série správ o klimatických katastrofách. Čo však tieto povodne odhaľujú, je hlbšia pravda: klimatická kríza naberá na obrátkach a fosílne palivá sú jednou z jej príčin.
Katastrofy, ktoré sa stávajú normou
Ničivé záplavy už nie sú ojedinelým javom. Francúzsko, Taliansko, stredná Európa, Nigéria, Brazília – každý kontinent zažíva svoju vlastnú tragédiu. Španielske povodne sú však hrozivým príkladom toho, čo sa deje, keď sa atmosféra ohrieva. Teplejší vzduch udržuje viac vlhkosti, čo vedie k dlhším suchám a prudším dažďom. Výsledok? Povodne, ktoré menia mestské ulice na rieky a domy na pasce smrti.
„To, čo sme kedysi považovali za mimoriadne udalosti, sa teraz deje s alarmujúcou pravidelnosťou,“ varuje Dr. Ernesto Rodríguez Camino, španielsky meteorológ. Jeho slová sa stávajú nepopierateľnou realitou.
Klimatická kríza: Varovania, ktoré ignorujeme
Pred 32 rokmi sa svetoví lídri stretli v Riu de Janeiro a uznali, že klimatická kríza je reálnym problémom. O deväť rokov neskôr bola podpísaná Parížska dohoda, ktorá mala globálne otepľovanie pri 1,5 °C. Dnes sme však svedkami rekordne vysokých teplôt a emisií, ktoré rastú rýchlejšie než predtým.
Je jasné, že noha zostáva na plyne – doslova aj obrazne. Fosílne palivá, ktoré poháňajú náš priemysel a ekonomiku, nás zároveň ženú ku klimatickému kolapsu.
Big Oil: Tichý zabijak
Odvetvie fosílnych palív, tzv. Big Oil, má moc nielen určovať ceny, ale aj ovplyvňovať politiku. Aj keď OSN opakovane vyhlasuje „červený kód pre ľudskosť“, hlavní hráči na trhu plánujú rozširovanie ťažby. Azerbajdžan, hostiteľ tohtoročného klimatického summitu COP29, zvyšuje produkciu ropy a plynu. Brazília, ktorá bude hostiť summit budúci rok, plánuje to isté.
Ako môže svet vážne čeliť klimatickým výzvam, keď tí, čo majú podporiť zmenu, namiesto toho podporujú starý systém?
Normalizácia katastrofy
Žijeme v ére, kde extrémne počasie prestáva šokovať. Povodne, hurikány, požiare – tieto udalosti sú bežnými správami. Namiesto rozhodného konania sledujeme, ako vláda reaguje pomaly a neochotne. Svet, ktorý bol kedysi odhodlaný za klimatickú bezpečnosť, sa teraz uspokojuje s kompromismi.
Svetelný smog a Alzheimerova choroba: Existuje skryté riziko, o ktorom nevieme?
Ale aká bude cena tejto apatie? Ak nezastavíme spaľovanie fosílnych palív a neprejdeme na obnoviteľné zdroje, katastrofy ako v Španielsku sa budú objavovať rýchlejšie.
Cesta vpred: Od slov k činom
Španielske povodne by mali byť budíčkom pre svetových lídrov, ktorí sa v novembri stretli na COP29. Nestačí len zníženie emisií. Potrebujeme konečné dátumy pre ukončenie spaľovania ropy, uhlia a plynu. Potrebujeme konkrétne kroky, ktoré zastavia klimatické kolapsy.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil: „Čas na záchranu sveta sa kráti.“ Táto správa musí rezonovať nielen v rokovacích miestnostiach, ale aj vo verejnosti. Pretože iba spoločným tlakom môžeme prinútiť politiku a korporácie, aby zmenili smer.
Budúcnosť je v našich rukách
Apokalyptické povodne v Španielsku nie sú len tragédiou. Sú varovaním, ktoré nemôžeme ignorovať. Je čas na zmenu, aby sme mohli zažiť budúcnosť, kde extrémne počasie nie je súčasťou našej každodennosti.
