Nedávno realizovaný výskum odhalil slabé pokrytie problematiky klimatických zmien vo vysokoškolských učebniciach biológie v Spojených štátoch amerických (USA). Štúdia bola zameraná na učebné materiály používané v posledných 50 rokoch a výsledky ukázali, že v bežných 1000-stranových učebniciach sa klimatickej kríze venovali v priemere 3 strany. Odborníci pritom varujú, že ide o najväčší problém ľudstva, ktorému je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť.
Nedostatočné pokrytie problematiky
Výskumníčka Rabiya Arif Ansari, ktorá je študentkou North Carolina State University (NCSU), v štúdii uvádza, že pokrytie témy sa od 70. rokov 20. storočia rozšírilo, pričom texty zamerané na klimatické riešenia dosiahli svoj vrchol v 90. rokoch 20. storočia. V posledných desaťročiach sa však dôraz na problematiku klimatických zmien znížil až o 80 %. Priemerné pokrytie problematiky klimatických zmien v učebniciach biológie v USA bolo za posledné desaťročie v počte 67 viet na učebnicu, čo je nárast oproti 51 vetám evidovaných v 20. storočí. Výskumníci sa však aj napriek tomu zhodujú na tom, že s ohľadom na závažnosť témy klimatickej krízy nie je ani takýto nárast v žiadnom prípade dostačujúci.
„Zmena klímy ovplyvňuje životy ľudí na celom svete a túto tému nepokrývame do takej miery, ako by to bolo potrebné,“ uviedla Jennifer Landin, ktorá je hlavnou autorkou štúdie a profesorkou biológie na NCSU.
Výskumníci celkovo analyzovali 57 amerických vysokoškolských učebníc biológie publikovaných v rokoch 1970 až 2019. Štúdia bola zverejnená v časopise Public Library of Science a jej výsledky ukázali, že riešenia v otázkach klimatickej krízy sa v sledovanom období presunuli z posledných 15 % na posledných 2,5 % strán.
„Ľudia bežne čítajú knihy od začiatku do konca, takže, ak je niečo uvedené na úplnom konci knihy, je veľmi pravdepodobné, že to prejdú buď veľmi rýchlo, alebo sa k tomu vôbec nedostanú,“ dodala k výsledkom výskumu Landin.
Zaujímavým výstupom bola aj skutočnosť, že vo vetách obsahujúcich riešenia klimatických problémov, bola 4x viac vyzdvihovaná národná alebo medzinárodná zodpovednosť v porovnaní s lokálnou či individuálnou zodpovednosťou. Veľkým prekvapením bol pre výskumníkov aj fakt, že žiadna z učebníc neobsahovala dôležité kroky v oblasti stravovania a len osem publikácií sa dotýkalo problematiky dopravy ako účinného prostriedku na zníženie emisií skleníkových plynov.
„Skutočne nikdy nás neučili o zmene klímy. Možno jeden alebo dva dni sme sa v škole venovali tejto problematike,“ uviedla Ansari. „Mojím rovesníkom chýbali informácie o zmene klímy, tak som bola zvedavá, ako sa o tom ľudia učia,“ dodala Ansari, ktorá je spoluautorkou predmetného výskumu.
Aj v SITA sme si položili otázku, čo môžeme urobiť preto, aby sme zvládli klimatickú krízu
V čom je podľa vedcov problém?
Jedným z možných dôvodov posunu v pokrytí tejto témy môžu byť podľa výskumníkov samotní autori učebníc. V 90. rokoch 20. storočia boli mnohí autori zameraní na vedecké vzdelávanie a komunikáciu, pričom v posledných desaťročiach tento odbor zaznamenal nárast počtu autorov špecializujúcich sa na bunkovú alebo molekulárnu biológiu. Ďalším možným dôvodom môže byť podľa nich slabá spoločenská akceptácia tejto problematiky a neochota ľudí prijímať opatrenia v boji proti klimatickým zmenám a problémom v tomto sektore.
V závere štúdie dospeli vedci k výsledku, ktorý jasne hovorí o nedostatočnom pokrytí problému s ohľadom na jeho rozsah a závažnosť a takýto trend podľa nich nie je len v oblasti biológie.
„Veľmi ma znepokojuje, že dôležitá veda, akou je sociológia, len zriedka hovorí o problémoch klímy,“ uvádza John Chung-En Liu, ktorý je profesorom sociológie na Národnej taiwanskej univerzite.
Podľa jeho slov je to ironické, pretože problémom našej spoločnosti je najmä sociálna nerovnosť, nehovoriac o samotnom rozmere spravodlivosti. Liu pritom poukazuje na kľúčovú úlohu publikačného priemyslu v tomto smere, pretože o vysokoškolských učebniciach je známe, že nedržia krok s aktuálnymi trendmi a zmenami. Väčšina tamojších učebníc sa podľa jeho slov aktualizuje každé tri až štyri roky, pričom ich štruktúra ostáva viac-menej rovnaká.
„Bežne sú učebnice 10 rokov pozadu za aktuálnym vývojom a pokrokom vo výskume,“ dodal Liu. Zároveň pritom uviedol, že verí vo zväčšenie priestoru venovanému otázkam a riešeniam klimatických zmien, ako aj v to, že sa táto problematika presunie zo zadných strán učebníc aspoň do ich stredu. Landin na záver uviedla, že záujem o používanie tradičných učebníc u študentov všeobecne klesá, čo považuje za príležitosť zmeniť veci tak, aby sa študentom pomáhalo v štúdiu aktuálnych tém.
