Globálne oteplenie prináša častejšie atmosférické katastrofy a extrémne prírodné javy, ako sú cyklóny, nadmerné sucho či teplo. Tie budú s pokračujúcim otepľovaním pribúdať.
Minuloročná správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (ICCP) v základnom scenári počíta s oteplením okolo 1,5 stupňa Celzia do roku 2040. V dlhodobom horizonte, do konca storočia, predpovedá zvýšenie priemernej globálnej povrchovej teploty o 2,8 až 4,6 stupňa Celzia.
Ako sa pri tomto tempe otepľovania zmení klíma v jednotlivých štátoch, na to sa pozreli experti Medzinárodného menového fondu (MMF). Skĺbením viac ako tridsiatky teplotných a zrážkových modelov vytvorili klimatické analógie, ktoré porovnávajú predpokladanú budúcu klímu v jednej krajine s dnešnou situáciou v inej oblasti.
Budúci vzorec počasia
Naprojektované analógie ukazujú, že budúci vzorec počasia na Slovensku bude obdobou dnešného Srbska. To platí aj pre Česko. Prognóza budúcej klímy v Maďarsku je najbližšia dnešnému Taliansku alebo presnejšie San Marinu. Rakúska klíma bude v blízkej budúcnosti podobná slovinskej. V pobaltských štátoch bude už pri miernejšom globálnom oteplení tak, ako v súčasnosti na Slovensku.
Máj bol už dvanásty rekordne teplý mesiac v rade, horúčavy však nie sú podľa vedcov prekvapivé
Na čo je to dobré? Detailné pozorovanie toho, ako je dnes zmenou klímy ohrozované Srbsko, pomáha zistiť rozsah opatrení potrebných pre Slovensko. Frekvencia a intenzita extrémnych vĺn horúčav, záplav a nadmerného sucha v južnejšie položenej krajine je zrkadlením slovenskej budúcnosti.
Krytie katastrof
V ostatných dvoch dekádach Srbsko vynaložilo na krytie nákladov klimatických katastrof podľa štúdie MMF päť percent, kým Slovensko necelé percento hrubého domáceho produktu (z roku 2019). Už len porovnanie ekonomických nákladov naznačuje rozsah očakávaných škôd.
Svet pravdepodobne prekročí kritickú hranicu 1,5 °C do roku 2028
Extrémne poveternostné javy majú negatívny vplyv na životné prostredie, infraštruktúru a poľnohospodárstvo, vrátane záhradiek, záhumienok a polí prevažne vidieckeho obyvateľstva. Preto sú opatrenia na posilnenie odolnosti voči klimatickým zmenám tak potrebné.
Treba okamžite konať
Môžu znížiť straty na produkcii a zmierniť hospodárske škody. V konečnom dôsledku pomáhajú znížiť nerovnosť, keďže klimatické šoky majú zvyčajne neprimeraný vplyv na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Štúdia MMF zároveň zdôrazňuje potrebu okamžitého konania. Čím viac sa adaptačné opatrenia odďaľujú, tým budú menej účinné, ale aj finančne náročnejšie. To môže viesť k zložitému kompromisu s inými, najmä rozpočtovými cieľmi makroekonomickej politiky.