Hoci AI zvyšuje spotrebu elektrickej energie, podľa globálneho prieskumu spoločnosti KPMG má potenciál významne prispieť k znižovaniu emisií a zlepšeniu environmentálnej efektivity. Kľúčová však zostáva otázka, ako a čím sa táto energia vyrába.
Rast AI prináša aj rast energetických nárokov
Umelá inteligencia sa v priebehu niekoľkých rokov posunula z pilotných riešení do pozície kľúčového nástroja globálnej produktivity a inovácií. S jej rozmachom však prichádza aj rastúca pozornosť venovaná jej vplyvu na spotrebu energie a životné prostredie.
KPMG vo svojej globálnej štúdii AI’s dual promiseupozorňuje, že nástup AI znamená výrazný nárast výpočtového výkonu, čo vedie k zvyšovaniu energetických nárokov a rozmachu dátových centier – zariadení s vysokou spotrebou elektriny. Riešenie tohto trendu je podľa odborníkov závislé od energetických zdrojov, ktoré AI poháňajú. Zatiaľ čo niektoré technologické firmy prechádzajú na obnoviteľné zdroje, iné zostávajú závislé od sietí využívajúcich fosílne palivá.
Aké prínosy má AI na klímu?
Podľa výsledkov prieskumu KPMG má AI napriek svojej náročnosti výrazný potenciál prispieť k environmentálnym cieľom. 87 % lídrov oslovených v rámci prieskumu považuje AI za kľúčový nástroj na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Len 30 % z nich však momentálne kladie dôraz na zvyšovanie energetickej efektívnosti samotných AI systémov.
„AI sa rýchlo stáva jedným z najsilnejších nástrojov na urýchlenie klimatického pokroku,“ tvrdí Michal Maxim, Associate partner v KPMG Slovensko pre ESG a finančné riziká. „Pomáha predpovedať dopyt, optimalizuje využívanie obnoviteľných zdrojov, znižuje odpad a urýchľuje zavádzanie čistej energie.“
Podľa Maxima je preto dôležité menej sa sústrediť na otázku, koľko energie AI spotrebúva, a viac na to, aký typ energie spotrebúva a ako môže prispieť k ochrane prírody a biodiverzity.
Z prieskumuKPMG CEO Outlook vyplýva, že väčšina generálnych riaditeľov vníma AI pozitívne z pohľadu klimatickej agendy:
82 % CEO očakáva, že AI bude zohrávať úlohu pri znižovaní emisií a efektívnejšej spotrebe energie.
74 % verí, že zlepší klimatické modelovanie a analýzu rizík.
Tieto dáta poukazujú na rastúcu dôveru v technológie ako nástroje, ktoré môžu v správnych podmienkach prispieť k zníženiu environmentálnej záťaže. Rozhodujúce však bude, ako efektívne dokážu firmy a verejný sektor tieto technológie nasadiť.
Ľudský kapitál ako rozhodujúci faktor úspechu AI
Štúdia zároveň poukazuje na významný sociálny aspekt digitalizácie: schopnosť pracovnej sily prispôsobiť sa rýchlym zmenám. 77 % lídrov očakáva, že pripravenosť zamestnancov na prácu s AI bude v najbližších rokoch kľúčová pre rast ich organizácií.
Napriek rastúcemu dopytu po AI špecialistoch:
70 % generálnych riaditeľov sa obáva, že nedostatok talentov môže obmedziť ich rozvoj.
Takmer 80 % už preto prehodnotilo stratégie rozvoja a vzdelávania zamestnancov, najmä s dôrazom na udržanie kľúčových odborníkov.
Firmy investujú do rekvalifikácií, reorganizácie pracovných úloh a posilňovania digitálnych kompetencií. Zároveň však čelia výzvam, ako je udržanie firemnej kultúry, neochota časti zamestnancov prijímať nové technológie či multigeneračné riadenie pracovnej sily.
„Organizácie, ktoré dokážu systematicky rozvíjať digitálne zručnosti a zároveň riadiť zmenu v celej pracovnej sile, si vytvoria predpoklady pre dlhodobú odolnosť a rast,“ uzatvára Michal Maxim.
