K obom útokom sa doposiaľ neprihlásila nijaká militantná skupina, turecké bezpečnostné sily aj samotná vláda však zodpovednosť za ne pripisujú členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich.
Aj keď je ťažké určiť presnejší počet, odhaduje sa, že v radoch islamistov bojuje menej ako 19.000-25.000 osôb, čo je rozsah uvádzaný oficiálnymi zdrojmi skôr v tomto roku.
Rakúsky kancelár tvrdí, že téma prístupových rokovaní s Tureckom bude aj tak bezpredmetnou, pokiaľ tamojšie vedenie presadí opätovné zavedenie trestu smrti.
Členovia špeciálnych ukrajinských jednotiek vraj mali pri sebe 20 výbušných zariadení vrátane náloží a mín, ktoré mali byť použité pri útokoch v bližšie nespresnenej lokalite polostrova.
Aktivisti zmeny označili za represívne a tvrdia, že ich Kremeľ môže zneužiť na potlačenie svojich odporcov v rámci predvolebnej kampane pred septembrovými parlamentnými voľbami.
Francúzsko sa doposiaľ zúčastňovalo len na náletoch v Iraku. Začiatkom septembra ale začalo podnikať v Sýrii prieskumné lety, aby malo údaje o pozíciách Islamského štátu.
Politická aktivistka Irom Šarmila je jednou z najpoprednejších bojovníkov za občianske práva v Indii. Svoje hladovku začala pred šestnástimi rokmi a ukončiť ju donútil len súd.
Od vlaňajšieho júla, keď stroskotalo prímerie medzi PKK a tureckým štátom, sa v Turecku začala najhoršia vlna násilia za posledných niekoľko desaťročí s desiatkami obetí.