Uvalenie ciel sa podľa denníka Wall Street Journal naďalej pripravuje, ale pravdepodobne budú vo výške zhruba 10 % a nie na pôvodne ohlásenej úrovni 25 %.
Zhruba 63,6 % z vyše 430 oslovených firiem uviedlo, že ich zisk a dopyt zo strany zákazníkov klesajú v dôsledku amerických ciel a 62,5 % firiem pocítilo to isté v dôsledku odvetných čínskych ciel.
O návrhu na rokovania informoval denník Wall Street Journal, podľa ktorého by to Pekingu dalo možnosť na riešenie sťažností USA pred tým, ako administratíva prezidenta Donalda Trumpa uvalí rozsiahlejšie clá.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang v pondelok povedal, že Peking „určite prijme protiopatrenia, aby chránil svoje legitímne práva“.
Pripravené sú „nevyhnutné protiopatrenia“, ak účinnosť nadobudnú americké 25-percentné clá na čínske produkty v hodnote 200 mld. USD, uviedol hovorca čínskeho rezortu obchodu.
Delegácie „si vymenili názory na to, ako dosiahnuť čestnosť, rovnováhu a reciprocitu v ekonomických vzťahoch,“ povedala o rozhovoroch hovorkyňa Bieleho domu Lindsay Waltersová, ale nespomenula ďalšie rokovania.
Americké clá vo výške 25 % sa vzťahujú na čínske tovary v hodnote 16 mld. USD, napríklad na stroje a elektronické súčiastky, čínske clá platia na tovary v rovnakej hodnote z USA, napríklad na automobily.
Podľa čínskeho ministerstva obchodu 30-percentné clá, ktoré USA zaviedli ešte v januári, neprimerane pomáhajú americkým výrobcom, čo je porušením pravidiel WTO.
Americký prezident podpísal zákon rozširujúci kompetencie Výboru pre zahraničné investície v USA pre obavy z toho, že čínske firmy prostredníctvom spoločných podnikov získavajú citlivé technológie.
Splnomocnenec USA pre obchod oznámil, že zvažuje uvalenie importného cla na ďalšie čínske tovary vo výške 25 percent namiesto pôvodne plánovanej úrovne 10 percent.
Ide o nezvyčajne rýchlu reakciu, keďže Čína sťažnosť podala necelý týždeň po tom, ako obchodný zástuca USA ohlásil plán zvýšenia ciel s účinnosťou najskôr od septembra.