BRATISLAVA 22. decembra (WebNoviny.sk) – Prezident Andrej Kiska nepodpísal novelu Trestného zákona, ktorou vláda reaguje na teroristické útoky v Paríži. Poslanci za Smer-SD v pondelok v parlamente prelomili veto hlavy štátu a protiteroristický balíček schválili v pôvodnom znení, prezidentove pripomienky nepodporili. Právna norma napriek tomu, že ju prezident nepodpísal, nadobudne účinnosť 1. januára 2016.
Silové zložky dostanú nové oprávnenia
Právomoci polície a spravodajských služieb sa podľa novely posilnia. Silové zložky novelou Trestného zákona a novelami desiatky ďalších zákonov dostanú do rúk nové oprávnenia. Novela definuje pojem „teroristické trestné činy“ a zvyšuje dolnú hranicu trestnej sadzby pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny z osem na 10 rokov odňatia slobody.
Zaviedla sa obligatórna väzba, na základe ktorej súd bude môcť zobrať osobu obvinenú z trestného činu súvisiaceho s terorizmom do väzby bez uvedenia dôvodov. Prijali sa aj viaceré opatrenia na ochranu svedkov. Návrh upravuje i použitie špeciálnych technických vecí pri zásahoch a používanie zbraní, vrátane špeciálnych, a špeciálnych donucovacích prostriedkov.
Kiska chcel zmeny
V prípade polície sa rozšíria dôvody na zaistenie osôb, predĺži sa lehota na ich zaistenie a rozšíria sa oprávnenia na prehliadky dopravných prostriedkov. Rozšíria sa aj opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti v hromadnej doprave a pri uzatváraní verejne prístupných miest, keď dôjde k ohrozeniu teroristickým trestným činom. Vojenské spravodajstvo dostane vo vzťahu k boju proti terorizmu také opatrenia, aké má Slovenská informačná služba (SIS).
Súd na podnet SIS zakáže prevádzku webového portálu, na ktorom dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus či extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.
Každý, kto monitoroval verejné priestranstvo, bude povinný SIS poskytnúť fotky alebo videozáznam, ak o to tajná služba požiada na presne zákonom vymedzený účel, na ochranu bezpečnosti štátu. Kiska neúspešne navrhoval, aby parlament novelu Trestného zákona schválil so zmenami.
„Zákon bol prijatý v skrátenom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Schválený zákon ako celok podľa prezidenta porušuje princíp primeranosti. Hlava štátu pripomenula, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. Podľa neho vláda SR nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné,“ uviedlo tlačové oddelenie prezidentskej kancelárie.
Zákon narúša rovnováhu
Prezident posudzoval aj to, či právna norma zachováva rovnováhu medzi záujmom na ochrane bezpečnosti štátu a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca. Sloboda a ochrana súkromia jednotlivca by mala byť narušená len do tej miery, pokiaľ je to nevyhnutné na zachovanie bezpečnosti štátu. „Podľa môjho názoru schválený zákon túto rovnováhu neprípustne narušuje,“ zdôraznil Kiska.
V odôvodnení vrátenia zákona vymenoval viacero bodov rozširujúcich právomoci polície či tajných služieb, ktoré majú všeobecnú povahu a nesúvisia len s deklarovaným bojom proti terorizmu. Podľa prezidenta Kisku musia byť zmeny zákonov tohto druhu dopredu podrobené dlhej a dôkladnej diskusii odbornej verejnosti, a aj v takom prípade je potrebné, aby boli dostatočne vyhodnotené všetky riziká, ktoré môžu v praxi zo schválenej právnej úpravy vyplynúť.
„Súčasťou takejto dôkladnej odbornej diskusie musí byť aj analýza využívania už doteraz existujúcich legislatívnych možností, ktoré bezpečnostné zložky štátu majú nielen v súvislosti s možnými hrozbami terorizmu, ale aj iných hrozieb súvisiacich napríklad s podnecovaním rasovej či náboženskej neznášanlivosti,“ dodal Andrej Kiska. Poslancom parlamentu preto v záujme vnútorného súladu právneho poriadku navrhol ponechať v zákone len tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy SR.
