HAAG 24. marca (WebNoviny.sk) – Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča uznal vo štvrtok Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vinným v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia.
Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995), v ktorej prišlo o život zhruba 100 000 ľudí. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a Karadžič sa proti nemu môže odvolať, informovali svetové agentúry.
Súd rozdelil rozsudok nad Karadžičom do jednotlivých častí
Súd rozdelil rozsudok nad Karadžičom do jednotlivých častí a v prvom bode obžaloby ho pre nedostatok dôkazov vyhlásil za nevinného z genocídy v siedmich bosnianskych dedinách. Uznal ho však za vinného z genocídy v druhom bode obžaloby, týkajúcom sa masakry v Srebrenici, kde srbské sily povraždili v roku 1995 približne 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Sedemdesiatročný Karadžič je podľa ICTY zodpovedný aj za 44-mesačné obliehanie metropoly Sarajevo. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon povedal, že Karadžič využil obliehanie a ostreľovanie mesta na presadenie svojich politických cieľov. Bez Karadžičovej podpory by podľa jeho slov nebolo možné.
V ďalších bodoch obžaloby súd uznal Karadžiča za vinného zo prenasledovania a vyhladzovania, z vrážd, deportácií, násilného presúvania, šírenia teroru, nezákonných útokov na civilistov a zajímania rukojemníkov, čo vo viacerých bodoch označil za vojnové zločiny.
Rozsudok má obrovský význam pre ICTY a medzinárodné právo
Rozsudok má obrovský význam pre ICTY a medzinárodné právo. Karadžič je najvyšším bosnianskosrbským predstaviteľom, ktorý čelil trestnému stíhaniu pred ICTY v Haagu.
Jeho uznanie za vinného pravdepodobne posilní medzinárodné právo v oblasti trestnej zodpovednosti politických predstaviteľov za zverstvá spáchané ozbrojenými silami pod ich kontrolou.
Srbský prezident Slobodan Miloševič, ktorý bol obvinený z vyvolávania smrtiacich konfliktov na Balkáne v 90. rokoch, keď sa rozpadla bývalá Juhoslávia, zomrel vo svojej cele v Haagu v roku 2006 predtým, ako nad ním mohol súd vyniesť rozsudok.
ICTY bol zriadený v roku 1993. Odvtedy obžaloval 161 podozrivých, z ktorých 80 uznal za vinných a odsúdil, 18 zbavil obvinení a prípady ďalších 13 poslal nazad k miestnym súdom. U zvyšných 36 podozrivých boli obžaloby stiahnuté alebo tieto osoby zomreli, zhrnula tlačová agentúra AP.
Potrestanie Karadžiča dáva nádej Sýrčanom
Odsúdenie Radovana Karadžiča vysiela pozitívny signál tým, ktorí sa snažia dosiahnuť spravodlivosť za porušovanie ľudských práv v Sýrii. Vyhlásila to dnes vysokopostavená predstaviteľka sýrskej opozície Basma Kudmáníová.
„Súdny proces s Radovanom Karadžičom nám určite dodáva nádej,“ uviedla táto vplyvná opozičná vyjednávačka po dnešnom vyhlásení verdiktu nad Karadžičom. „Existujú medzinárodné súdy, ktoré sa určite budú snažiť trestne stíhať aj veľkých zločincov zo Sýrie,“ dodala Kudmáníová v čase mierových rozhovorov o Sýrii, ktoré v Ženeve sprostredkovala OSN.
Väčšina Srbov verí v zaujatosť súdu
Srbský premiér Aleksandar Vučič dnes varoval, že rozsudok nad bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom nesmie vyvolať „politický ani žiadny iný útok“ na Republiku srbskú (RS) v Bosne. Vučič zvolal na piatok naliehavé zasadnutie vlády, ktoré bude mať na programe dôsledky Karadžičovho rozsudku, oznámila belehradská televízia B92.
Srbský prezident Tomislav Nikolič vyhlásil, že rozsudok, ktorý nad Karadžičom vyniesol ICTY, „nemôže a nesmie ovplyvniť osud Republiky srbskej“ a dodal, že Srbsko „využije svoje právo… podporiť Republiku srbskú a pomôcť jej prežiť.“
Rozhodnutie ICTY, ktorý odsúdil Karadžiča na 40 rokov väzenia, kritizujú podľa tlačovej agentúry AP aj niektorí obyvatelia srbskej metropoly. Ich názory odrážajú rozsiahlu nedôveru k ICTY.
Dôchodca Bosko Solič označil rozsudok ICTY za „fašistické rozhodnutie“. „Neexistuje žiadna spravodlivosť, bol odsúdený za nič,“ tvrdí Solič, podľa ktorého Karadžič „nie je vinný“ a je „iba človek“. Iný jeho vrstovník, Djordje Katič, povedal, že odsúdenie Karadžiča ho „neprekvapilo“. „Mohli by ho odsúdiť na toľko rokov, na koľko by chceli. Čo iné môžem povedať?“ dodal. Väčšina Srbov zdieľa názor, že ICTY je voči Srbom predpojatý.
Karadžič sa proti verdiktu odvolá
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn privítal dnes vynesenie významného rozsudku nad Karadžičom ako posolstvo pre obete vojnových zločinov i pre tých, ktorí ich páchajú, nech sa nachádzajú kdekoľvek vo svete.
„Bez ohľadu na to, akí sú mocní, bez ohľadu na to, akí nedotknuteľní si myslia, že sú… páchatelia takýchto zločinov musia vedieť, že spravodlivosti neuniknú,“ citovala Husajna tlačová agentúra DPA.
Radovan Karadžič sa hodlá odvolať proti verdiktu ICTY. „Odvoláme sa,“ vyhlásili po skončení pojednávania jeho právnici, ktorých cituje agentúra TASS.
sa narodil 19. júna 1945 v dedine Petnjica neďaleko mestečka Šavnik v Čiernej Hore. Vyrastal v chudobe spolu so svojimi rodičmi, ktorí opovrhovali vtedajšou komunistickou nadvládou Josipa Broza Tita. Karadžičov otec bol srbský nacionalistický bojovník, ktorý utrpel zranenia v bojoch proti Titovým partizánom ešte pred koncom druhej svetovej vojny. Po štúdiách sa stal Radovan Karadžič profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu; vyšlo mu aj niekoľko básnických zbierok. Jeho diela majú fantazijný, často až morbídny nádych. Večne usmiata tvár a typická prešedivená štica vyvolávala falošné zdanie o jeho dôveryhodnosti, čo ho pasovalo až do pozície bosnianskosrbského vodcu.
Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine (BaH). Pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti. „Uviedlo by to krajinu do pekla a pravdepodobne by to znamenalo vyhladenie moslimov, pretože moslimovia sa v prípade vojny nemajú šancu ubrániť“, povedal Karadžič. Štátny útvar Bosna a Hercegovina (BaH) vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Pozostáva z dvoch subjektov Republika Srbská (RS) a Federácia Bosny a Hercegoviny (F BaH). Krátko po tom vypukla v Bosne občianska vojna medzi hlavnými etnickými a náboženskými skupinami, Srbmi, Chorvátmi a Moslimami. V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody.
ICTY ho 25. júla 1995 obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Podľa tribunálu dal súhlas na strieľanie civilistov počas obliehania Sarajeva, ktoré trvalo 43 mesiacov. O štyri mesiace neskôr ho obvinili aj z genocídy ako údajného strojcu masakry približne 8000 bosnianskych Moslimov po obsadení východobosnianskej enklávy Srebrenica jednotkami generála Ratka Mladiča. Táto enkláva bola pod kontrolou OSN. Vodcu bosnianskych Srbov Karadžiča, na ktorého vydali medzinárodný zatykač za účasť na vojnových zločinoch, nemohli príslušníci medzinárodných mierových jednotiek IFOR v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov. Príslušníci Stabilizačných síl v BaH (SFOR) dostali 3. júla 1997 nariadenie, aby Karadžiča, bývalého prezidenta Republiky Srbskej a bývalého hlavného veliteľa bosnianskosrbskej armády, zatkli.
Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej v BaH, pokým nedôjde k zatknutiu Karadžiča. Mierové sily SFOR pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu, cieľom ktorej bolo jeho zatknutie. Biljana Plavšičová, prezidentka Republiky Srbskej v BaH, v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Radovan Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii so sídlom v Haagu. Následne sa objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS. Odvtedy sa stal terčom celosvetového pátrania. Pre mnohých Srbov bol stelesnením národného hrdinu a spasiteľa, ktorého chceli dolapiť zločinecké západné mocnosti. Jeho tvár sa často objavovala na tričkách, kalendároch a spomienkových predmetoch.
V priebehu rokov sa v médiách objavili viaceré správy o tom, kde sa Karadžič objavil. Žiadne neboli overené a neviedli k jeho zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšič. Mesiac predtým ho bez maskovania videli na obede s manželkou. Radovana Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Oznámila to vtedy v komuniké kancelária srbského prezidenta Borisa Tadiča. Počas uplynulých niekoľkých rokov žil Karadžič v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Boli zverejnené fotografie, na ktorých bol Karadžič s dlhými bielymi vlasmi a hustou bradou. Na úteku bol od roku 1997. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.
