BRATISLAVA 26. marca (WEBNOVINY) – Bývalý 58-násobný československý futbalový reprezentant a kapitán majstrov Európy z roku 1976 v Belehrade Anton Ondruš sa v sobotu 27. marca dožíva významného životného jubilea 60 rokov. Rodák zo Solčian pri Topoľčanoch si s výnimkou základnej vojenskej služby v rokoch 1977/1978, ktorú si „odkrútil“ v Dukle Banská Bystrica, obliekal v Československu iba jeden dres – v rokoch 1970 – 1980 pôsobil v Slovane Bratislava. V jeho službách vybojoval dva majstrovské tituly (1974, 1975), raz vyhral Československý pohár (1974) a dvakrát sa tešil z triumfu v Slovenskom pohári (1974, 1976).
„Ja si to ani nechcem pripomínať, lebo keď sa povie šesťdesiatka, človek dostane tak trochu aj strach. Lepšie je, keď sa snažím neuvedomovať si to. Rozhodne však chystáme väčšie oslavy, podieľa sa na tom celá rodina,“ povedal v rozhovore pre Slovenský rozhlas Anton Ondruš, ktorý si do ďalšieho života želá predovšetkým zdravie: „To ostatné si už človek v živote nájde. Zdravie som dával vždy na prvé miesto a dúfam, že sa odo mňa neodkloní ani v ďalších rokoch.“
Anton Ondruš v bývalej spoločnej federálnej lige odohral 226 majstrovských zápasov, v ktorých na stopéra dal úctyhodných 38 gólov. V druhej polovici 70. rokov patril medzi najlepších obrancov Európy. Túto pozíciu potvrdil nie iba zlatým zápisom v Belehrade, ale aj bronzovou medailou na ME 1980 v Taliansku. Aj preto ho odborníci zaradili do All Star tímu ME 1976 a do elitnej desiatky najlepších futbalistov starého kontinentu za rok 1976. Sobotňajší jubilant vo farbách československej reprezentácie odohral 58 zápasov, v ktorých dal osem gólov. Najpamätnejšie z nich boli asi dva, ktoré vsietil v semifinále ME 1976 v Belehrade s Holandskom. Najskôr ako povestný hlavičkár dostal mužstvo Václava Ježka a Jozefa Vengloša do vedenia 1:0, no potom nechytateľnou bombou pod brvno vlastnej bránky zariadil remízu 1:1, ktorou sa stretnutie o postup do finále ME v riadnom hracom čase aj skončilo. Práve spomínaný „ukážkový“ vlastenec v sieti Iva Viktora vyburcoval Ondruša a jeho spoluhráčov k veľkému náporu, ktorým Holanďanov na čele s legendárnym Johanom Cruyffom v predĺžení doslova prevalcovali pomerom 3:1 a postúpili do boja o zlaté medaily. Po veľkej dráme s Nemeckom, ktorá sa v riadnom hracom čase i po predĺžení skončila remízou 2:2, bol v penaltovom rozstrele 5:3 aktérom tretej penalty. A po husárskom kúsku Antonína Panenku bol prvým hráčom víťazného tímu a prvým Slovákom, ktorý nad hlavu zdvihol víťaznú trofej. „Bol to jeden z mojich najkrajších športových okamihov. Pri stretnutiach s priateľmi sa takmer vždy otočí reč na tento pohár a na ďalšie úspechy, ktoré som v živote dosiahol,“ dodal Anton Ondruš.
Záverečné súboje ME a úspešnú penaltu v dramatickom rozstrele tentoraz v boji o bronz si Anton Ondruš zopakoval aj o štyri roky neskôr v Taliansku. Rok po tomto bronzovom európskom šampionáte na jednu sezónu 1981/1982 prestúpil do belgického klubu FC Bruggy, odkiaľ putoval do francúzskeho tímu CS Thonon (1983 -1987) a bohatú futbalovú kariéru ukončil ako 39-ročný vo švajčiarskom klube FC Biel (1988/1989). Po skončení aktívnej činnosti začal pracovať ako futbalový funkcionár a manažér. V súčasnosti je už dlhšie medzinárodným manažérom a členom podporného tímu hlavného trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimíra Weissa st., ktorého zverenci sa o necelé tri mesiace prvýkrát v histórii predstavia na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike (11. júna – 11. júla).
SITA
