BRATISLAVA 15. novembra (WEBNOVINY) – Ústavnoprávny výbor parlamentu dnes rozhodol o zrušení inštitútu justičných čakateľov.
Pozmeňujúci návrh predložil poslanec za SaS Martin Poliačik a výbor ho pri diskusii o novele zákona o sudcoch a prísediacich odsúhlasil.
Justiční čakatelia sa podľa Poliačika môžu stať vyššími súdnymi úradníkmi a keby s tým nesúhlasili, tak odísť z justície. To by pre nich znamenalo odstupné.
Predkladaná právna norma nehovorila o zániku kategórie justičných čakateľov, otvárala však výberové konania na miesta sudcov pre všetky osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky, teda aj ľudí zvonka justície. Justiční čakatelia tak podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej stratia neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov, keďže dnes sa voľné miesto sudcu obsadzuje justičným čakateľom. Poliačik návrh zrušiť kategóriu justičných čakateľov obhajoval argumentmi, že zvyčajne ide o „pretláčanie rôznych kamarátšaftov“ a nevidí žiadny problém zrovnoprávniť ich s vyššími súdnymi úradníkmi.
„Justícia klonuje sama seba,“ podotkla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Ani jej sa nepáči rodinkárstvo, zdôraznila, že až 45 percent zo súčasných 130 justičných čakateľov patrí k rodinným príslušníkom z justičného prostredia, čo sa vymyká akejkoľvek štatistike. „Nehovorím, že deti právnikov a sudcov sú horšie. Ale právnické gény nie sú dedičné. Nie je to fér voči ostatným uchádzačom. Súd nie je súkromná právnická prax,“ konštatovala. Zároveň dodala, že ak by súčasný systém zostal v platnosti, najbližších päť rokov sa na súdy nedostane nikto okrem justičných čakateľov. Otvorenosť, ktorú v justícii presadzuje, je podľa Žitňanskej najlepšia a najmenej politická forma kontroly, lebo verejnosť nepatrí žiadnej politickej strane.
Na rokovanie výboru sa dnes prišiel pozrieť aj Branislav Harabin, syn exministra spravodlivosti a dnešného šéfa najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý sa justičným čakateľom stal minulý rok ešte pred svojimi promóciami. Aj bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti a dnes poslankyňa Smeru-SD Anna Vitteková začala vystúpenie slovami, že jej deti sú justičnými čakateľmi.
Novelu a ďalšie zmeny dôrazne odmietli poslanci za Smer-SD, podľa Miroslava Číža sa právna norma šije horúcou ihlou, s jej schválením by sa malo počkať a na príprave spolupracovať aj s opozíciou. Róbert Madej sa domnieva, že do súdnictva vnáša politiku, Poliačikov návrh mu pripomína 50-te roky s kvótami, kto z akého prostredia má kde študovať. Podľa poslankyne za Smer-SD Anny Vittekovej právna norma nerieši problém niekoľkých percent sudcov „lajdákov“.
Ústavnoprávny výbor odporučil parlamentu novelu schváliť. Podporu získal aj pozmeňujúci návrh poslankyne za Most-Híd Edity Pfundtner, podľa ktorého hlasovanie výberovej komisie bude neverejné. Na výbore vystúpil aj zástupca súdnej rady Juraj Sopoliga, s právnou normou nesúhlasí, upozornil na jej možnú protiústavnosť. Predsedníčka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska pripomenula, že nemožno všetkých sudcov hádzať do jedného vreca, sudcov podľa nej nemožno dehonestovať. Otvoriť sa by sa mala zmysluplná diskusia, ako pomôcť justícii. O novele zákona o sudcoch bude rokovať parlament na decembrovej schôdzi. Právna norma predpokladá zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom.
Za podpredsedu NS zatiaľ kandidujú Švecová a Paluda
O voľný post podpredsedu Najvyššieho súdu SR zatiaľ majú záujem len dvaja uchádzači – Daniela Švecová, ktorej sa funkčné obdobie v tejto funkcii skončilo 30. mája a Peter Paluda – známy kritik predsedu NS SR Štefana Harabina. Agentúre SITA to potvrdila tlačová kancelária Súdnej rady s tým, že zoznam kandidátov ešte nemusí byť definitívny.
Uchádzači sa môžu prihlásiť ešte do dnešnej polnoci, pričom tak môžu urobiť aj poštou. Preto sa ani Súdna rada touto záležitosťou na dnešnom rokovaní nezaoberala. Rada bude spomedzi prihlásených uchádzačov napokon vyberať kandidáta, ktorého menuje prezident.
Daniela Švecová ako podpredsedníčka istý čas aj viedla najvyšší súd – bolo to v období, kým nebol zvolený predseda. Už pred koncom svojho funkčného obdobia sa uchádzala o post kandidátky na túto funkciu na ďalšie obdobie, ale Súdna rada ju nezvolila. Peter Paluda sa už tiež uchádzal o post kandidáta na post podpredsedu najvyššieho súdu. Napokon sa však kandidatúry vzdal.
Súdna rada na svojom dnešnom 53. zasadnutí volila aj kandidátky na ad hoc sudkyne v Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Opäť vybrali trojicu Eva Styková, Jana Baricová, Jana Zemková, ktorú vláda v polovici septembra neodobrila. Proti sa postavil minister vnútra Daniel Lipšic s odôvodnením, že tieto sudkyne podali tzv. antidiskriminačné žaloby ako mnohí sudcovia, pretože sa cítili byť diskriminovaní voči lepšie plateným sudcom bývalého Špeciálneho súdu. Napokon sa preukázalo, že sudkyňa Styková takú žalobu nepodala, minister Lipšic sa jej ospravedlnil a dodal, že s jej nomináciou nemá problém.
