Režisér mal silnú cukrovku a dlhodobé problémy s krvným tlakom. Ako prezradili jeho kolegovia, už v nedeľu sa necítil najlepšie. Ich návrhy, že ho vezmú do nemocnice, však odmietal.
Bednárik následne v pondelok skolaboval a o tri dni neskôr skonal v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB).
Posledná rozlúčka s významným slovenským režisérom bude v piatok 30. augusta v historickej budove Slovenského národného divadla (SND). Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa SND Izabela Pažítková.
„Poznala som ho 45 rokov. Vždy som ho obdivovala, že sa v lete zobral a s jednou košeľou a trenkami prešiel všetky dostupné divadlá, kde sa len dalo. To bola jeho vášeň. Nemal vlastný život, jeho životom boli ľudia v divadle. Na javisku, za oponou i v hľadisku. Zvláštny pocit, keď odchádza jeden z mojej generácie,” napísala na sociálnej sieti Facebook herečka a politička Magda Vášáryová.
Obrazom: Jozef Bednárik († 65)
Svoj smútok vyjadrila aj herečka Eva Pavlíková. „Tak a dokonané. Už nikdy sa nebudeme spolu smiať, plakať, pracovať, rozprávať historky, spievať, telefonovať celé hodiny… Už mi nikdy nebudeš odporúčať knižky, hudbu, divadlo, miesta, ktoré by som mala rozhodne vidieť… Už ma nebudeš režírovať, chváliť, ani haniť. Všetko pre moje dobro. Je koniec. Vďaka Tebe som dnes tam, kde som a aj vďaka Tebe taká, aká som. Najväčší, najlepší, výnimočný a nikým nenahraditeľný. Tak som Ti chcela porozprávať o Istanbule, kde som prešla všetky miesta podľa Tvojich podrobných inštrukcií. Bohužiaľ, nestihla som. Vďaka Béďo za všetky tie výnimočné, nezabudnuteľné chvíle na javisku a v živote. Mala som veľké šťastie, že sa naše cesty stretli. Aj keď sa teraz na chvíľočku rozchádzajú, určite sa raz stretneme. Vďaka za všetko. Drahý Beďko a odpočívaj v pokoji,“ napísala.
„S úľakom, neveriacky a s hlbokým zármutkom v duši sme prijali správu o náhlom odchode nášho kolegu, priateľa, herca a výnimočného režiséra Jožka Bednárika. Bol obrovský pedant a profesionál, prísny aj cieľavedomý umelec, obdarený niekoľkonásobnou dávkou talentu, pracovitosti a imaginácie. Skromný, vtipný, ironický, krásne zábavný, milovník kníh, hudby a ciest – skutočná osobnosť slovenskej kultúry,“ spomínajú na Bednárika kolegovia z Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre, ktorých vyjadrenie agentúre SITA sprostredkoval tlačový tajomník DAB Dušan Nevín.
„Odišiel kus môjho života, kus mojej mladosti. Poznala som ho aj v súkromných chvíľkach a musím povedať, že bol naozaj senzačný človek. Myslím, že slovenská kultúra prišla o strašne veľa. Vo štvrtok večer, keď som sa dozvedela o úmrtí, som porušila svoje abstinenčné zásady a dala som si dva štamprlíky na jeho počesť. Béďo bol nádoba nápadov, dobrej nálady a humoru. Bol úžasný človek, glosátor. Mal pred sebou možnosti a nápady, veď bol ešte mladý človek. Celú noc som ho oplakávala. Pamätám si na jeden vtipný zážitok z čias, keď sme ako študenti nakrúcali mládežnícku inscenáciu. Bolo to v lete a on vtedy strašne schudol. Nakúpil si množstvo krásneho oblečenia v Španielsku. No museli sme prerušiť nakrúcanie na pol roka z dôvodov, na ktoré si už však nespomínam. A keď sme sa vrátili v zime na pľac, on pribral naspäť a ja som bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Museli mu narýchlo rozširovať nohavice a kamery nás snímali tak, že sme boli na záberoch skrytí za autom, aby nebolo vidno naše váhové rozdiely,“ uviedla herečka Hana Gregorová.
„V tejto chvíli nedokážem nič sformulovať. Je toho toľko, čo mi víri v hlave. Pätnásť rokov spoločného života nie je len tak… Mali sme veľmi intenzívny priateľský vzťah. Boli obdobia, že len čo sme skončili jednu inscenáciu, začínali sme ďalšiu. Mám v hlave toľko vnemov od toho, ako si kúpil na diaľnici veľkú krabicu zmrzliny a na zadnom sedadle ju cestou dokázal celú zjesť, až po to, ako ma zo začiatku tajne sledoval. Chcel si totiž odkontrolovať, či mi môže veriť a pozoroval ma z divadelného povraziska. Niekedy tam vydržal aj niekoľko hodín. Momentálne mám v hlave mix emócií. Od príjemných spoločných chvíľ až po hádky. Strašne veľa sme sa hádali. S ním sa dobre škriepilo, aj keď nad ním nemohol nikto nikdy vyhrať. Je ho obrovská škoda. Odišiel veľký, veľký človek,“ povedal choreograf a režisér Ján Ďurovčík.
„Bol to jednoducho šok. Sledovala som akurát film a potom som sa to dozvedela. Nikto nečakal, že nás tak skoro opustí. V Leviciach máme taký zvyk, že keď niekto blízky odíde, celú noc sme hore. Tak ja som túto noc nemohla zaspať. Povedala som si, že budem strážiť s ním. Ale veľmi sa naňho hnevám. Toto sú tie jeho fóry. On miloval staré ženy. Na ostatných, keď trebalo, zakričal, ale na nás, staré ženy, nie. No ale naozaj sa naňho hnevám, lebo teraz sme boli na rade my, nie on. Ale veď hore mu to vysvetlím, lebo on je určite v nebi,“ vyhlásila herečka Magda Paveleková.
„Som v šoku. Bola som presvedčená, že Béďo nikdy nezomrie alebo že sa dožije aspoň sto rokov. Bol to človek plný energie, optimizmu, tvorivosti, geniálny talent, perfektný kamarát. Neviem sa z toho spamätať. Som nahnevaná na osud, lebo ešte sme toho mali veľmi veľa povedať,“ uviedla herečka Zuzana Kronerová.
„On bol najväčší a najslávnejší režisér, ktorého si vážili nielen na Slovensku, ale v celom Československu. Známy bol aj v zahraničí. Spolupracovali sme spolu na muzikálovom festivale v Brusne. Tak ako minulý rok, aj tento sme mali byť spolu v porote. No nebudeme. Keď som sa to dozvedel, bol som z toho mimo. Do poslednej chvíle som dúfal, keď ho mali prebrať, že to bude dobré, že sa z toho dostane. V stredu sme mali spolu vystúpiť v Teleráne, no keď som sa od organizátorov dopočul, že nepríde, myslel som si, že je to kačica. Chýba nám. Nielen smútiacej rodine, ale aj ostatným. Choroba si, žiaľ, nevyberá,“ povedal klavírny virtuóz Richard Rikkon.
„Jozef bol jeden srdečný človek nielen na kameru, ale aj za ňou. Je mi cťou, že som s ním mohla absolvovať päťkrát Let’s Dance,“ vyhlásila moderátorka Adela Banášová.
„Je to jedna z najväčších strát slovenského kultúrneho života. Jozef Bednárik bol umelec telom aj dušou. Svoje súkromie žil prácou. Naučil nielen Slovákov, ale aj Čechov, čo je to muzikál. Prvým veľkým bol Dracula, po ktorom sa u našich západných susedov roztrhlo vrece s týmto žánrom. Prežil som s ním veľmi pekné a aj smutné časy. Napadajú mi situácie, keď sme skúšali predstavenie Klietka bláznov a náhle mi zomrel otec. Jozef mi dal tri dni voľno, hoci ma veľmi potreboval na pódiu, nakoľko som stvárňoval jednu z hlavných úloh. Veľmi som si to vážil. Podobná situácia nastala aj počas skúšok hry Donaha. Vtedy som mal tú autonehodu. Boli to pre mňa nesmierne ťažké časy, keď som chcel seknúť s herectvom. Jožko ma však opäť podržal. Vytvoril mi špeciálne podmienky pre prácu – skúšal som iba s najužším kruhom hercov, aby ma izoloval od okolia. Skrátka, zabezpečil mi akýsi ochranný obal, za čo som mu nesmierne vďačný. Jeho odchodom sme stratili nielen úžasného človeka, ale aj veľkého divadelného mága a velikána. Trúfam si povedať, že pre Slovákov je jeho strata niečím podobným ako úmrtie Michaela Jacksona pre svet. Jozef Bednárik je nenahraditeľný. A hoci veľa ľudí ide v jeho šľapajach, Béďo bol len jeden,“ povedal herec Štefan Skrúcaný.
Informácie pochádzajú z webstránky www.topky.sk a archívu agentúry SITA.