BRATISLAVA 14. augusta (WEBNOVINY) – Medziročná júlová inflácia na Slovensku na úrovni 0,6 % bola vyššia v porovnaní s medziročnou infláciou v rámci celej Európskej únie (EÚ, ktorá bola na úrovni 0,2 %, aj v porovnaní s medziročnou infláciou v rámci celej eurozóny, ktorá bola v júli záporná na úrovni – 0,7 %. Medzimesačná júlová inflácia bola v SR záporná na úrovni – 0,1 %, ale pokles cien bol menej výrazný v porovnaní s celou EÚ, ktorá zaznamenala zápornú medzimesačnú infláciu na úrovni – 0,5 %. Ceny na Slovensku medzimesačne klesli menej aj v porovnaní s celou eurozónou, ktorá v júli zaznamenala zápornú medzimesačnú infláciu na úrovni – 0,7 %.
V rámci eurozóny mali vyššiu medziročnú infláciu ako Slovensko iba tri krajiny, a to Grécko, Malta a Fínsko. V rámci celej EÚ malo vyššiu medziročnú infláciu ďalších osem krajín. Medzimesačná inflácia v rámci eurozóny nebola v porovnaní so Slovenskom vyššia ani v jednej krajine. V rámci celej EÚ mali vyššiu medzimesačnú infláciu ako SR tri krajiny, a to Maďarsko, Estónsko a Poľsko. Z Británie však neboli dispozícii údaje ani o medziročnej ani o medzimesačnej júlovej inflácii.
Najnižšia miera medziročnej inflácie spomedzi členských krajín EÚ, z ktorých boli dostupné údaje, bola v júli v Írsku (- 2,6 %), Belgicku (- 1,7 %) a Luxembursku (- 1,5 %). Najvýraznejší medziročný rast spotrebiteľských cien zaznamenalo Rumunsko (5 %), Maďarsko (4,9 %) a Poľsko (4,5 %). Medzimesačná inflácia bola najnižšia v Holandsku a Belgicku (zhodne – 1,6 %) a na Cypre (- 1,4 %). Medzimesačne ceny vzrástli iba v Maďarsku (1,4 %), Estónsku (0,8 %) a v Poľsku (0,3 %).
Harmonizovaná inflácia SR klesla na nové minimum
Harmonizovaná inflácia na Slovensku naďalej prepisuje historické minimá. V júli sa totiž tempo rastu spotrebiteľských cien merané harmonizovaným indexom Európskej únie (HICP) znížilo oproti júnu o ďalšieho 0,1 percentuálneho bodu na 0,6 %. Harmonizovaná inflácia pritom klesá už desať mesiacov v rade. Priemerná ročná miera inflácie podľa tejto metodiky tak v júli oproti júnu klesla o 0,3 percentuálneho bodu na 2,6 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Z jednotlivých položiek spotrebného koša na medziročnej báze najvýznamnejšie v júli poklesli ceny dopravy, a to o 6,3 %. Významný prepad však vykázali aj ceny potravín a nealkoholických nápojov, ktoré boli oproti vlaňajšiemu júlu nižšie o 5,7 %. Naopak, najvyšší nárast, o 8,9 %, vykázali ceny v zdravotníctve nasledované cenami alkoholických nápojov a tabaku, ktoré stúpli o 8,8 %. Medzimesačne spotrebiteľské ceny merané európskou metodikou klesli o 0,1 %. Podľa štatistikov tento vývoj ovplyvnil najmä pokles cien potravín a nealkoholických nápojov o 1,5 % či odevov a obuvi o 0,7 %. Na druhej strane oproti júnu najviac stúpli ceny pôšt a telekomunikácií o 2,2 %. Stálo za tým predovšetkým zdraženie poštových služieb, ktoré sa významne prejavilo aj v inflácii meranej národnou metodikou. O 0,7 % však boli napríklad vyššie aj ceny rekreácie a kultúry a o 0,6 % ceny v zdravotníctve.
Harmonizovaná inflácia sa tak v posledných mesiacoch vyvíja opačným smerom ako inflácia meraná národnou metodikou. Tá totiž v júli naopak vzrástla o 0,1 percentuálneho bodu na 2,5 %. Rozdiel medzi tempom rastu cien podľa oboch metodík tak dosahuje až 1,9 %. Možno to pripísať predovšetkým skutočnosti, že do harmonizovanej inflácie sa nezapočítava imputované nájomné, teda poplatky na správu bytových domov. Práve táto položka spotrebného koša totiž podľa štatistikov v júli vzrástla o medzimesačne až o 2,6 %, čo potiahlo celú infláciu podľa národnej metodiky. Všeobecne sa však analytici zhodujú, že na významnejší rast cien v súčasnosti nie je kvôli klesajúcemu spotrebiteľskému dopytu priestor. Inflácia by sa tak mala naďalej držať na nízkych úrovniach.
Niektorí analytici s prepisovaním miním harmonizovanej inflácie dokonca začínajú hovoriť o možností poklesu spotrebiteľských cien v budúcnosti. „Po slove recesia možno budeme musieť na Slovensku v ekonomickom slovníku oprášiť aj slovíčko deflácia. Záporný rast cien, ešte pred rokom na Slovensku nepredstaviteľná vec, dnes už nevyzerá až tak nereálne,“ konštatoval analytik ING Eduard Hagara. Ako dodal, spotrebiteľský dopyt je slabý, okrem toho na obchodníkov tlačí aj lacná konkurencia zo susedných krajín. Črtajúca sa relatívne dobrá úroda dáva dobré predpoklady na to, že ceny potravín ostanú aj naďalej stabilné. „Ak v najbližších mesiacoch neuvidíme prudký rast cien ropy s očakávaným poklesom regulovaných cien energií, na začiatku roka sa slovenská inflácia v harmonizovanej metodike Eurostatu môže dostať až do mierne záporných čísel. Šanca je o to väčšia, že budúci rok je volebný, takže politický tlak na tvorbu cien môže byť výraznejší ako v predchádzajúcich rokoch,“ dodal Hagara.
SITA