BRATISLAVA 16. marca (WEBNOVINY) – Medziročný rast spotrebiteľských cien meraný harmonizovaným indexom Európskej únie (HICP) vo februári zrýchlil z januárových 3,2 % na 3,5 %. Rýchlejšie na medziročnej báze naposledy ceny rástli v decembri 2008. Dvanásťmesačná priemerná inflácia vo februári stúpla oproti januáru o 0,3 percentuálneho bodu na 1,3 %. V medzimesačnom porovnaní sa ceny vo februári zvýšili o 0,3 %, kým v januári oproti decembru rástli až o 2,1 %. Medzimesačne najvýraznejšie rástli ceny potravín a zdravotníctva, na medziročnej báze najrýchlejšie zdražovali rovnako potraviny. Nasledovali ceny bývania a energií a dopravy.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR vo februári medziročne stúpli o 6,5 %. Nasledovali ceny bývania a energií s rastom o 6 % a dopravy o 5,6 %. Na druhej strane klesli iba ceny nábytku a vybavenia domácnosti o 2 % a odevov a obuvi o 0,4 %. V medzimesačnom porovnaní najrýchlejšie rástli ceny potravín a nealkoholických nápojov o 1,1 %, nasledované cenami zdravotníctva s rastom o 0,6 %. Medzimesačne rovnako klesli iba ceny nábytku o 0,3 % a odevov a obuvi o 0,6 %.
V minulom roku dosiahla harmonizovaná inflácia na medziročnej báze ku koncu roka 1,3 %, kým rok predtým vplyvom oslabeného dopytu ceny merané harmonizovaným indexom dokonca ku koncu roka stagnovali. V tomto roku sa očakáva postupné zrýchľovanie inflácie, ovplyvnené tak oživovaním dopytu, ako aj vplyvom konsolidačného balíka vlády.
Ceny potravín sa v tomto roku podľa SPPK zvýšia až o 10 %
Ceny potravín by mali podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v tomto roku vzrásť až o 10 %, keď na ne okrem vonkajších faktorov, na ktoré Slovensko nemá dosah, budú vo výraznej miere vplývať aj domáce činitele. Ako v stredu na tlačovej konferencii informoval predseda SPPK Milan Semančík, medzi najvýraznejšie vonkajšie faktory patrí cena ropy, ktorá má priamy vplyv na globálny vývoj cien potravín. „V posledných mesiacoch môžeme sledovať opätovné zvyšovanie cien ropy a teda aj zvyšovanie cien potravín,“ uviedol Semančík.
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý vplýval na rast cien potravín, je podľa predsedu komory nižšia minuloročná úroda ťažiskových rastlinných komodít spojená s celosvetovo rastúcim dopytom. „Veľkí producenti obilnín ako Rusko a Ukrajina sa kvôli nedostatočnej úrode obilnín v minulom roku rozhodli, že obmedzia vývoz tej produkcie, ktorú dopestovali,“ vysvetlil Semančík. V sezóne 2010/2011 by mala svetová produkcia obilnín dosiahnuť úroveň 1,741 mld. ton, čo predstavuje medziročný pokles o 2,6 %. Celosvetové zásoby obilnín sa taktiež znížia, a to o 9,9 % na 353 mil. ton. Spotreba by však mala naopak vzrásť o 0,8 % na 1,78 mld. ton. Ceny potravinárskych komodít však okrem spotreby tlačí nahor podľa Semančíka aj špekulatívny kapitál, ktorého objem na komoditnom trhu sa odhaduje na 200 mld. USD.
Dôležitým vonkajším činiteľom negatívne vplývajúcim na ceny potravín je podľa SPPK aj nerovné postavenie slovenského poľnohospodárskeho sektora v rámci EÚ. „V únii panuje veľmi výrazný rozdiel v podporách pre poľnohospodárov medzi starými a novými členskými štátmi,“ povedal Semančík. V roku 2008 dosiahla podpora na hektár poľnohospodárskej pôdy v rámci EÚ úroveň 299 eur, no zatiaľ čo priemer zakladajúcich krajín bol približne 349 eur, Slovensko evidovalo podľa SPPK podporu iba na úrovni 239 eur. „Slovensko je na chvoste, čo sa týka celkových podpôr aj v rámci novopristúpivších krajín,“ doplnil predseda SPPK.
Medzi domáce faktory ovplyvňujúce rast cien potravín Semančík zaradil predovšetkým negatívny vplyv obchodných reťazcov, zvýšenie dane z červenej nafty, nedostatočné riešenie problematiky dane z pozemkov, podkapitalizácia slovenského agrárneho sektora a výška dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny na Slovensku, ktorá patrí medzi najvyššie v rámci celej EÚ. Vláda by preto podľa Semančíka mala prehodnotiť zníženie sadzby DPH na potraviny rovnako ako aj možnosť opätovného zavedenia aspoň čiastočného daňového zvýhodnenia červenej nafty, keďže toto opatrenie zvýši tohtoročné náklady farmárov o 17 až 20 mil. eur. Ďalšími krokmi na národnej úrovni, ktoré by podľa predsedu SPPK mohli pribrzdiť rast cien potravín, patrí aj zriadenie rizikového fondu v rámci EÚ ale aj na Slovensku, z ktorého by následne v prípade krízových rokov mohli čerpať farmári prostriedky.
Problém obchodných reťazcov by sa mal podľa podpredsedu SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušana Janíčka riešiť na národnej úrovni až pokiaľ sa neprijme spoločná legislatíva platná v celej EÚ. „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je preto aj naďalej proti zrušeniu zákona o neprimeraných obchodných podmienkach v obchodných vzťahoch, keďže profit v potravinovom reťazci sa nerozdeľuje rovnomerne, keď na ňom najmenej participujú poľnohospodári a najviac obchodníci a distribútori,“ uviedol Janíček. Ako ďalej povedal, dominantné postavenie obchodu sa neustále zvyšuje, keď 15 obchodných reťazcov ovláda 77 % trhu s potravinami v EÚ. V prípade zrušenia zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch sa komora obáva, že sa zvýši tlak obchodníkov na ich dodávateľov a hlavne na malých a stredných výrobcov potravín.
Janíček taktiež upozornil na narastajúce saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami na Slovensku, ktoré v minulom roku dosiahlo výšku takmer 1 mld. eur a prehĺbilo sa tak o 5 %. „Zbytočne importujeme cudziu pridanú hodnotu so všetkými negatívnymi socio-ekonomickými dôsledkami vrátane poklesu zamestnanosti v poľnohospodárskej prvovýrobe ako i spracovateľskom priemysle,“ doplnil Janíček s tým, že v minulom roku sa medziročne znížila zamestnanosť v potravinárskom priemysle o 6,6 %, keď v ňom pracovalo len 30 tis. pracovníkov. „Hospodársky výsledok potravinárskeho sektora bol taktiež nižší, keď sa vlani prepadol o takmer 31 % na 117,2 mil. eur,“ dodal podpredseda SPPK pre potravinárstvo a obchod.
Medziročná inflácia na Slovensku vyššia ako priemer EÚ
Medziročná inflácia na Slovensku bola vo februári vyššia v porovnaní s infláciou v rámci celej eurozóny aj v porovnaní s priemerom celej Európskej únie. Kým v eurozóne bola medziročná inflácia 2,4 % a v rámci celej EÚ 2,8 %, na Slovensku bola 3,5 %. Medzimesačná inflácia na Slovensku (0,3 %) však bola nižšia ako priemer eurozóny aj EÚ (zhodne po 0,4 %). Vyplýva to z informácii, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Najnižšiu medziročnú infláciu vo februári mali v Írsku (0,9 %), Švédsku (1,2 %) a Francúzsku (1,8 %). Najvyššia bola v Rumunsku (7,6 %), Estónsku (5,5 %) a Bulharsku (4,6 %). Najnižšia priemerná ročná miera inflácie bola v Írsku (-1,1 %), Lotyšsku (0,0 %) a v Holandsku (1,2 %). Najvyššiu priemernú ročnú mieru mali v Rumunsku (6,5 %), Grécku (5 %) a Maďarsku (4,4 %).
V rámci eurozóny medziročne najviac zdražela doprava (5,7 %), bývanie (4,9 %) a alkohol a tabak (3,5 %). Oproti februáru minulého roka zlacneli odevy (-2,6 %) a telekomunikácie (-0,4 %). Medzimesačne sa v eurozóne najviac zvýšili ceny v segmente rekreácie a kultúry (0,9 %), potraviny, bývanie, doprava a hotely a reštaurácie (všetky po 0,5 %). Oproti januáru sa najviac znížili ceny odevov (-0,5 %). Ceny alkoholu a tabaku sa vo februári medzimesačne nezmenili.
