Strieborný pokus Martiny Hrašnovej na nedávnych majstovstvách Európy z piatej série mal hodnotu 74,66 m. Obhájila ním druhé miesto spred dvoch rokov a európskeho šampionátu v Helsinkách.
Martina, čo by ste povedali tým ľuďom, ktorí by vám pred odchodom do Zürichu tvrdili, že na slávnom štadióne Letzigrund úspešne obhájite striebornú medailu z ME 2012 v Helsinkách?
Povedala by som, že je to málo pravdepodobné. Mala som totiž pocit, že momentálne Poľka Anita Wlodarczyková a Nemka Betty Heidlerová sú pre mňa súperky, na ktoré nemám. Nemka Heidlerová však v Zürichu nebola v optimálnej forme, trápila sa, čo som využila. Hodila som výkon, na ktorý som mala natrénované. Preto som rada, že to tak perfektne vyšlo.
Okrem bronzu zo svetového šampionátu v Berlíne 2009 máte v zbierke aj dve strieborné medaily z majstrovstiev starého kontinentu z rokov 2012 a 2014. Ktorú z nich si ceníte viac a prečo?
Viac si vážim medailu z tohoročného európskeho šampionátu, lebo bola menej očakávaná než tá spred dvoch rokov. Netvrdím síce, že medaila v Helsinkách mi spadla rovno z neba, aj na ňu bolo treba hodiť dobrý výkon, ale táto čerstvá je cennejšia. Aj preto, že ju mám za ešte lepší výkon – a navyše som ju získala v oveľa silnejšej konkurencii. Jednoducho, nepočítala som s ňou. Predpokladala som, že v Zürichu môžem bojovať pravdepodobne iba o bronz.
Počas prenosu z chôdze mužov na 50 km sme vás videli, ako ste pred televízorom sledovali výkon reprezentačného a oddielového kolegu Mateja Tótha. Naštartovalo vás jeho striebro na päťdesiatke tak, že ste boli počas vašej vlastnej súťaže plná energie a odhodlania?
Veľmi. Máte pravdu, že som si jeho súťaž nenechala ujsť (smiech). Ráno som bola trénovať v rozcvičovni, ale Maťov fantastický finiš som si stihla pozrieť. Keď som ho videla pochodovať do cieľa na druhom mieste tisli sa mi slzy do očí. Boli to naozaj nádherné chvíle. Netušila som, že niečo také fantastické prežijem večer na štadióne aj ja.
Vaša súťaž prebiehala v stálom daždi. Zažili ste počas svojej kariéry veľké preteky, ktoré vám sťažoval dážď?
Ak si to dobre pamätám, tak veľkú súťaž v daždi som ešte neabsolvovala. Toto bolo prvý raz v kariére, čo som na veľkých pretekoch hádzala v daždi. Aj preto tie súťažné podmienky boli nesmierne náročné. Ale nevyhováram sa na to. Všetky sme v ten večer mali na štadióne rovnaké nevľúdne podmienky. Niekto sa s nimi dokázal vyrovnať lepšie, niekto zasa horšie.
Pred odchodom do dejiska ME 2014 ste nám v rozhovore tvrdili, že pokiaľ ide o vašu kladivársku súťaž, tak dve medaily sú „uletené“ ďaleko dopredu – a isté, na tie dve pretekárky nemáte, tie sú bez konkurencie… Takže pre ďalšie štyri účastníčky ME 2014 zostane iba šanca bojovať o „uvoľnenú“ bronzovú medailu. Ešte stále trváte na tomto vašom rozbore vašich medailových šancí?
Za normálnych okolností by to určite tak bolo… Ak by Nemka Heidlerová bola vo vrcholnej forme, v akej som ju poznala prakticky počas celej sezóny, nemala by som šancu. Fakt nie. Rozhodne by som nemala na jej výkonnosť. Neviem, prečo sa jej vo finále kladivárskej súťaže v Zürichu tak veľmi nedarilo. Nepátrala som po tom (krátka odmlka). A pokiaľ ide o moje možnosti v súťaži a striebornú medailu z nej? Ja som iba využila to, že Nemka Heidlerová nebola v optimálnej forme (krátka odmlka). Som veľmi šťastná, že som zabojovala – a že mám druhú striebornú medailu! Fakt som nepredpokladala, že sa z tohoročných majstrovstiev Európy vrátim so striebrom (smiech).
Takže aké pocity vo vás prevládali pri návrate z majstrovstiev Európy, ktoré podľa vášho názoru boli pre vás nečakane úspešné?
Mám povedať pravdu (smiech)
Skúste, čo to urobí?
Bola som nesmierne šťastná, že mám druhú striebornú medailu, no súčasne som bola aj veľmi unavená (smiech). A veľmi som sa tešila domov, kde ma netrpezlivo čakala dcérka Rebeka, ktorá sa mi deň po finále za ďalšiu medailu poďakovala (smiech). Už bola spokojnejšia, lebo vedela, že o niekoľko dní prídem domov.
Aj napriek tomu, že počas finálového večera vám súboj o medaily niekoľkokrát sťažoval dážď, do súťaže ste vstúpili veľmi dobre. Čo ste si v duchu povedali po prvom hode, ktorý meral 71,66 m? Vedeli ste, že ste práve vykročili smerom k európskej medaile?
Samozrejme, bolo dobré, že už po prvom pokuse som tušila, že osmička mi neujde, že budem hádzať v užšom finále. Bol to veľmi dôležitý pokus, lebo po ňom zo mňa spadlo napätie. Začala som si preteky viac užívať. Aj napriek tomu, že druhý pokus som mala neplatný. Navyše, po treťom pokuse, ktorý meral 73,03 m, som začala veriť, že budem mať medailu. Po ňom mi tréner Koukal povedal, aby som viac riskovala, aby som do toho išla odvážnejšie, že pri tomto vývoji súťaže nemám čo stratiť (smiech). Skúsila som to – a bol z toho pokus dlhý 74,66 m, čo mi stačilo na to krásne, ale nečakané druhé miesto.
Pred dvoma rokmi v Helsinkách si dcérka Rebeka od vás vypýtala medailu. Tento rok už nemala takú túžbu?
Nie, nemala. Povedala mi, že nechce žiadnu medailu, že chce, aby som sa rýchlo vrátila domov, že jej bude bezo mňa smutno. Lúčili sme s plačom, čo mi vôbec nepridalo na pokoji. Mrzelo ma, že ju musím doma nechať tak dlho. Ťažko si na tieto odlúčenia od seba zvykáme.
Ale teraz po návrate z majstrovstiev Európy sa jej už môžete naplno venovať? Môžete si už užívať spoločné prázdniny. Kam sa v najbližšom čase spolu chystáte?
S tým užívaním prázdnin je to teraz v mojom prípade trochu komplikované (krátka odmlka). Po európskom šampionáte som sa chcela s ňou ísť kúpať na kúpalisko do Štúrova, ale asi to budem musieť zmeniť (krátka odmlka). Ešte budeme musieť byť trochu trpezlivé. Obidve (krátka odmlka). Druhým miestom na ´Európe´ som sa totiž nominovala do družstva Európy na Kontinentálny pohár, ktorý bude v polovici septembra v Maroku. Takže moja sezóna sa po Helsinkách o niekoľko týždňov neplánovane predĺžila. Musím naďalej trénovať a udržiavať sa v optimálnej športovej forme, aby som v Maroku dôstojne reprezentovala výber Európy. Dúfam, že Rebeka túto zmenu nášho letného programu bude akceptovať, že bude trpezlivá a nebude odo mňa chcieť, aby som sa chodila s ňou kúpať. Ak sa bude dať, niečo spolu vymyslíme. Nejako to spolu skombinujeme. Pôjdeme spolu na nejaký pekný výlet.
O dva roky sú olympijské hry v brazílskom Rio de Janeiro. Čo podľa vás treba urobiť pre to, aby ste sa aj z Brazílie vrátili s olympijskou medailou?
Samozrejme, ak budem zdravá, spravím všetko pre to, aby som o tú medailu v Riu reálne aj zabojovala (smiech). Nebude to však nič jednoduché, pretože okrem najlepších Európaniek , v Riu nám pribudnú ešte aj špičkové kladivárky z ostatných kontinentov. Hoci kladivoi je európska záležitosť, v každom prípade v Riu bude najmä početnejšia konkurencia. Z mimoeurópskych krajín tiež môže niektorá súperka prekvapiť. V tomto je olympiáda výnimočná súťaž. Uvedomujem si však, že výkon na úrovni okolo 78 metrov a viac by ma naozaj mohol posunúť do tej svetovej elity, ktorá by mohla bojovať o olympijské medaily.
Zhováral sa Štefan Žilka