Neschválenie rozšírenia dočasného eurovalu poslancami Národnej rady SR pred 8 rokmi viedlo k pádu vlády premiérky Ivety Radičovej zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ-DS). Hlasovanie bolo totiž spojené s vyslovením dôvery kabinetu.
Ani spojenie hlasovaní však nepresvedčilo časť koaličných poslancov, ktorí odmietali podporiť pripravované zmeny v európskom záchrannom mechanizme.
Sulíkovci nesúhlasili
Za zmenu eurovalu a s ním spojené vyslovenie dôvery vláde zahlasovalo 11. októbra 2011 len 55 poslancov, na schválenie bolo potrebných minimálne 76 hlasov.
Poslanci v tom čase koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) nesúhlasili so zámerom vlády, aby Slovenská republika podporila nahradenie vtedajšieho dočasného Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) novým Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS).
Voľba šéfa prokuratúry bol zápas o budúcnosť, Radičová vypovedala v kauze údajného kupovania poslancov
Ten mal poskytovať pôžičky krajinám eurozóny, ktoré sa ocitnú vo finančných problémoch. Slovensko bolo jediným členom eurozóny, ktorého parlament tuto zmenu zatiaľ neratifikoval.
Premiérka Iveta Radičová po spojení hlasovania o vládnom návrhu na rozšírenie eurovalu s hlasovaním o dôvere vláde poslancov bezprostredne pred hlasovaním ubezpečovala, že vláda s verejnými financiami narába zodpovedne a argumentovala, že ide o dôveryhodnosť Slovenskej republiky.
Dohoda s opozičným Smerom-SD
Poslanecký klub SaS, vrátané väčšiny poslancov zo zoskupenia Obyčajní ľudia poslanca Igora Matoviča, ani väčšinu poslancov frakcie Občianskej konzervatívnej strany (OKS) z klubu koaličnej Most-Híd však nepresvedčila a nezískala nadpolovičnú väčšinu hlasov, a teda ani dôveru Národnej rady SR.
Po neúspešnom hlasovaní sa tri koaličné strany SDKÚ-DS, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd dohodli s opozičným Smerom (Smer-SD), že euroval spoločne schvália.
Päť politických strán založilo v roku 1997 Slovenskú demokratickú koalíciu, jej lídrom bol Dzurinda
Predseda Smeru Robert Fico podmienil odblokovanie eurovalu v Národnej rade vyhlásením predčasných volieb. Vláda preto o dva dni 13. októbra schválila návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia.
Ešte v priebehu tohto dňa ústavný zákon v skrátenom legislatívnom konaní prerokovala a schválila Národná rada SR s tým, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012. Po schválení predčasných volieb parlament pokračoval v rokovaní o eurovale.
Jednofarebná vláda
Parlament napokon s podporou opozičného Smeru 13. októbra 2011 podporil dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a súhlasil s navýšením s rozšírením kompetencií aj navýšením eurovalu.
V marcových predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 zvíťazila strana Smer – sociálna demokracia, keď získala 44,41 percenta všetkých platných hlasov a obsadila 83 kresiel v parlamente.
Slovensko má podľa expremiérky Radičovej zásadné problémy na úrovni regiónov
Za Smerom skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta a novovzniknutá strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s 8,55 percenta hlasov. Do parlamentu sa dostala aj SDKÚ-DS (6,09 %) a SaS (5,88 %).
Nová vláda na čele s predsedom Smeru Robertom Ficom nahradila koaličnú vládu Ivety Radičovej 4. apríla 2012. Išlo o takzvanú jednofarebnú vládu, keďže jedinou vládnou stranou bola strana Smer – sociálna demokracia.