BRATISLAVA 29. júna (WEBNOVINY) – Dva roky, sedem mesiacov a tri dni trvalo obdobie, ktoré sa nezmazateľne zapíše do povedomia všetkých fanúšikov futbalu na Slovensku. Presne tak dlho totiž trval jedinečný africký príbeh seniorskej reprezentácie, ktorý nikdy predtým v našich končinách nikto nezažil.
Najkrajšia kapitola slovenského reprezentačného futbalu v modernej histórii sa začala písať 25. novembra 2007. Práve v tento deň v juhoafrickom Durbane uzrel svetlo sveta oficiálny rozpis kvalifikácie o postup na záverečný turnaj majstrovstiev sveta 2010, prvý na africkom kontinente. Slováci sa dozvedeli, že v 3. skupine budú ich súpermi Česko, Poľsko, San Maríno, Severné Írsko a Slovinsko. Na prvý pohľad žiadny ťažký kaliber, ale s výnimkou poloamatérov zo San Marína samí nároční súperi. Od tohto momentu do samotného začiatku kvalifikácie sa udial jeden podstatný moment: na poste hlavného trénera nevýrazného Jána Kociana vystriedal motivátor Vladimír Weiss. A pod jeho vedením sa začala napĺňať dosiaľ nepoznaná postupová vízia. Z desiatich kvalifikačných vystúpení Slováci šokujúco sedemkrát vyhrali, raz remizovali a dvakrát okúsili trpkosť prehry. V oboch prípadoch im ju pripravili Slovinci, ktorí sa napokon tešili z postupu tiež, ale až z dodatočnej baráže po vyradení Rusov. Tréner Weiss so svojimi zverencami zažil stav neopísateľnej eufórie po triumfe v Prahe nad Českom (2:1), neskutočnom domácom obrate s Poľskom (2:1) so Šestákovým rukopisom, či suverénnom výkone v Severnom Írsku (2:0). Na druhej strane prežil aj herne príťažlivú remízovú odvetu s Čechmi (2:2) „okorenenú“ červenou kartou pre Hamšíka, obrovské sklamanie po domácej prehre so Slovincami (0:2), či triumfálny postupový záver 14. októbra 2009 na snehu a ľade v poľskom Chorzówe (1:0).
Po kvalifikačnom vypätí potom prišiel 4. decembra 2009 dlhoočakávaný žreb šampionátu a v ňom realita okrem iného aj v podobe súboja proti štvornásobným a úradujúcim majstrom sveta Talianom. Práve tento zápas a víťazstvo v Johannesburgu (3:2) po oduševnenom a kvalitnom výkone napokon spravil z Weissa a jeho zverencov veľké postavy svetového šampionátu. Minimálne preto, že hrdá „squadra azzurra“ sa musela skloniť pred umením nováčika zo Strednej Európy a predčasne odišla domov zadným vchodom. Čiastočne sa pritom zabudlo na nepresvedčivé výkony proti Novému Zélandu (1:1) a najmä Paraguaju (0:2), lebo sa postúpilo medzi 16 najlepších tímov sveta. Konečná osemfinálová stanica od silného Holandska (1:2) po solídnej hre je rozhodne a nepochybne veľký úspech. Hoci vzhľadom na vývoj a najmä záver sa dalo dosiahnuť aj viac… Akoby symbolicky tento, z pohľadu Slovenska záverečný zápas, odohrali v Durbane, kde 25. novembra 2007 vyžrebovali základné skupiny kvalifikácie MS 2010.
Osemnásť momentov, ktoré lemovali historický úspech slovenskej futbalovej reprezentácie alebo čo sa udialo od kvalifikačného žrebu až po osemfinále MS 2010 proti Holandsku:
25. novembra 2007: Kvalifikačný žreb, ktorý mohol dopadnúť aj horšie
Najkrajšia kapitola slovenského futbalu v modernej histórii sa začala písať 25. novembra 2007. Práve v tento deň sa Slováci dozvedeli, že v 3. skupine európskej časti kvalifikácie o postup na MS 2010 budú ich súpermi Česko, Poľsko, San Maríno, Severné Írsko a Slovinsko. Na prvý pohľad žiadny ťažký kaliber, ale s výnimkou poloamatérov zo San Marína samí nároční súperi. Slovensko s tradičnou nálepkou neúspechu v kvalifikácii ME 2008 figurovalo pri žrebovaní až vo štvrtom koši. Do kvalifikácie o 13 miesteniek z Európy vstúpilo spolu s ďalšími 52 mužstvami zo starého kontinentu. Vtedajší reprezentačný tréner Ján Kocian hodnotil žreb slovami: „Pre Slovensko to mohlo dopadnúť aj horšie. V našej skupine sú tímy z okolitých krajín, je veľmi vyrovnaná. Česko a Poľsko sú favoritmi, veď nie nadarmo boli tieto krajiny nasadené do dvoch najvyšších výkonnostných košov.“
16. januára 2008: Dohoda sa zrodila v Bratislave a v hodine dvanástej!
Zástupcovia účastníkov 3. kvalifikačnej skupiny sa dlho nevedeli dohodnúť na presnom kalendári jednotlivých stretnutí. Dohoda sa napokon zrodila v najneskoršom možnom termíne na stretnutí zástupcov všetkých tímov v bratislavskom hoteli Crowne Plaza. Slovensko malo odštartovať kvalifikáciu 6. septembra 2008 doma proti Severnému Írsku a zakončiť ju 14. októbra 2009 v Poľsku. Atraktívne súboje s Českom boli naplánované na 1. apríla 2009 v Prahe a 5. septembra 2009 v Bratislave. Predstavitelia slovenskej delegácie boli v konečnom dôsledku spokojní s poradím stretnutí, ale najmä s tým, že sa dohoda vôbec zrodila a nemusela zasahovať UEFA. „Dokázali sme sa dohodnúť 5 minút pred termínom, ktorý sme si stanovili ako hraničný. Jednotlivé krajiny prišli s vlastnými predstavami, nebolo jednoduché ich skĺbiť. Napokon sa to podarilo. Je to dôležitý krok, oveľa dôležitejšie však budú výsledky a výkony na ihriskách,“ povedal vtedy prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) František Laurinec.
7. júla 2008: Weiss vystriedal podľa očakávania Kociana
Čo sa vo verejnosti už dlhšie povrávalo, stalo sa v tento deň skutočnosťou. Na poste reprezentačného trénera došlo k očakávanému striedaniu stráži – neúspešného Jána Kociana vystriedal ambiciózny Vladimír Weiss.
Slávnostný podpis zmluvy s vtedy 43-ročným kormidelníkom sa uskutočnil v bratislavskom hoteli Holiday Inn. Zmluva s Vladimírom Weissom znela minimálne na najbližší kvalifikačný cyklus, t. j. do konca roka 2009 s možnosťou opcie na ďalšie obdobie. Základný cieľ bol zrejmý – postúpiť na majstrovstvá sveta do Juhoafrickej republiky.
Weiss sa v ére samostatnosti SR stal v poradí ôsmym hlavným trénerom národného tímu. Pri reprezentačnom výbere Slovenska už V. Weiss v minulosti pracoval v pozícii asistenta J. Adamca. Kocianovi zlomili krk neúspešné výsledky v príprave a údajne aj nedostatok disciplíny v mužstve. Pod jeho vedením slovenská reprezentácia v prvej polovici kalendárneho roka 2008 nezaznamenala ani jedno víťazstvo. V rámci zimného herného sústredenia v cyperskom Limassole remizovala s Maďarskom 1:1, v marci na domácej pôde v Zlatých Moravciach nečakane podľahla Islandu 1:2 a potom prišli ešte dve prehry v príprave – s Tureckom v nemeckom Bielefelde (0:1) a Švajčiarskom v Lugane (0:2).
6. septembra 2008: Víťazný Weissov úvod sa nerodil ľahko
Vstup do kvalifikácie vyšiel Slovákom na očakávané tri body, ale nerodil sa ľahko. Vo fyzicky náročnom dueli strelili Severným Írom v „ostrej“ premiére reprezentačného trénera Vladimíra Weissa hneď tri góly, no keďže jeden z nich si dal desať minút pred koncom Ján Ďurica vlastný, bolo z toho na pohľad chudobné víťazstvo „len“ 2:1. Prvé a veľmi dôležité tri body do tabuľky 3. kvalifikačnej skupiny však boli doma, a to sa rátalo. Úvodným strelcom Slovenska v bojoch o svetový šampionát bol Martin Škrtel, druhý gól pridal Marek Hamšík. „Je to veľmi dôležité víťazstvo, prvý zápas v skupine je vždy najťažší. Hráčom som veril, že to zvládnu a stalo sa,“ hodnotil úspešnú kvalifikačnú premiéru Vladimír Weiss.
10. septembra 2008: Slovinský škrt cez rozpočet číslo 1
Slovinci pripravili vo svojom domovskom stánku v Maribore „weissovcom“ prvú kvalifkačnú prehru. Všetko však mohlo byť inak, ak by nórsky rozhodca Svein Oddvar Moen uznal koncom prvého polčasu Martinovi Petrášovi regulárny vyrovnávajúci gól a v druhom dejstve viditeľne netlačil domácich dopredu. Na dva presné zásahy z kopačky Milivoja Novakoviča dokázal odpovedať len Martin Jakubko, ktorý však už iba korigoval na nepriaznivých 1:2. Hráči aj tréner boli po zápase viditeľne sklamaní, no odhodlaní v ďalších dueloch napraviť toto zaváhanie.
11. októbra 2008: Tri body zo Serravalle v kapse, ide sa ďalej
Slovenskí futbalisti si prišli do San Marína pre povinné tri body, čo sa im, hoci nie po bezproblémovom priebehu, aj podarilo. Po polhodine otvoril skóre Stanislav Šesták, o ďalších sedem minút sa k nemu pridal aj Ján Kozák ml. Tesne pred odchodom do kabín po chybe Mateja Krajčíka znížil na 1:2 jeden z dvoch profesionálov v kádri európskeho futbalového trpaslíka Andy Selva. Už päť minút po zmene strán sa však dokázal presadiť rekordér v počte štartov v reprezentačnom drese Miroslav Karhan a bolo prakticky po zápase. V 72. min videl červenú kartu Roman Kratochvíl, pre ktorého to bol posledný duel za Slovensko.
15. októbra 2008: Neskutočný obrat so Šestákovým podpisom
Prvé veľké víťazstvo Slovenska a zrejme jedno z kľúčových stretnutí celej kvalifikácie MS 2010, aj keď dlho to tak nevyzeralo. Najmä po tom, ako v 70. min prekonal Štefana Seneckého hosťujúci Euszebiusz Smolarek. V samom závere sa však skĺbilo viacero okolností, ktoré privodili zvrat. Trénerovi Weissovi vyšli striedania, keďže tak Branislav Obžera ako aj Ján Kozák ml. priniesli na pravej strane stredu poľa oživenie a rozhodujúce centre na hrdinu Stanislava Šestáka. Legionár z Bochumu potvrdil skvelý zakončovateľský inštinkt v kombinácii s obrovskými hrubicami poľského brankára Artura Boruca a dvakrát v priebehu dvoch minút doslova pretlačil loptu do siete. Futbalové Slovensko bolo v eufórii – konečne a po dlhom čase. Slováci sa postarali o to, že zimovali na 1. priečke tabuľky, odkiaľ už nezliezli až do konca kvalifikačného cyklu. „Ku gólom len toľko: dostal som sa do dvoch pološancí a obe som využil. Pri prvom góle urobil poľský brankár Boruc školácku chybu,“ povedal skromne dvojgólový Stanislav Šesták.
1. apríla 2009: Víťazstvo do histórie, Slováci si podmanili Prahu
Jeden z najväčších zápasov Slovenska v histórii samostatnosti SR sa hral na Deň bláznov a mal aj podobný priebeh. Na prekvapenie všetkých mali hosťujúci fanúšikovia na Letnej od úvodu prevahu nad tými domácimi, čo sa v pozitívnom duchu prenieslo aj na hráčov. V 22. min sa po skvelej akcii Filipa Hološka dostal k lopte Stanislav Šesták, otočil sa s ňou, čím zmiatol celú súperovu obranu, a do protipohybu brankára Petra Čecha otvoril skóre. Vzápätí sa šťastie usmialo na Čechov, pretože po rohovom kope si dal hlavou vlastenca Martin Škrtel. Po zmene strán stála šťastena tentoraz na strane Slovákov, keďže David Jarolím nastrelil pravú žrď svätyne Jána Muchu ml. O všetkom napokon rozhodol Erik Jendrišek, ktorý po skvelom pase Miroslava Karhana na dvakrát poslal loptu do domácej siete. Po záverečnom hvizde vypukli na štadióne obrovské oslavy, hráči vyhadzovali na tribúnu dresy, trenírky aj kopačky. Šance na historický postup na svetový šampionát začali výrazne stúpať a fanúšikovia začali skutočne veriť v postup. „Veľmi ma teší, že v takomto dôležitom zápase som dal gól Petrovi Čechovi. Moju prvú strelu výborne chytil, no ako moja priateľka (medzitým už manželka – pozn. SITA) hovorí, akcie mám dohrávať až do konca, a to sa mi teraz podarilo,“ povedal šťastný strelec Jendrišek.
6. júna 2009: Povinných sedem gólov a tri body
Druhá povinná jazda Slovákov, tentoraz s absolútne presvedčivým koncom. Neškodného súpera zo San Marína načal už v 3. min Marek Čech, v jeho detronizácii pokračovali Peter Pekarík, opäť Marek Čech, Miroslav Stoch, Ján Kozák, Martin Jakubko a Ľuboš Hanzel. Pre dvojicu Stoch – Hanzel to boli premiérové presné zásahy v najcennejšom drese. Bilancia šesť zápasov = 15 bodov znamenala pred rozhodujúcou časťou kvalifikácie výbornú východiskovú Ale to sme zažili v minulosti už viackrát.
5. septembra 2009: Remíza s Čechmi v zápase, ktorý mal všetko
Odvetný duel proti Česku dostal množstvo vzletných prívlastkov, lebo Slovákom išlo o prvé miesto v skupine a Čechom o udržanie zvyškov postupovej nádeje. Fanúšikovia na beznádejne zaplnenom Tehelnom poli videli z futbalu zrejme všetko, čo sa dá na vysokej úrovni – štyri góly, množstvo krásnych akcií na oboch stranách, pokutový kop aj červenú kartu. O posledné dva vklady do tohto zápasu sa postaral Marek Hamšík. Po premenenom pokutovom kope z jeho kopačky a stave 2:1 sa Slováci už takmer videli v Južnej Afrike. Lenže Hamšík dostal veľmi prísnu žltú kartu za údajné zdržovanie hry pri oslavách svojho gólu, a potom aj ďalšiu za faul a domáci dohrávali s deviatimi mužmi v poli. Hostia napokon dokázali presilovku využiť zásluhou Milana Baroša, ktorému výrazne dopomohol nešťastnou hlavičkou Ján Ďurica. Koniec zápasu, ktorý musel ako vylúčený hráč sledovať mimo ihriska, Hamšík opísal slovami: „Boli to pre mňa ťažké momenty. Dúfal som, že chalani to aj bez mojej pomoci udržia. Žiaľ, nepodarilo sa. Mrzí ma to, ale aj zisk jedného bodu je cenný.“
9. septembra 2009: Tri body zo Severného Írska s „prstom v nose“
Mimoriadne dôležité tri body z Belfastu boli definitívnym potvrdením toho, že Slováci to myslia s premiérovým postupom na svetový šampionát vážne. Vo Windsor Parku zahrali Vittek a spol. proti Severným Írom ako veľké mužstvo – domácich prakticky do ničoho nepustili, sami potrestali zaváhania súpera a s prehľadom získali potrebné body. Najskôr sa z reťaze odtrhol mladý Vladimír Weiss junior, spolu s Miroslavom Stochom veľké objavy tejto kvalifikácie, a loptu pripravil ako na podnose pre Stanislava Šestáka, ktorý dosiahol už svoj šiesty gól v zápasoch o účasť na MS 2010. V druhom polčase spečatil triumf hostí striedajúci Filip Hološko. Keďže Slovinci doma zdolali Poľsko 3:0, slovenské oslavy postupu na svetový šampionát sa ešte museli odložiť.
10. októbra 2009: Veľká nevyužitá šanca tesne pred cieľom
Vypredané Tehelné pole dlho žilo v postupovom očakávaní, ale napokon sa nedočkalo. Stretnutie, v ktorom potrebovali Slováci na postup už len bod za remízu, im absolútne nevyšlo. Slovincov pustili od začiatku do zápasu, dovolili im vypracovať si šance a Ján Mucha ml. musel byť v strehu. Všetko mohlo byť inak, ak by strela Jána Ďuricu v 9. min po chybe brankára hostí Samira Handanoviča neskončila na ľavej žrdi, ale o pár centimetrov vpravo. Nanešťastie to bola najväčšia príležitosť Slovákov, ktorí v druhom polčase neukázali v ofenzíve vôbec nič. Naopak, na druhej strane sa v 56. min z ničoho-nič oprel do lopty z 25 m Valter Birsa a Mucha bol bezmocný. Domáci potom ešte viac znervózneli a v samom závere, keď už hrali vabank, spečatil triumf Slovinska striedajúci Nejc Pečnik. Slováci boli po zápase v slzách, tréner Vladimír Weiss vzal prehru na seba. Dôležité však bolo sa čo najrýchlejšie otriasť a sústrediť sa na posledný zápas v skupine proti Poľsku. Reprezentanti SR mali naďalej postup vo vlastných rukách, aj keď na potvrdenie 1. priečky potrebovali v Chorzówe vyhrať, keďže v paralelnom súboji sa predpokladal jasný triumf Slovincov v San Maríne.
14. októbra 2009: Postupové víťazstvo v poľskej zime s historickým puncom
Po zbabranom domácom súboji so Slovinskom čakal na Slovensko ešte jeden reparát a zároveň najdôležitejší zápas reprezentačnej histórie. Pred záverečným kvalifikačným duelom v Poľsku boli karty rozdané – iba víťazstvo posúvalo Slovákov do Afriky, akýkoľvek iný výsledok by sa rovnal pocitu, ktorí zažili v rôznych kvalifikáciách už sedemkrát predtým. To víťazstvo napokon prišlo vďaka vlastnému gólu Seweryna Gancarczyka z 3. min a takmer 90 minútam udatného slovenského výkonu v defenzíve vo fujavici, na ľade a snehu. Najmä po zmene strán Slováci viackrát aj so šťastím odolávali stupňujúcemu sa domácemu tlaku, viackrát pri nich stál anjel strážny. Na druhej strane mohol rozhodnúť Ján Kozák ml., ale v samostatnom nájazde neuspel, lebo nemal korčule… Štrba a spol. sa napokon ubránili a po dlhoočakávanom hvizde hlavného rozhodcu Erikssona nasledoval výbuch obrovskej radosti s prívlastkom postupová! Nielen Slovensko, ale celú Európu obleteli obrázky plačúceho trénera Weissa, ako objíma syna, ktorý bol tiež jedným zo slovenských hrdinov v poľskom postupovom nečase. „Po prehre so Slovinskom som prežil najťažšie tri dni tejto kvalifikácie. Poriadne som nespal, možno len tri-štyri hodiny, ale napokon to všetko malo význam a teraz prežívam najväčšiu radosť. Možno nám viacerí neverili, ale my sme to dokázali. Hráči išli na dno síl a mali sme aj potrebné šťastie,“ komentoval šťastný tréner reprezentácie Slovenska.
4. decembra 2009: Úradujúci majstri sveta, ale aj veľká neznáma z južnej pologule
Po dlhých 51 dňoch čakania od historického postupu na svetový šampionát sa slovenskí reprezentanti a s nimi aj všetci ich fanúšikovia dočkali aj mien súperov. Žreb v International Convention Centre v jednom z dejísk MS 2010 Kapskom Meste rozhodol o tom, že v základnej F-skupine majstrovstiev sveta sa predstavia tímy Talianska, Paraguaja, Nového Zélandu a Slovenska. Inými slovami, súpermi Slovákov sa stali úradujúci majstri sveta, jeden z najprogresívnejších juhoamerických tímov súčasnosti a tiež veľká neznáma z južnej pologule. Futbaloví odborníci sa však v konečnom dôsledku nezávisle od seba zhodli, že žreb Slovákom žičil. „Dostali sme dobrú skupinu. Hlavným favoritom je Taliansko, ale je dobré, že tam máme aj Nový Zéland. Ten by sme mali zdolať, a potom by sa o postupujúcom malo rozhodnúť medzi nami a Paraguajom,“ vyslovil zrejme najrozšírenejší názor Ľubomír Moravčík, jeden z najlepších slovenských futbalistov nedávneho obdobia a účastník MS 1990 v Taliansku.
15. júna 2010: Prvý slovenský gól, no studená sprcha v závere
Prvý zápas na majstrovstvách sveta, prvý slovenský gól, ale aj prvé obrovské sklamanie v Rustenburgu. Mnohými zatracovaný útočník Róbert Vittek v 50. min hlavou otvoril skóre premiérového duelu s Novým Zélandom, ale nebol to trojbodový zásah. Keď sa už zdalo, že Slovákom nemôže historické víťazstvo nik vziať, presadil sa v tretej minúte nadstaveného času obranca Winston Reid a hlavou vyrovnal na 1:1. Studená sprcha, či blesk z jasného neba, no vzhľadom na priebeh stretnutia najmä nepochopiteľná strata dvoch bodov. „V takomto dôležitom zápase nemôžeme dostať takýto gól. Je to ako z nahoršieho sna,“ povedal v prvej reakcii Róbert Vittek, strelec prvého slovenského gólu na MS v ére samostatnosti.
20. júna 2010: Herné trápenie a zaslúžená prehra s Paraguajom
Druhý krok Slovákom pri ich premiére na svetovom šampionáte vôbec nevyšiel. V Bloemfonteine herne ani výsledkovo nestačili na Paraguaj a podľahli mu hladko 0:2. Prvý gól Paraguaja na štadióne Free State strelil v 27. min Enrique Vera. Trojbodovú definitívu pre zverencov Gerarda Martina pridal v 86. min Cristian Riveros. Slováci si ani v druhom stretnutí pri svojej premiére na majstrovstvách sveta nepripísali plný bodový zisk a postup zo základnej skupiny do osemfinále sa im vzdialil. Počas celého zápasu vystrelili na bránku technicky zdatného, vpredu nebezpečného a v obrane skvele organizovaného súpera prvýkrát až v nadstavenom čase. „Do zápasu sme dali všetko. Každý makal, nabehali sme dvakrát toľko ako proti Novému Zélandu. Hľadali sme diery v ich obrane, no nepúšťali nás do šancí. Sú to vynikajúci futbalisti, dali dva góly, keď využili naše chyby. To rozhodlo,“ glosoval súboj s Paraguajom stredopoliar Zdeno Štrba.
24. júna 2010: Historický triumf nad Talianmi = postup medzi šestnásť najlepších
Prvotriedna senzácia v Johannesburgu na účet Talianska! Slováci v jednom z najofenzívnejších predstavení v dovtedajšom priebehu šampionátu zdolali štvornásobných majstrov sveta 3:2 a postúpili do osemfinále. Zároveň sa postarali o to, že „azúroví“ svoj titul spred štyroch rokoch neobhája. Ako posledný tím F-skupiny museli sa totiž so šampionátom rozlúčili s hanbou bez jediného víťazstva na konte. Prvé dva góly slovenského tímu v súboji kto z koho o postup strelil v 25. a 73. min útočník Róbert Vittek, pre ktorého to boli druhý a tretí presný zásah na šampionáte. Za Talianov znížil v 81. min Antonio Di Natale, ale striedajúci Kamil Kopúnek v 89. min z prvého dotyku s loptou senzačne opäť poslal Slovákov do dvojgólového vedenia. V nadstavenom čase ešte Fabio Quagliarella znížil na 2:3, ale vyrovnať sa už Talianom nepodarilo. „Bolo to krásne – fantastický zápas. V slovenskej histórii bolo viac pekných stretnutí, ale toto bolo určite najkrajšie a najemotívnejšie. Celý čas sa niečo dialo. Budem na tento zápas dlho spomínať,“ povedal na margo víťazného duelu s Talianmi slovenský brankár Ján Mucha ml.
28. júna 2010: Oranžové stop v osemfinále a rozlúčka s dobrým pocitom
Slováci sa na záver akoby symbolicky vrátili do Durbanu, kde sa celé ich nevšedné africké dobrodružstvo začalo žrebom kvalifikačných skupín. A vôbec sa nemuselo skončiť, ibaže to by museli Weissovi zverenci v osemfinále zdolať Holanďanov, čo sa nepodarilo. Podľahli po dobrom výkone jednému z favoritov na celkový triumf 1:2 (0:1), no neboli ďaleko od toho, aby dotiahli duel do predĺženia. Za stavu 0:1 totiž Miroslav Stoch a najmä Róbert Vittek nepremenili svoje príležitosti, ktoré boli z kategórie veľkých. Naopak holandské hviezdy Arjen Robben a Wesley Sneijder využili zaváhania v slovenskej obrane a poslali favorita do dvojgólového náskoku. Na konečných 1:2 z pohľadu Slovenska skorigoval Róbert Vittek v nadstavenom čase strelou z pokutového kopu. Vittek sa so štyrmi gólmi dotiahol na vtedy najlepšieho kanoniera šampionátu Argentínčana Gonzala Higuaína. „Mohli sme dosiahnuť viac, ale postupuje futbalovejšie mužstvo, k čomu mu gratulujem. Naši hráči ukázali kvalitu, srdce a bojovnosť. Sme hrdí na to, že sme mohli hrať o štvrťfinále, postupuje však lepší,“ uznal po záverečnom hvizde tréner Vladimír Weiss.
SITA
