BANSKÁ BYSTRICA 11. marca (WEBNOVINY) – Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie (EÚ) de facto neexistuje. Európska únia nemôže byť ako celok konkurencieschopná voči iným krajinám, keď je systém poznačený vnútorným lobizmom a namiesto spoločnej cesty chce každý štát zo spoločného balíka získať čo najviac. Vyhlásil to vo štvrtok na tlačovej besede v Banskej Bystrici minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan s tým, že takzvaný historický princíp, podľa ktorého sú dotácie do pôdohospodárstva pre jednotlivé krajiny rozdielne, by mal byť zrušený.
„Ako môže byť navonok konkurencieschopné niečo, čo je vnútorne diferencovane podporované? V diferencovanom systéme nie je vidno, kto je reálne najviac konkurencieschopný,“ uviedol Chovan. Rovnakú podporu pre pôdohospodárstvo bude Slovensko presadzovať pri tvorbe spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013. „My sme zrušili clá medzi štátmi. Tak, keď na náš trh idú všetky výrobky, žiadame, aby aj tá podpora bola rovnaká, lebo len to vytvára rovnaké konkurenčné prostredie,“ zdôraznil Chovan.
Ako upresnil riaditeľ sekcie rozvoja vidieka Marek Kodada, dnešná úroveň dotácií pre slovenských poľnohospodárov z Európskej únie je na 70 percentách európskeho financovania. V tomto roku dosahuje Slovensko úroveň 148 eur na hektár z európskych zdrojov, kým v susednom Rakúsku to je takmer 300 eur. Ani po dorovnaní platieb na 100 percent však na základe takzvaného historického princípu, kde Európska únia podľa určitého referenčného obdobia určila pre členské krajiny stropné finančné limity, nebudú platby na hektár rovnaké. „Keď sa my dopracujeme k tej kvázi 100-percentnej úrovni v roku 2013, budú platby na úrovni 220, 230 eur na hektár, ale v Rakúsku to bude stále tých 300 a v Holandsku to je dokonca takmer 500 eur na hektár. Čiže diferencie medzi členskými štátmi sú veľmi výrazné,“ povedal s tým, že to sťažuje konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva.
Slovensko tiež podľa Chovana navrhne, aby sa predĺžilo prechodné obdobie, dokedy nemôžu zahraničné subjekty nakupovať ornú pôdu na Slovensku. To sa má skončiť koncom tohto roka, podľa Chovana by však malo platiť až do dorovnania podmienok v poľnohospodárstve plus dva roky.
Prípadné plošné zrušenie agrodotácií v Európskej únii je podľa ministra Chovana nereálnou možnosťou. Európski pôdohospodári majú totiž v porovnaní s konkurentmi z mimoeurópskych krajín sťažené podmienky a vyššie náklady pre prísne štandardy na ochranu životného prostredia. Ak by sa v únii mali agrodotácie zrušiť, potom by sa podľa ministra malo trvať na tom, aby sa na európsky trh dostali len potravinárske výrobky vyrobené za rovnakých podmienok.
SITA