Golf taký, aký má byť
Takýmto sloganom láka waleská turistická agentúra Visit Wales (Navštívte Wales) golfistov do tohto regiónu. Na konci si možno povedia, že zrejme by bol priliehavejší názov: Golf, aký by mohol byť. Ale to je už o niečom inom, teda o našich schopnostiach hrať uspokojivo náročné waleské ihriská. A spomínané ihrisko Twenty Ten bolo pre nás ako čerešnička na torte. Česť a honor zahrať si tam, kde ukazovali vlani svoje majstrovstvo najlepší európski a americkí golfisti, sme dostali až posledný deň nášho pobytu. Takže o tom až neskôr.
Na hviezdnom poschodí
Bristol, odkiaľ to máme do päťhviezdičkového rezortu Celtic Manor autom asi hodinku, nás víta tak, ako sa na Britské ostrovy patrí – hustým dažďom. Na recepcii nás privítajú vo waleštine Creeso i chi! Sotva však prehodíme na recepcii zopár slov, cítime sa ako doma. Šéfkou recepčných je východniarka zo Starej Ľubovne Mária Pastirčáková. Keďže tam pracovala aj vlani, máme zopár „pikošiek“ z prvej ruky. Hotel je obrovský. Má 330 izieb, a tak poskytol strechu nad hlavou všetkým významným účastníkom Ryder Cupu. „Týždeň pred podujatím sme ho zatvorili pre verejnosť a zostal k dispozícii výlučne pre účastníkov Ryder Cupu,“ spomína Mária. „Všetci prišli s partnerkami a deťmi, iba Tiger Woods zo známych dôvodov sám. Prekvapilo nás, aký je to vysoký človek. Inak ani jeden z hráčov nemal nijaké špeciálne požiadavky. Vstávali pravidelne skoro ráno, a keď nehrali, chodievali cvičiť do posilňovne či oddychovať do wellnessu.“
Dostávam kľúče od izby na ôsmom poschodí a vzápätí sa dozvedám, že spolu s deviatym bolo špeciálne strážené, pretože bolo vyhradené pre hráčov a ich rodiny. Zvedavosť mi nedá pokoj a chcem vedieť, či nebudem spávať v posteli, kde oddychovali Tiger Woods či Rory McIllroy. Mária nazrie do počítača a prezrádza, že „moja“ patrila bývalej tenisovej hviezde, teraz PGA PRO, Američanovi Careymu Hodsdenovi. Kiežby som čo len trochu jeho golfových schopností v spánku prevzala! Žiaľ, je to len zbožné želanie.
Dámam vstup zakázaný
Royal Porthcawl Golf Club je privátne linksové ihrisko s kráľovským názvom. Pred nami sa leskne vodná hladina Bristolského zálivu s krásnymi širokými plážami. Po vystúpení z autobusu naša ženská skupinka automaticky nasleduje kolegov mužov. Stop!, vraví sprievodkyňa. Vstup iba pre pánov. Dámy majú svoju klubovňu na opačnej strane budovy. Vidno, že bola dostavaná oveľa neskôr, až po tom, čo sa páni už rozhodli, že golf je predsa len niečo, čo môžu zvládnuť aj slabé ženské telá, ruky a hlavne ženský mozog.
Chvíľu sa tvárime trochu urazene, ale len dovtedy, kým sa neusadíme v útulnej dámskej klubovni s
obrovskou kyticou poľných kvetov na stole. A ten výhľad! Nečudo, že dlho patrilo toto ihrisko podľa magazínu Golf Illustrated medzi dvanástku najkrajších na svete. Vzápätí sa však dozvedáme, že aj po úpravách je jedným z najťažších v Spojenom kráľovstve. Keďže vidíme nielen na oceán, ale aj na prvú jamku, začíname tušiť, čo nás čaká. Po prvej jamke definitívne pochopíme, prečo sa tu od žien vyžaduje minimálny hendikep 28. Pred každým odpaliskom je najmenej sto metrov dlhý raf pozostávajúci z vysokej hustej trávy, vresových a iných kríkov. Skrátka, bez slušného drajvu nemá zmysel ani rozohrávať jamku.
A potom sa to ešte len začína. Najskôr kopa radosti. Na také dlhé odpaly nie sú zvyknutí z domu (myslím z kontinentálnej Európy) ani tí najlepší. Čím vydarenejší úder sa komukoľvek z nás vydaril, tým horšie sa skončil. Gúľanie sa lopty po nizučkej tráve rastúcej na pieskových dunách neustále zavlažovanej atlantickými dažďami a uhládzanej večnými vetrami je niečo, čo človek zvyknutý na kontinentálne ihriská nepozná. Po veľkej radosti však často nasleduje sklamanie, najmä pre toho, kto hrá ihrisko prvýkrát. A tak hoci lopta dopadne 50 – 60 metrov od bankra a vy sa tešíte z krásne zahranej rany, o chvíľu si začnete trhať vlasy. Lopta sa neomylne skotúľa do bankra, pretože tak to architekt vymyslel a staviteľ dal vyspádovať. A bankre sú obrovské a hlboké. Pripomínajú mi sudy, z akých pred Vianocami na trhovisku na Žilinskej predávajú kapustu tetky Záhoráčky. Vysekať odtiaľ loptičku chce naozaj roky tréningu, alebo sa zmieriť so záchrannou ranou dozadu.
Nehovoriac už o rýchlosti grínov. Mnohokrát sme si najskôr spojne odfúkli, keď sa lopta naň dogúľala a potom iba bezmocne pozerali, ako ďalej pokračovala do pieskovej jamy v susedstve. A verte, bolo ich tam požehnane. Jaroslava Kachlíka, ktorý má za náročný Black River v Bernolákove toľko nepriateľov, by tu mnohí považovali za tvorcu priam priateľských ihrísk. Navyše najmenej polovica jamiek je slepých, hráte za obzor, kde, samozrejme, opäť čakajú tie prekliate vyspádované a hlboké bankre. A to ešte z Bristolského zálivu poriadne fúka a loptu vietor odnáša podľa svojej nevyspytateľnej vôle. Všetci si však hru nemierne užívame. Je to skrátka úplne iný golf. A to treba zažiť. Aj napriek tomu, že ani najlepší z kolegov, ošľahaní vetrami kadejakých svetových ihrísk, si nenapočítajú viac ako 25 stablefordových bodov.
Štvornohí grínkípri
Už pri vstupnej bráne na ihrisko Southerndown Golf Clubu nás vítajú ovečky. Pokojne sa pasú v tesnej blízkosti usilovne trénujúcich golfistov na cvičnom odpalisku. Na údery začiatočníkov majú asi svoj názor, pretože občas ich okomentujú zabečaním, ale zdá sa, že to niekedy znie celkom uspokojivo. Biele ovce plemena suffolk s čiernymi hlavami i nohami akoby obutými do ponožiek sa spokojne prechádzajú aj cez prvé odpalisko. Takže štart sa o minútku posúva. To ešte netušíme, čo nás čaká na ihrisku. Tieto zvieratká v kučeravých huniach evidentne považujú golfistov za súčasť svojho životného prostredia a ani v náznaku nedávajú najavo, že by ich rušili. A tak ich raz vyháňame z bankra, inokedy z grínu a potom zase čakáme, kým láskavo poodstúpia od našej loptičky rovno na ferveji. O tom, že riskujú svoj život, asi neuvažujú. Vidíme však iba jednu, ktorá kríva so zlomenou nohou. Aj to nevieme, či ide o dôsledok nepresného odpalu golfistu alebo jej nešikovného skoku cez prekážku. Majitelia si však pochvaľujú: ovečky sú skvelí grínkípri, ktorí sa ani nedožadujú zvýšenia platov.
Pri hre podchvíľou uplatňujeme v praxi aj miestne pravidlo: v prípade, že lopta leží vo výkaloch, možno si ju beztrestne dropnúť. Nuž, bavíme sa. Nielen v takýchto situáciách, ale najmä pri nádherných výhľadoch na záliv. Je to naozaj nevšedné ihrisko. Je bez stromov i bez vody. Prekážkami sú iba nízke borievkové kroviská, vysoké papradie a, pravdaže, ovce! Šplháme sa po piesčitých dunách, slatinách a vresoviskách umiestnených na jednom z najkrajších miest južného Walesu. Je najbližším majstrovským linksovým ihriskom k Celtic Manoru, a tak nečudo, že väčšina návštevníkov rydercupového rezortu ho má v balíku. Považujú ho totiž za jeden z najlepších testov waleského golfu.
Sen o Ryder Cupe
A potom prichádza to, na čo sa tak všetci tešíme. Čaká nás slávne Twenty Ten v Newporte, miesto, kde sa vlani odohrával do poslednej chvíle taký napínavý súboj európskeho a amerického tímu v rámci slávneho Ryder Cupu. Spomíname si nielen na ten skvelý pocit, keď sa pred zrakmi divákov pohár napokon ocitol v rukách „nášho“ tímu, teda Európanov, na čele s kapitánom Colinom Montgomeriem. Nezabudnuteľné bolo aj to, čo mu predchádzalo – obrovské lejaky. Obdivovali sme desiatky organizátorov i dobrovoľníkov, ktorí vysávali vodu z grínov, aby sa vôbec dalo hrať.
Twenty Ten vošlo do histórie aj tým, že po prvýkrát v ére Ryder Cupu bolo ihrisko postavené špeciálne pre túto udalosť. Dokončené bolo len v roku 2007. Zaslúžil sa o to prvý waleský miliardár, žijúci v Kanade, sir Terence Matthews, ktorý si tak splnil svoj sen o tom, že prinesie Ryder Cup do svojej domoviny. Príbeh, ako sa to celé udialo, je dostatočne známy. „Chcel som presláviť svoj rodný kraj, ale vedel som, že olympijské hry ani Svetový pohár vo futbale tam nedostanem. Čo ďalšie rovnako slávne mohlo nasledovať? Predsa Ryder Cup. Keď dnes kdekoľvek na svete poviete Celtic Manor, každý dodá: to je ihrisko, kde sa hral Ryder Cup,“ hovorí o svojom rozhodnutí. Veľkostatok, kde terajšie ihrisko stojí, kúpil v aukcii ešte začiatkom 80. rokov minulého storočia. V pôrodnici, ktorá tam vtedy stála, sa totiž pred 64 rokmi narodil.
Golf vraj kradne čas
Len na to, aby nové ihrisko splnilo štandard tohto svetového turnaja, vynaložil Matthews 40 miliónov libier, ďalších 60 miliónov na dve susedné ihriská v areáli Celtic Manoru, na štyri hotely a ďalšiu infraštruktúru. Môžete si povedať, že dosť veľké peniaze na takú sentimentálnu vec. „Mám rád biznis a nie sentiment,“ tvrdí walesko-kanadský miliardár, ktorý zbohatol najmä na výrobe telekomunikačných prístrojov. „Vybudovať Celtic Manor som sa rozhodol nielen preto, že ide o moje rodisko. Od začiatku som videl tento projekt predovšetkým v dimenziách biznisu. A potichu som myslel na Ryder Cup.“
Keď získal právo na jeho organizovanie, už nemusel nič meniť – od dopravnej infraštruktúry až po kvalitu šatní. Dostavať bolo treba len visutý most cez rieku Usk, aby sa mohli diváci pohodlne dostať z parkovísk na ihrisko. Terence Matthews vlastní dve golfové ihriská pri kanadskej Ottawe. Keďže má aj dom na Floride, náhoda chcela, že tam stretol a spriatelil sa so slávnym golfistom Robertom Trentom Jonesom a jeho synom. Juniora, ktorý prevzal otcovu dizajnérsku kanceláriu, poveril aj naprojektovaním Celtic Manoru. Zdôrazňuje, že v prípade Celtic Manoru išlo o biznis a nie hobby. On totiž golf nehrá. Pozná iba jeho cenu v biznise. „Viem, že golfisti radi hrajú na ihrisku, kde sa hral Ryder Cup.“ A risk mu vyšiel. Finančná bilancia minuloročného Ryder Cupu je obdivuhodná. Ekonomická štúdia hovorí o tom, že Walesu priniesol zisk 82,4 milióna libier. Sú v tom započítané priame i neprieme výdavky návštevníkov – spolu ich bolo 244 000. Samotný golfový turizmus priniesol vlani Walesu 42 miliónov libier.
Jedinečné ihrisko
Je teda pomerne mladé a nedá sa nazvať inak ako dokonale vymanikúrované. Perfektne zostrihané ferveje, o rýchlych grínoch ani nehovoriac. Aj okolie je dokonale upravené, ani sa nechce veriť, že pred rokom sa
tadiaľ presúvali tisícky divákov. Vari jediná vec, čo špatí miesto, je starý sedliacky dom v susedstve moderného klubového domu, z ktorého terasy sme obdivovali európskych hráčov po ich víťazstve. Pôvodne mal byť zbúraný, ochranári si však napriek želaniu majiteľa postavili hlavu a nedovolili to. Ten sa tak naštval na neústupčivosť úradov, že povedal, že Ryder Cup bolo to posledné, čo urobil pre svoje rodné mesto.
Počas hry nás prísne kontrolovali na niekoľkých miestach maršali, ktorí nepripustia nijaké zdržiavanie oproti plánovanému hraciemu času. Nečudo, veď hru na tomto ihrisku si treba dopredu rezervovať a aj patrične zaplatiť. Od júna do októbra je to 155 libier cez týždeň a cez víkend ešte o dvacku viac. V mimosezónnych mesiacoch sa dá síce ušetriť, ale znalci to odporúčajú len ozajstným milovníkom britského daždivého počasia. Hoci to vás môže prikvačiť kedykoľvek.
Ako sa dá popísať Twenty Ten? Trochu Augusta, trochu Florida a veľa, veľa Walesu. Prvých deväť jamiek sa tiahne údolím Usk, aby potom pokračovalo na ploche pôvodného ihriska Wentwood Hills. Pri renovácii však nestačilo iba prerobiť každú jamku, muselo sa rátať aj s tribúnami pre divákov okolo nich. Množstvo vodných prekážok, šesť signovaných jamiek. Kto miluje tradičný golf, možno to neocení, ale kto hľadá výzvy, ten je na pravom mieste. Užívame si aj triafanie posledného grínu pred klubovým domom, kam sa treba dostať dlhou ranou cez vodu. Čo len trochu kratšia je totiž zbytočná. Loptička sa neomylne zgúľa po prudkom svahu do vody. Rezort Celtic Manor však pozostáva aj z ďalších dvoch ihrísk – Roman Road a Montgomerie.