Dilema s generálnou opravou
Ľudia za Galkovho vedenia, ktorých Glváč nazýval „hujerovci“, podpisovali bytostne dôležitú zmluvu nadvakrát. Podľa prvej abonentnej zmluvy podpísanej v roku 2005 malo mať Slovensko 12 prevádzkyschopných lietadiel. Galko však podľa Glváča nezabezpečil riadne ukončenie tejto zmluvy. „Ani v súlade so zmluvou nezaprotokoloval stav, v akom ukončili stíhačky tento prvý abonent a lietadlá tak nechal vstúpiť do druhého abonentu sčasti v nefunkčnom stave bez vízie odstránenia tohto stavu,“ tvrdí Glváč, podľa ktorého tak Galko vedome pripustil zhoršenie prevádzkyschopnosti lietadiel. „Jeho politická zodpovednosť ako najvyššieho predstaviteľa rezortu v tomto období je nespochybniteľná“.
Glváč povedal, že situáciu sa už podarilo zlepšiť a sčasti skompletizovali stíhačky, ktorým chýbali agregáty a súčiastky. „Podarilo sa nám zvýšiť počet prevádzkyschopných lietadiel,“ dodal. Teraz stoja pred rozhodnutím, či investovať do generálnej opravy alebo zvoliť iné alternatívne riešenie. „Musíme to samozrejme vyriešiť, nedopustíme, aby sa zopakoval stav nebezpečenstva z čias ministrovania pána Galka,“ povedal Glváč.
Stíhačka sa nekupuje v obchodnom dome
Podľa náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Petra Vojteka dôsledkom zlého servisu stíhačiek bolo menej prevádzkyschopných lietadiel, ich vyššia poruchovosť a zníženie letových hodín pilotov.
„Musíme venovať viac personálu na technické práce, musíme venovať viac času, aby lietadlá spĺňali štandardy. Bezpečnosť obyvateľstva SR aj nášho personálu je však zabezpečená. Bez toho, aby toto bolo splnené, žiadne lietadlo neopustí letisko Sliač. Znamená to obrovské vypätie personálu, ktorý tu máme, museli sme zmeniť organizačnú štruktúru letky, aby sme dokázali zvýšené nároky na prevádzku týchto strojov zabezpečiť,“ uviedol Vojtek.
Zdôraznil tiež, že Vzdušné sily si plnia všetky záväzky voči Severoatlantickej aliancii. Nová abonentná zmluva bola podpísaná v roku 2011 na päť rokov.
Ako ďalej uviedol Glváč, popri zabezpečení prevádzkyschopnosti súčasných stíhačiek MiG-29 stojí pred ministerstvom úloha nastaviť nový model na ďalšie roky. „Stíhačka sa nekupuje v regáli v obchodnom dome, ide o dlhý čas, či už obstarávania alebo logisticky technického zázemia, a to musia odborníci prerátať, ktorá značka by nám čo priniesla v našich sekundárnych výdavkoch – prebieha takáto komunikácia, sme povinní získavať informácie zo všetkých zdrojov a od všetkých výrobcov a potom prípadne rozhodnúť. Tak ako s ruskou stranou, tak aj s inými výrobcami, všetko však bude o ekonomike a musíme rozmýšľať v dvoch dimenziách: do roku 2016 a po roku 2016. Určite pôjde o transparentné výberové konanie, ktoré bude určite veľmi prísne sledované,“ uviedol Glváč. Spresnil, že Slovensko v súčasnosti určite nemá na nákup lietadiel. S potenciálnymi dodávateľmi chce rokovať o prenájme letových hodín, teda o podobnej zmluve, akú má Česká republika. „Ten český model, bez ohľadu na to, aké lietadlá používajú, je veľmi dobrý,“ dodal Glváč.
