BRUSEL 30. januára (WEBNOVINY) – K paktu o rozpočtovej disciplíne sa pripojí 25 členských štátov EÚ.
K už známemu odmietavému postoju Veľkej Británie sa na pondelkovom mimoriadnom summite lídrov krajín únie pridala aj Česká republika.
O výsledku rokovania Európskej rady informoval jej predseda Herman van Rompuy. Česká republika mala podľa neoficiálnych informácií odmietnuť podpis tzv. fiškálnej zmluvy z ústavných dôvodov, keďže jej vládni predstavitelia potrebujú súhlas parlamentu.
Vrcholní predstavitelia členských štátov únie mali na pondelkovom summite podľa agentúry Reuters odsúhlasiť taktiež vznik Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Ten by mal začať fungovať od júla tohto roku, čo je o rok skôr, ako bolo v pláne. Jeho kapacita bude 500 mld. eur, v marci by sa však malo preveriť, či je takýto objem prostriedkov dostatočný.
Lídri členských štátov EÚ s výnimkou Švédska, ktoré potrebovalo súhlas parlamentu, prijali taktiež vyhlásenie k hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Škrty v národných rozpočtoch pod vplyvom dlhovej krízy by podľa vyhlásenia mali ísť ruka v ruke s investíciami zameranými na tvorbu nových pracovných miest, keďže v súčasnosti je v Európe bez práce viac ako 23 mil. ľudí.
Hlavy štátov sa taktiež dohodli na podpore stredných a malých podnikov, ako aj na efektívnom boji proti nezamestnanosti mladých, ktorá v únii dosahuje 22 %. Na Slovensku je pritom bez práce podľa údajov Európskej komisie 35 % mladých ľudí.
„Každý členský štát stanoví vo svojom národnom programe reforiem konkrétne opatrenia, ktoré prijme na riešenie týchto problémov (tzv. národné plány zamestnanosti), pričom ich vykonávanie sa bude podrobne monitorovať v rámci európskeho semestra,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Na tento účel chce Brusel použiť dostupné prostriedky EÚ, ako aj adresnejšie využívať financie z Európskeho sociálneho fondu. Na podporu malých a stredných podnikov chcú lídri únie lepšie využiť štrukturálne fondy prostredníctvom urýchlenia vykonávania existujúcich programov a projektov. Ak by to bolo nevyhnutné, malo by sa zmeniť aj programové určenie finančných prostriedkov.
Premiérka Radičová je s výsledkom summitu EÚ spokojná
Rozhodnutie 25 členských štátov EÚ pripojiť sa k paktu o rozpočtovej disciplíne považuje predsedníčka vlády SR Iveta Radičová za pozitívny výsledok pondelňajšieho summitu.
„Dopadlo to lepšie, ako som predpokladala, 25 krajín je silný výsledok,“ povedala Radičová po pondelkovom mimoriadnom summite lídrov členských štátov únie v Bruseli.
Chýbajúci podpis Českej republiky pod tzv.
fiškálnou zmluvou nepovažuje premiérka za definitívne stanovisko krajiny. Ako zdôraznila, premiér Petr Nečas tak spravil pre momentálnu politickú situáciu v krajine, keďže na ratifikáciu nemal mandát. „Pán premiér Nečas nevylúčil neskorší možný prístup k ratifikácii tejto zmluvy,“ doplnila Radičová.
Sporná téma o účasti nečlenských krajín eurozóny na summitoch štátov platiacich eurom bola podľa premiérky vyriešená k spokojnosti tých krajín, ktoré neplatia eurom. „Pred každým summitom eurozóny bude summit EÚ, pričom na summitoch eurozóny sa budú zúčastňovať i nečlenské krajiny, ktoré ratifikujú fiškálnu zmluvu,“ vysvetlila Radičová. Ako dodala, tie krajiny budú môcť spolurozhodovať o všetkom dôležitom, čo sa týka budúcnosti eurozóny.
Na konkrétnom sankčnom mechanizme v prípade porušenia pravidiel fiškálnej zmluvy sa členské krajiny nedohodli. V žiadnom prípade to však podľa Radičovej nemôže ostať vo forme, kedy by sa štáty žalovali navzájom.
Predpokladom ratifikácie zmluvy je tak podľa nej jasné zadefinovanie postupu v prípade porušenia pravidiel. „Dohoda je, že súčasťou, ako to budeme ratifikovať v parlamentoch, musí byť veľmi jasná procedúra a inštitúcia, ktorá bude mať kompetencie a právomoci v takejto situácii sa obrátiť na súd,“ doplnila s tým, že samotná procedúra sa bude schvaľovať osobitne.
O Grécku neodzneli žiadne nové informácie
Do finálnej podoby zmluvy, ktorú by mali lídri podpísať na summite v marci tohto roku, sa podľa Radičovej dostali všetky body, ktoré boli dohodnuté už na decembrovom summite. Členské štáty tak budú musieť dodržiavať prísne rozpočtové pravidlá, pričom do svojho právneho poriadku, najlepšie do ústavy, by mali zakotviť vyrovnané hospodárenie. Krajiny by taktiež nemali akumulovať dlhy mimo účtu verejnej správy, ako napríklad pri PPP projektoch, mali by povinnosť informovať o plánoch emisií svojich dlhopisov a lídri eurozóny by sa mali stretávať najmenej dvakrát ročne.
Lídri EÚ podľa premiérky krátko diskutovali aj o situácii v Grécku, kde však podľa jej slov neodzneli žiadne nové informácie. Predstavitelia Trojky (zástupcovia Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky) naďalej nie sú podľa Radičovej spokojní s doterajšími krokmi gréckej vlády.
Kritizovali predovšetkým pomalý postup Atén pri liberalizácii trhu práce, znižovaní miezd a implementácii štrukturálnych reforiem vrátane lepšej daňovej disciplíny. „Rokovania budú veľmi intenzívne prebiehať do konca týždňa, pokiaľ budú úspešné, tak by nový program mal byť spustený spolu s účasťou privátneho sektora do polovice februára,“ informovala Radičová. Európska rada sa k tejto téme vráti na svojom ďalšom summite 1. marca tohto roku.
Radičová nepodporí ďalšie navyšovanie pomoci Grécku. „Myslím si, že sme všetci dosiahli strop, že nie je možné postupovať takýmto spôsobom donekonečna,“ povedala premiérka pred pondelkovým neformálnym stretnutím lídrov EÚ v Bruseli.
Pri riešení otázok zamestnanosti ponúkla Európska komisia spoluprácu, v rámci ktorej by mala vzniknúť spoločná pracovná skupina zložená zo zástupcov komisie a slovenskej vlády. Jej cieľom by mala byť príprava programov na zníženie nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi.
Prvé pracovné stretnutie sa uskutoční už 8. februára tohto roku. „Európska komisia okrem zdrojov, ktoré ešte majú v rezervách jednotlivé členské krajiny, je pripravená podporiť tieto programy aj z ďalších vlastných zdrojov,“ uviedla Radičová.
Slovensko by podľa nej mohlo na tieto programy využiť finančné prostriedky v objeme 2,3 mld. eur, ktoré by mohlo realokovať z Európskeho sociálneho fond a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Merkelová: Grécko nie je na programe dňa
Nemecká kancelárka Angela Merkelová pred summitom vyhlásila, že hlavy členských štátov by sa na svojom rokovaní nemali zaoberať Gréckom.
„Dnes nebudeme hovoriť veľa o Grécku. Predstavitelia Trojky (zástupcovia Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, pozn.red.) sú stále v Grécku a nepoznáme ani výsledok rokovania s bankami. To je dôvod, prečo Grécko nie je na programe dňa,“ uviedla pri príchode na summit Merkelová.
Za pravdu jej dal aj predbežný návrh záverov aktuálneho summitu, v ktorom sa Grécko nespomína. Nemecká kancelárka sa vyjadrila aj k téme vytvorenia pozície špeciálneho eurokomisára pre Atény, ktorý by mal podľa neoficiálnych informácií dozerať na rozpočtovú politiku Grécka.
„Táto téma je o tom, ako môžeme podporiť Grécko, aby implementovalo rozhodnutia. Nechcem negatívnu diskusiu, chcem diskusiu s výsledkami,“ dodala Merkelová. S návrhom prísnejšieho dohľadu nad fiškálnou politikou Atén súhlasí rakúsky kancelár Werner Faymann.
„Je podľa mňa správne sprísniť kontrolu, ale mať nového komisára len pre jednu krajinu sa mi nezdá ako dobrý nápad,“ povedal po príchode Faymann. Lepším riešením je podľa neho sprísniť kontrolu zo strany Európskej komisie.
Fínsky parlament schválil účasť na eurovale
Súhlas s pristúpením fínskej vlády k Európskemu stabilizačnému mechanizmu (ESM) vyslovili tamojší zákonodarcovia na základe stanoviska tzv. veľkého parlamentného výboru, ktorý rozhoduje o záležitostiach európskej politiky.
„Veľký výbor schválil v tejto veci pomerom hlasov 12 ku 9 vyhlásenie, v ktorom sa stotožňuje s postojom, ktorý pripravila v tejto záležitosti vláda,“ uvádza sa podľa agentúry AFP vo vyhlásení výboru.
Európsky stabilizačný mechanizmus (euroval) má pomáhať krajinám, ktoré sa dostanú do problémov s refinancovaním vlastného dlhu a tým zabrániť zopakovaniu dlhovej krízy. Takzvaný trvalý euroval by mal nadobudnúť účinnosť tento rok v júni.