BRATISLAVA 7. septembra (WEBNOVINY) – Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera tvrdí, že nedostatok profesorov na slovenských vysokých školách je dôkazom prebytku študijných programov. „Pán prezident Gašparovič za svoje obdobie vymenoval 510 profesorov, čo si myslím, že nie je až taký malý počet. Skôr to svedčí o veľkom počte študijných programov,“ uviedol pre agentúru SITA Fišera. Väčšina z 27 vysokých škôl v komplexnej akreditácii nedokázala splniť kritérium mať do 20 študentov na jedného profesora, docenta a pedagóga s titulom PhD.
Akreditačná komisia odporučila ministrovi školstva ponechať medzi elitou len šesť univerzít, šancu na zaradenie do najvyššej kategórie má v najbližších mesiacoch ešte ďalších päť. Zvyšné sa stanú vysokými školami bez začlenenia. Fišera upozorňuje, že súčasný počet univerzít je v prepočte na obyvateľov vysoký. Raritou nie sú aj dve v jednom meste, mnohé majú detašované pracoviská vo viacerých mestách zároveň. Vysoké školy by podľa neho mali smerovať k integrácii fakúlt a vytváraniu univerzitných študijných programov. „Stále máme málo spoločných študijných programov v rámci viacerých vysokých škôl,“ povedal Fišera. Akreditačná komisia v niekoľkých prípadoch zaznamenala, že vysoká škola ponúka ten istý študijný program na viacerých fakultách.
Porovnávať kvalitu a výsledky vysokoškolských učiteľov je náročné. Na Slovensku neexistujú jednotné celoslovenské kritériá či komisie na habilitačné a inauguračné konanie pre rovnakú oblasť výskumu, ako je tomu napríklad v Taliansku. „Veľmi vážny problém vidím v podceňovaní takzvaných karentovaných publikácií a preceňovanie zborníkových publikácií a takzvaných monografií, vydávaných vlastným univerzitným vydavateľstvom,“ uvádza Fišera. Naše vysoké školy podľa neho bojujú s „domácim“ fenoménom riešenia nedostatkov – buď chyby obchádzajú, alebo zľahčujú kritéria. „Na druhej strane, ak by som mal hovoriť o pozitívach, tak napriek všetkým nedostatkom je ešte stále značné množstvo zanietených pedagógov s entuziazmom, ktorí chcú dostať úroveň našich vysokých škôl na také miesto, kde by ich chcela vidieť celá naša verejnosť,“ prízvukuje Fišera.
Menovateľom slabín slovenského vysokého školstva sú viaceré faktory. Školy často fungujú zo zotrvačnosti, na prvom mieste však stoja financie. „Sú tu veľmi malé nožnice pri financovaní univerzít podľa kvality,“ tvrdí Fišera. Krokom k riešeniu by mala byť komplexná akreditácia. Podľa toho, či sa školy zaradia medzi univerzity, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy, budú dostávať aj peniaze. S najväčším balíkom môžu rátať univerzity, s najmenším odborné vysoké školy.
Význam komplexnej akreditácie vysokých škôl verejnosť často redukuje len na nástroj ich zaradenia do jednej z troch kategórií. Fišera však o výsledkoch akreditácie hovorí ako o orientačných parametroch kvality vzdelávania pre študentov i samotné školy. Komplexné hodnotenie má poukázať na zásadné nedostatky slovenského vysokého školstva, ale aj ponúknuť riešenia. „Myslím si, že akreditácia pomôže odstrániť časť problémov, lebo sme zmapovali situáciu,“ dodal Fišera.
SITA