Medzinárodný menový fond by mohol pokračovať v poskytovaní finančných prostriedkov Ukrajine aj v prípade, že sa ukáže, že krajina nevládze splácať svoje záväzky. Krajina má spory so svojimi veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu.
Medzinárodný menový fond opustil rokovania s Gréckom, po tom čo predstavitelia Únie vyzvali Tsiprasa, aby prestal hazardovať s krajinou. Nemecká vláda už diskutuje o prípadnom bankrote Grécka a strategických krokoch.
Ukrajinská ministerka financií Natalia Jaresková uviedla, že dohoda o reštrukturalizácii dlhov nie je hlavná podmienka pre rozhodnutie fondu o uvoľnení ďalšej tranže v rámci programu núdzovej pomoci.
Veritelia odmietajú odpísanie hodnoty ukrajinských dlhopisov, pričom Kyjev na tom trvá. Rozdelenie bremena, ktoré navrhli veritelia, by Ukrajine prinieslo úľavu približne vo výške 15,8 miliardy dolárov.
Podľa gréckeho premiéra je konsenzus týkajúci sa cieľovej úrovne gréckeho primárneho rozpočtového prebytku veľmi blízko a dohoda s veriteľmi by sa mohla uzavrieť počas niekoľkých dní.
Predstavitelia Medzinárodného menového fondu Jonathan Ostry, Atish Ghosh a Raphael Espinoza upozornili, že krajiny, ktoré si dokážu za rozumných podmienok požičať na trhu, by sa mali vyhnúť škodlivým hospodárskym dopadom šetrenia.
Rokovania s Grékmi sa výrazne pohli, dohode však stále predchádza mnoho rokovaní. Šéfka Medzinárodného menového fondu vyhlásila, že odchod Grécka z eurozóny, tzv. grexit, je jednou z možností.
Grécka vláda chce dosiahnuť dohodu so svojimi poskytovateľmi úverov výmenou za reformy do nedele. Veritelia Grécka, eurozóna a MMF, však naznačili, že dohoda zďaleka nie je na dosah.
V rokovaniach medzi Gréckom a veriteľmi zostávajú zatiaľ nevyriešené mnohé ekonomické otázky. Hovorca gréckej vlády zdôrazňuje potrebu dohody, ktorá musí prebehnúť vo veľmi krátkom čase.
Líder Ľavicovej platformy Panayiotis Lafazanis v nedeľu uviedol, že odchod z eurozóny by nebol katastrofou a neuhradenie splátok dlhu voči MMF by nebol teroristický čin.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble si myslí, že je potrebné zvážiť vyplatenie ďalšej pomoci Grécku, keďže Atény už prisľúbili reformy a musia čeliť problémom.
Grécko sa chce s Európskou komisiou Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom dohodnúť na odblokovaní zadržiavanej pomoci výmenou za ekonomické reformy.
Ruská ekonomika čelí negatívnym dopadom klesajúcej domácej spotreby a reálnych miezd či ťažšej dostupnosti kapitálu. Za poistky v ruskej ekonomike možno označiť vysoké devízové rezervy a nízky čistý verejný dlh.
Ministri financií krajín eurozóny uzavretie dohody v pondelok vylučujú s tým, že príliš veľa otázok ostáva nevyriešených. Grécko a predstavitelia veriteľov majú spory týkajúce sa rozpočtu, trhu práce a dôchodkového systému.
Grécko uviazlo v rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou. S veriteľmi sa pokúša dohodnúť na reformách výmenou za ďalšiu finančnú pomoc. Krajina zvažuje zavedenie špeciálnej dane pre bohaté rodiny.
Medzinárodný menový fond je podľa gréckeho vládneho predstaviteľa neústupný v otázke reforiem dôchodkového systému a trhu práce, čomu sa Atény bránia. Európska komisia trvá na dodržaní cieľa v oblasti primárneho rozpočtového prebytku.
Grécky minister financií Jánis Varoufákis vyhlásil, že Gréci sa nepodpíšu pod ciele, o ktorých vedia, že ich ekonomika krajiny nemôže splniť prostredníctvom politiky.
Zástupcovia ministrov financií členských štátov eurozóny v stredu dali Grécku ultimátum šiestich pracovných dní na predloženie upraveného návrhu reforiem.