Registrácia
Prihlásenie

Aktuálne správy

SITA.sk

Správy

Ekonomika

Spoločnosť

Šport

Počasie

Video

Horoskopy

Zaujímavosti

Fotogalérie

Magazíny

Skupina SITA

Newsletter

SITA
SITA logo
SITA
Správy
Správy zo sveta Správy zo Slovenska Politika zo Slovenska Politika zo sveta Filantropia Školstvo Vidiek
Ekonomika
Ekonomika zo Slovenska Ekonomika zo Sveta Energetika Financie Zdravotníctvo Doprava Bývanie
Šport
Futbal Hokej Tenis Lyžovanie Ostatné športy
Počasie
Komentáre
Video
Iné
Blog Bývanie Cestovanie Kultúra Zaujímavosti Zdravie Žena Aktuálne správy Rozhovory
Horoskop
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa Vám nemusí zobraziť správne. Odporúčame stiahnuť nový prehliadač tu.

KDH Kresťanskodemokratické hnutie

Zobraziť predchádzajúce
23.02.2020

Zamestnávatelia hodnotili programy politických strán, kritiku „schytal“ Smer, kotlebovci aj Kollár

Sociálne istoty, či ideologické súboje často podľa Republikovej únie zamestnávateľov vytlačili z programov mnohých politických strán konkrétne riešenia pre podnikateľské prostredie.
pohovor, zamestnávateľ
22.02.2020

Voľby 2020: Stratifikácia ešte môže mať šancu, plánujú ju presadiť viaceré strany

Zdravú zmenu by chceli zrealizovať SNS, SaS, PS/Spolu a KDH.
19.02.2020

Voľby 2020: Rozšírenie ponuky či slobodný trh. Ako chcú strany riešiť celoživotné vzdelávanie?

Digitalizácia a automatizácia ohrozuje podľa ministerky školstva až 60 percent všetkých pracovných miest na Slovensku.
škola, študent, školák
19.02.2020

Voľby 2020: Ako chcú politické strany riešiť dlhé čakacie lehoty?

Definovať nárok poistenca chcú strany SaS, Sme rodina a koalícia PS/Spolu.
čakáreň
15.02.2020

Voľby 2020: Ako by politické strany chceli vyrovnať regionálne rozdiely medzi školami?

Záver, že výsledky na slovenských školách ovplyvňuje socioekonomické zázemie, potvrdili analýza Inštitútu finančnej politiky, medzinárodné testovanie PISA 2018 aj celoslovenské Testovanie 5.
škola, trieda
15.02.2020

Prieskumy: Hlinovo KDH niektorým cirkevníkom veľmi nevonia

Určite nebolo ľahko ani dlhoročným členom KDH rozhodnúť sa pre zmenu.
Alojz Hlina
15.02.2020

Pred 27 rokmi bol zvolený prvý slovenský prezident, spoluzakladateľ HZDS Kováč mal spory s Mečiarom

Voľba hlavy štátu bola vtedy v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky.
Michal Kováč
14.02.2020

Smer-SD by vyhral voľby, ale vládu by nezložil. Prieskum MVK poslal do parlamentu aj SNS a SaS

Sme rodina a KDH delí v prieskume MVK iba 0,1 percenta.
Robert Fico
14.02.2020

OĽaNO stráca na Smer-SD iba vyše percento, v parlamente by podľa AKO bolo deväť strán

V prvej trojke prieskumu AKO sú Smer-SD, OĽaNO a kotlebovci.
Igor Matovič (OĽaNO), Peter Pellegrini
14.02.2020

Ďalší prieskum Polisu potvrdil OĽaNO na druhom mieste, Smer je pod 17 percentami a v parlamente by bola aj SNS

Strana Za ľudí a koalícia Progresívne Slovensko/Spolu majú takmer rovnakú podporu.
Andrej Kiska, Igor Matovič, Robert Fico, Richard Sulík, Boris Kollár, Andrej Danko, Alojz Hlina, Béla Bugár, Marian Kotleba, Miroslav Beblavý, Michal Truban
13.02.2020

Matovičovo OĽaNO je lídrom opozície, Smer-SD je na 17 percentách a SaS s KDH sú tesne nad piatimi

Kotlebovci strácajú vyše percento na OĽaNO, národniari by sa do parlamentu nedostali.
Robert Fico, Béla Bugár, Andrej Danko, Andrej Kiska, Igor Matovič, Boris Kollár, Marian Kotleba, Alojz Hlina, Michal Truban, Richard Sulík
12.02.2020

Dopravní experti nesúhlasia so zrušením diaľničných známok, zaťažia aj ľudí bez áut

Dankov návrh na zrušenie diaľničných známok je extrémny predvolebný populizmus, ktorý nemá obdobu v celej Európe, myslí si dopravný expert Peter Sádovský zo strany Za ľudí.
Diaľnica D1
12.02.2020

Väčšina politických strán by ponechala možnosť výberu hodnotenia žiakov školám

Na Slovensku sa slovne môžu hodnotiť žiaci prípravného, nultého ako aj prvého až štvrtého ročníka.
škola, trieda
12.02.2020

Lekárnická komora pred voľbami vyspovedala politické strany. Čo hovoria o lekárnictve?

Otázka liekovej politiky a lekární v programoch a vystúpeniach politických strán veľmi nerezonuje.
Lekáreň
09.02.2020

Kiskova popularita klesá, Kotleba je dôveryhodnejší ako Fico

Najpopulárnejšou političkou na Slovensku je prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 58 percent Slovákov.
Andrej Kiska, Za ľudí
08.02.2020

Matovičovo OĽaNO preskočilo kotlebovcov. SNS, KDH a SaS sú tesne nad piatimi percentami

Do parlamentu by sa dostalo deväť politických subjektov.
Andrej Kiska, Igor Matovič, Robert Fico, Richard Sulík, Boris Kollár, Andrej Danko, Alojz Hlina, Béla Bugár, Marian Kotleba, Miroslav Beblavý, Michal Truban
08.02.2020

Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostalo deväť strán, hnutie OĽaNO si drží druhé miesto

Tretie miesto by obsadila strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko s 11,8 percentnou podporou.
NR SR, parlament
06.02.2020

Odchod KDH z Dzurindovej vlády v roku 2006 bol správny krok, hovorí Hrušovský

Pavol Hrušovský nevidí dôvod spájať odchod KDH z vlády s nástupom Smeru-SD a Roberta Fica.
Pavol Hrušovský
06.02.2020

KDH pred 14 rokmi opustilo vládnu koalíciu, kríza uľahčila Smeru-SD a Ficovi cestu k moci

Pre odmietnutie návrhu Zmluvy o výhrade vo svedomí opustilo KDH druhú Dzurindovu vládu a parlament schválil predčasné voľby.
Robert Fico
04.02.2020

Najlepší program v oblasti školstva má podľa INESS strana SaS, na chvoste rebríčka sú kotlebovci a Smer-SD

Z desaťbodovej stupnice získali liberáli osem bodov.
škola, žiaci
Zobraziť viac

Politická strana , ktorá pôsobila v ČSFR a na Slovensku. Ide o konzervatívne a demokratické hnutie, ktoré usiluje o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva.

Kresťanskodemokratické hnutie je politická strana, ktorá pôsobí na Slovensku od roku 1990. Presnejšie vznikla ustanovujúcim snemom, ktorý sa konal dňa 17. februára 1990 v Nitre. Dňa 23. februára bola následne zapísaná Ministerstvom vnútra SR. Patrí medzi najstaršie strany pôsobiace na Slovensku.

KDH vychádza z kresťanského kultúrneho odkazu Európy a snaží sa uplatniť kresťanské a konzervatívne hodnoty. Je pravicovo zameraná.

Vznik tohto politického subjektu vychádzal z iniciatívy katolíckych disidentov, ktorí po novembri 1989 vyzývali k zakladaniu kresťanskodemokratických klubov. Za prvého predsedu strany bol zvolený Ján Čarnogurský, ktorý na tomto poste zotrval do roku 2000.

KDH – História

Volebné obdobie 1990 – 1992

Už hneď  pre stranu v prvých voľbách KDH získalo 19,21 percenta voličských hlasov a 31 mandátov v Národnej rade SR a 25 kresiel v oboch snemovniach Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR). Umiestnilo sa tak na druhom mieste hneď za  hnutím Verejnosť proti násiliu (VPN).

Výsledky však pre stranu boli sklamaním, keďže KDH v prieskumoch pred voľbami viedlo omnoho viac.  Strana sa stala súčasťou koalície pod vedením Vladimíra Mečiara, ktorú tvorili okrem nej strany VPN, Demokratická strana (DS), Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI).

V roku 1991 malo KDH 50 000 členov. Po páde Mečiarovej vlády a rozpadu VPN v apríli 1991 sa stal novým predsedom vlády Ján Čarnogurský.  V tejto funkcii zotrval do 24. júna 1992.

čarnogurský
Ján Čarnogurský Foto: SITA/Peter Zimen

Na sneme v novembri roku 1991 bol do postu predsedu KDH opätovne zvolený Ján Čarnogurský. Avšak jeho protikandidát Ján Klepáč nesúhlasil s vedením strany. Skupina sústredená okolo neho navrhovala konfederatívne usporiadanie ČSFR a prípadné referendum o samostatnom Slovensku. Pre spory vo vnútri KDH sa táto skupina následne rozhodla založiť v marci 1992 vlastný politický subjekt s názvom Slovenské kresťansko-demokratické hnutie (SKDH).

Volebné obdobie 1992 – 1994

Do týchto volieb KDH zvolilo heslo Stabilita dnes – prosperita zajtra. Avšak preferencie strane klesli. Získalo len 8,89 percent platných voličských hlasov a 18 poslaneckých kresiel. Umiestnilo sa v opozícii. Vládnou stranou sa stala HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom, ktorá v týchto voľbách získala 37,26 percent hlasov a vytvorila koalíciu spolu so Slovenskou národnou stranou (SNS), ktorá dosiahla 5,4 percenta hlasov. Na druhom mieste sa umiestnila Strana demokratickej ľavice (SDĽ)s 14,70 percentami hlasov.

Jednalo sa o prvú vládu samostatného Slovenska, najskôr pôsobiacu ako vláda Slovenska v rámci ČSFR. Začiatkom marca 2014 predniesol vtedajší prezident SR Michal Kováč správu o stave Slovenskej republiky, kde vyslovil svoje výhrady voči vládnemu kabinetu a jej premiérovi. Dňa 11. marca toho istého roku vyslovila Národná rada SR voči vláde nedôveru. Pád druhej Mečiarovej vlády bol neodvratný.

O pár dní neskôr bol vymenovaný vládny kabinet na čele s Jozefom Moravčíkom. KDH sa tak na krátky čas stalo vládnou stranou. V novej vláde získalo KDH päť kresiel:

  • Podpredseda pre legislatívu Ivan Šimko
  • Minister dopravy, spojov a verejných prác Mikuláš Dzurinda
  • Minister vnútra SR Ladislav Pittner
  • Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Július Brocka
  • Minister kultúry Ľubomír Roman
Dzurinda
Foto: Ilustračné foto SITA/Ľudovít Vaniher

Volebné obdobie 1994 – 1998

V jeseni 1994 sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré KDH priniesli 10,08 percenta hlasov a 17 poslaneckých kresiel. Skončilo na štvrtom mieste (za HZDS-RSS, ľavicovou koalíciou Spoločná voľba a Maďarskou koalíciou). Strana sa stala najsilnejšou opozičnou stranou.

Kandidátka KDH v parlamentných voľba 2014 pozostávala aj s bývalých členov VPN a ODÚ. Na sneme strany, ktorý sa konal v decembri v roku 1994 bol na čelo KDH znovu zvolený Ján Čarnogurský. Podpredsedami strany sa stali Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Ján Fígeľ a František Mikloško.

Po šiestich rokoch vznikla v KDH opäť nová alternatíva. Vtedajší podpredseda KDH pre ekonomiku Mikuláš Dzurinda oznámil v októbri 1996 svoju kandidatúru na miesto predsedu KDH. Na Republikovej rade neuspel. Bol to práve Dzurinda, ktorý inicioval vznik Modrej koalície a dňa 29. októbra 1996 v Bratislave došlo k podpisu novej dohody. Išlo o účelové zoskupenie, ktoré tvorili tri opozičné strany:

  • Kresťanskodemokratické hnutie
  • Demokratická únia (DÚ)
  • Demokratická strana

Modrá koalícia sa zmenila v roku 1997 na Dúhovú koalíciu a pridali sa k nej strany Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených Slovenska (SZS). Neskôr sa toto politické zoskupenie premenovalo na Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). Jej hovorcom a potom predsedom sa stal  Mikuláš Dzurinda.

Volebné obdobie 1998 – 2002

V septembrových parlamentných voľbách SDK, ktorej súčasťou bolo KDH získala 26,33 percent voličských hlasov a 42 mandátov. Voľby vyhralo HZDS so ziskom 27 percent hlasov a 43 poslaneckých kresiel. Na vytvorenie vlády to však nestačilo. KDH ako súčasť SDK sa stala vládnou stranou spolu so Stranou demokratickej ľavice – SDĽ, Stranou maďarskej koalície – SMK, Stranou občianskeho porozumenia – SOP. Post premiéra obsadil podpredseda KDH a predseda SDK Mikuláš Dzurinda. Predseda KDH Ján Čarnogurský získal stoličku ministra spravodlivosti.

Hrusovsky
Pavol Hrušovský Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Keďže Slovenská demokratická koalícia bolo dočasné zoskupenie s cieľom vyhrať parlamentné voľby v roku 1998, jeho členovia sa mali podľa dohody po čase vrátiť do pôvodných strán. Niektorí poslanci KDH na čele s Mikulášom Dzurindom tento krok odmietli.

Po sporoch vo vnútri SDK tak uvedená časť poslancov združených okolo Dzurindu zakladá nový politický subjekt s názvom Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), ktorý bol zaregistrovaný Ministerstvom vnútra SR dňa 18. februára 2000. Jeho predsedom sa stal Mikuláš Dzurinda.

V roku 2000 si Kresťanskodemokratické hnutie zvolilo po desiatich rokoch nového predsedu Pavla Hrušovského, nakoľko Ján Čarnogurský nekandidoval.

Volebné obdobie 2002 – 2006

V dňoch 20. až 21. septembra 2002 sa konali opäť parlamentné voľby, ktoré vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS, no premiérom SR sa opäť stal Mikuláš Dzurinda, predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), ktorú podporilo 15, 09 percenta voličov.

Mikuláš Dzurinda podpísal koaličnú zmluvu s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Bélom Bugárom, ktorú podporilo vo voľbách 11,16 percenta voličov, Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavlom Hrušovským, ktoré získalo 8,25 percenta a 15 poslaneckých kresiel a predsedom Aliancie nového občana (ANO) Pavlom Ruskom, ktorú podporilo 8,01 percenta oprávnených voličov.

Rudolf Schuster
Bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Vládu vymenoval 16. októbra 2002 prezident Rudolf Schuster.

Na začiatku februára 2006 z vládnej koalície odišlo KDH po spore s SDKÚ-DS. Na Slovensku sa následne konali predčasné voľby.

Príčinou sporu bolo ultimátum, ktoré Kresťanskodemokratické hnutie dalo premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Buď bude na najbližšom rokovaní vlády predložený návrh na schválenie Zmluvy o výhrade vo svedomí, alebo KDH opustí koalíciu. Keďže Dzurinda ultimátu odmietol vyhovieť,  opúšťajú traja ministri KDH vládu – ministri spravodlivosti, vnútra a školstva následne podali prezidentovi demisiu. Kabinet opúšťa aj predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský.

Prijatie Zmluvy o výhrade vo svedomí plynulo zo záväzkov, ktoré Slovensko prijalo v zmluve s Vatikánom ešte v roku 2000. Jej vypracovanie bolo aj v Programovom vyhlásení vlády, preto KDH žiadalo, aby boli záväzky splnené. Vládnuca Dzurindova strana to však odmietla s tým, že minister spravodlivosti, ktorý text zmluvy spolu s Vatikánom pripravil, nemal na to žiadnu kompetenciu a zmluva obsahuje veľké nedostatky. S týmto tvrdím KDH nesúhlasilo.

Volebné obdobie 2006 – 2010

Predčasné parlamentné voľby priniesli KDH zisk 2006 8,31 percenta hlasov a 14 poslaneckých mandátov. Strana kresťanských demokratov prešla do opozície. Víťazom volieb sa stala strana Roberta Fica. Prezident Ivan Gašparovič nový kabinet vymenoval 4. júla 2006. Vládu tvorili zástupcovia Smeru, ktorý získal vo voľbách 29, 14 percenta hlasov voličov, zástupcovia SNS, ktorú volilo 11, 73 percenta voličov a ĽS-HZDS, ktorá získala hlasy 8, 79 percenta hlasov voličov.

Vo februári 2008 KDH aj poslanecký klub opustili poslanci Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Rudolf Bauer.

Ján Figeľ
Ján Figeľ Foto: SITA

V októbri 2009 počas snemu došlo k zmene postov vo vedení KDH. Novým lídrom hnutia sa stal bývalý europoslanec Ján Figeľ, ktorý tak po deviatich rokoch vystriedal Pavla Hrušovského.

Volebné obdobie 2010 – 2012

Po parlamentných voľbách 2010 sa stala premiérkou vlády volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová.

Vymenoval ju 8. júla 2010 prezident Ivan Gašparovič, ktorý po voľbách poveril na zostavenie vlády Roberta Fica, predsedu víťaznej strany Smer-SD, ktorá získala vo voľbách 34, 79 percenta hlasov voličov, no koalíciu vytvorili strany SDKÚ-DS so ziskom 15,42 percenta hlasov voličov, strana Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 12,14 percenta, KDH s 8,52 percenta ( 15 mandátov) a strana Most –Híd s 8,12 percenta voličov.

KDH obsadila nasledujúce posty vo vláde:

  • Prvý podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja – Ján Figeľ
  • Minister vnútra – Daniel Lipšic
  • Minister zdravotníctva – Ivan Uhliarik

Pád vlády v roku 2011

V roku 2011 vo vláde Ivety Radičovej nastala kríza. Spôsobili ju spory ohľadom schválenia posilnenia právomocí Európskeho nástroja finančnej stability označovaného tiež za záchranný fond eurozóny.

Strana SaS s jeho schválením nesúhlasila. Odôvodnila to napríklad tým, že to je v rozpore so solidaritou v rámci EÚ, kedy chudobnejšie Slovensko by malo prispieť na záchranu bohatšieho štátu, akým podľa strany bolo Grécko. Takisto tento návrh podľa nich porušoval vládny program.

SDKÚ DS: Radièová volebným lídrom strany
Zľava: Ivan Mikloš, Iveta Radičová a Mikuláš Dzurinda. Bratislava, 28. február 2010. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Iveta Radičová spojila hlasovanie o navýšení eurovalu s vyjadrením dôvery vláde. Hlasovanie sa konalo 11. októbra 2011 a výsledkom bol pád vlády.  Poslanci Národnej rady totiž neschválili posilnenie záchranného mechanizmu.  Za euroval hlasovalo 55 poslancov, avšak potrebných bolo aspoň 76 hlasov.

Patrili medzi nich všetci prítomní poslanci SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd. Všetci poslanci SaS hlasovali proti, okrem Martina Fecka. Euroval nepodporil ani líder Obyčajných ľudí Igor Matovič a ďalší traja poslanci za OKS. Proti záchrannému mechanizmu bola aj SNS. SMER – SD, ktorý bol v opozícii, nehlasoval.

Volebné obdobie 2012 – 2016

V predčasných marcových parlamentných voľbách 2012 hnutie získalo 8,82 percenta hlasov a do parlamentu sa dostalo 16 poslancov KDH. Víťazom sa stala strana Smer-SD, ktorá so ziskom 44,41 percenta mohla vytvoriť jednofarebnú vládu. KDH sa ocitlo v opozícii.

V máji 2012 zo strany kresťanských demokratov vystúpili poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Vo februári 2013 odišiel z KDH aj poslanec Radoslav Procházka.

Volebné obdobie 2016 – 2020

Marcové voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 znamenali znova víťazstvo pre stranu SMER -SD. Strana Roberta Fica získala 28,28 percenta voličských hlasov (49 mandátov). KDH v týchto voľbách získala iba 4,9 percenta hlasov a nedostala sa tak do Národnej rady SR. Druhá sa umiestnila strana Sloboda a Solidarita s 12,10 percentami a tretia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) s 11,02 percentami.

Alojz Hlina
Predseda KDH Alojz Hlina počas rokovania mimoriadneho snemu strany. Bratislava, 24. september 2016. Foto: SITA/Marek Mrviš

V júni 2016 sa novým predsedom KDH stáva Alojz Hlina, ktorý v parlamentných voľbách 2012 kandidoval z 9. miesta kandidátky strany OĽaNO a bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. Svoju pozíciu predsedu hnutia obhájil aj počas 27. snemu KDH v Ružomberku, ktorý sa konal 17. marca 2018.

KDH sa stalo od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Od júla 2002 je hnutie Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP). KDH je tiež členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI).

KDH – program

Ako uvádza hnutie kresťanských demokratov na svojej stránke, základne kamene svojho programu opiera o kresťanské a konzervatívne hodnoty, ale prichádza aj s inováciami a novými myšlienkami. Podľa KDH Slovensko potrebuje cestu zodpovednosti a solidarity, dôslednej spravodlivosti a úprimného vlastenectva.

Chcú prinášať do politiky slušnosť, kompetentnosť a zmysel pre politiku ako službu verejnosti na všetkých jej úrovniach. To je podľa nich cesta nielen k uchovaniu kultúry a identity, ale aj k usporiadanému, udržateľnému rozvoju v čase globalizácie a nových výziev, a zároveň aj hrozieb.

Ich hodnoty vychádzajú z kresťanskej inšpirácie, ktorá do centra politiky kladie ľudskú osobu s jej sociálnym, duchovným a materiálnym rozmerom – človeka, ktorý je súčasťou rodinného, národného i svetového spoločenstva.

Sú odhodlaní chrániť život od počatia po prirodzenú smrť, manželstvo ako zväzok muža a ženy a právo rodičov na výchovu detí.

Ich programom je efektívne podporovať modernú infraštruktúru, vzdelanosť, vedu a výskum, a taktiež rozvoj regiónov, aby sa Slovensko stalo tvorivou spoločnosťou s inovatívnou ekonomikou. Aby bolo Slovensko kultúrne vyspelou, hospodársky konkurencieschopnou, sociálne súdržnou a environmentálne zodpovednou krajinou .

Najčítanejšie

1d2d3d7d

Zväz slovenského lyžovania pridelí štyri miestenky na ZOH, Vlhová ju nemusí dostať. Ako to funguje? - FOTO

Slováci budú môcť po prvý raz darovať dve percentá dane svojim rodičom, musia však splniť viacero podmienok

Kyjevu sa kráti čas na uzavretie dohody o ukončení vojny. Peskov nalieha na Zelenského, aby „prevzal zodpovednosť“

Spraví väzba z Bombica martýra? Naď otvorene, ako chcú pritvrdiť, keby stíhaný extrémista zvažoval vstup do politiky! - VIDEO

Prehliadka zvernice na koči či saniach v Tatranskej Javorine, TANAP otvára doteraz verejnosti neprístupné územie - VIDEO, FOTO

Koniec skládkovania lopatiek z veterných elektrární, od 1. januára platí v EÚ dobrovoľný zákaz

Huliak poriadne skritizoval SFZ. Kováčik vraj okráda zväz, peniaze využíva na osobné účely a kluby dostávajú minimum - VIDEO

Darček pre Orbána? Europarlament sa obáva zneužitia miliárd z obrannej pôžičky na jeho volebnú kampaň

Rusko vlani vyviezlo z okupovaných území Ukrajiny dva milióny ton obilia. Až 40 % kúpil Egypt

Dánsko nepresvedčilo USA o Grónsku. Trumpova túžba zmocniť sa krajiny je zrejmá, vyhlásil Rasmussen

Objektívne správy zo Slovenska a zahraničia na sita.sk

Prihláste sa na náš newsletter, aby ste nezmeškali žiadne dôležité správy

SITA

Správy

Ekonomika

Spoločnosť

Šport

Počasie

Video podcasty

  • Správy

  • Slovensko
  • Svet
  • Ficova vláda
  • Komentáre
  • Ekonomika

  • Financie
  • Energetika
  • Doprava
  • Reality
  • Priemysel
  • Potravinárstvo
  • Automobily
  • Technológie
  • Spoločnosť

  • Zdravotníctvo
  • Školstvo
  • Cestovanie
  • Vidiek
  • Klíma
  • Šport

  • Futbal
  • Hokej
  • Tenis
  • Lyžovanie
  • Počasie

  • Počasie na dnes
  • Počasie na zajtra
  • Video podcasty

  • Rozhovory štúdia SITA
  • Okno do sveta
  • Má to Filipa
  • V športovom SITE
  • Autolike
  • Konzervatívna kaviareň
  • Fish & Chips

Sociálne siete

SITA

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Na tejto stránke môžu byť umiestnené reklamné odkazy, alebo reklamné produkty.

Sociálne siete

Inzercia Biz | Agentúrne služby Odber spravodajstva Námety na reportáž Kontakt Fakturačné údaje Mapa stránok Podmienky používania Ochrana osobných údajov GDPR - Nastavenie súkromia Odhlásenie z notifikácií