BRATISLAVA 9. marca (WEBNOVINY) – Ambíciou Ministerstva financií SR je zmeniť podmienky v rámci hypotekárneho bankovníctva a stavebného sporenia. Ako ďalej vyplýva z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda, štátna bonifikácia tzv. starých hypotekárnych úverov je príliš vysoká. Klienti majú zároveň podľa rezortu financií slabú vyjednávaciu pozíciu pri určovaní novej úrokovej sadzby. Preto sa má do 15. marca zriadiť pracovná ministersko-banková skupina, ktorá má priniesť riešenia. Po získaní ďalších doplňujúcich informácií z bankového sektora a po ich analýze ministerstvo financií pripraví potrebné legislatívne návrhy príslušných noviel zákonov, a to do konca júna. V rámci stavebného sporenia by sa malo diskutovať napríklad o efektívnosti poskytovania štátnej prémie pri čerpaní medziúverov, taktiež chce vyriešiť problematiku čerpania štátnej prémie pri tzv. priateľských sporiteľoch.
Ďalšie zmeny by sa mohli týkať napríklad aj hypoték pre mladých. Vláda zatiaľ zmenila posudzovanie príjmu v prípade viacerých žiadateľov a zároveň umožnila odklad splátok hypotekárneho úveru po narodení dieťaťa. Ďalšia zmena by sa mohla týkať vekovej hranice. Podmienkou na získanie dotovanej hypotéky pre mladých je okrem príjmovej hranice aj vek žiadateľa do 35 rokov. Minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii pripustil, že súčasťou rokovaní v rámci pracovnej skupiny by mohli byť úvahy o posunutí vekovej hranice smerom nahor. Konkrétny vek žiadateľa však nekonkretizoval. Podľa neho to bude závisieť od objemu prostriedkov, ktoré by sa na posun vekovej hranice vyčlenili. Čím vyššia bude veková hranica, tým väčší objem prostriedkov bude podľa Miloša potrebný na dotovanie hypoték pre mladých.
Rezort financií navrhuje, že banky by mali napríklad stanoviť vzorec, podľa ktorého sa bude stanovovať nová úroková sadzba po uplynutí termínu fixácie úrokovej sadzby. Účel poskytovania hypotekárneho úveru by sa mal podľa ministerstva rozšíriť aj o splatenie starého hypotekárneho úveru. Zároveň navrhuje zrušiť poplatok za predčasné splatenie úveru pri zmene fixácie. Pracovná skupina by mala preveriť možné prínosy a riziká prípadného zníženia povinného krytia hypotekárnych úverov prostredníctvom emisie hypotekárnych záložných listov. „Sledujeme, že klasické hypotekárne úvery sú vytláčané inými úvermi na nehnuteľnosti, čo môže byť spojené aj s tým, že povinná emisia hypotekárnych záložných listov môže zvyšovať úrokové a iné súvisiace náklady,“ uviedol minister financií Ivan Mikloš ešte vo februári tohto roka.
Štátny príspevok k úrokovej sadzbe z klasických hypotekárnych úverov sa zrušil od 1. januára 2005. V súčasnosti sa však ešte stále vyplácajú štátne príspevky k hypoúverom, ktoré dosahujú aj výšku 6 %. Rezort financií vidí problém najmä v štátnej bonifikácii tých úverov, ktoré boli pridelené do 1. júla 2003. Ich zvýhodnenie je podľa ministerstva príliš vysoké. V súčasnosti sa podľa údajov uvedených v materiáli stále vyplácajú príspevky, a to zhruba 1,1 mil. eur mesačne a celkovo sa vyplatilo 151,4 mil. eur. „Ministerstvo financií SR si vyžiadalo od hypotekárnych bánk podrobné údaje o jednotlivých takýchto úveroch a po dôkladnej analýze závažnosti tohto problému budú predložené konkrétne návrhy riešenia,“ uvádza sa v materiáli.
V rámci stavebného sporenia je podľa rezortu financií pozorovaný trend vysokého nárastu medziúverov. „Stavebné sporenie, ako vyplýva z názvu, má motivovať k sporeniu, avšak súčasné ponuky stavebných sporiteľní nemotivujú k sporeniu, ale skôr nabádajú k zadlžovaniu sa,“ uvádza sa v materiáli. V pôvodnom návrhu ministerstvo financií uviedlo, že chce stanoviť limit celkového objemu medziúverov. Na to však vtedy banky reagovali tým, že by to výrazne poškodilo systém stavebného sporenia a dopady by sa prejavili v celom národnom hospodárstve.
Výška poplatkov v stavebnom sporení podľa rezortu financií takmer dosahuje štátnu prémiu, a preto navrhuje stanoviť limit na celkový objem poplatkov. Súhrnná ročná výška poplatkov za jedného stavebného sporiteľa, ktorý je poberateľom štátnej prémie, by nemala presiahnuť 20 % maximálnej výšky štátnej prémie za kalendárny rok. Toto znenie bolo už v pôvodnom návrhu zaslanom na pripomienkové konanie, kde banky s týmto limitom nesúhlasili. Pracovná skupina by mala podľa návrhu bánk preskúmať možnosti efektívneho a transparentného stanovovania objemu ročných poplatkov tak, aby systém výpočtu nezasahoval do voľnej cenotvorby jednotlivých stavebných sporiteľní a stabilizoval systém stavebného sporenia na dlhé obdobie.
Niektorí účastníci stavebného sporenia, tzv. priateľskí sporitelia, pri dodržaní stanovenej lehoty sporenia môžu využiť nasporené prostriedky vrátane štátnej prémie na ľubovoľný účel, teda nie výlučne na financovanie bytových potrieb. V záujme korigovania verejného dlhu ešte koncom minulého roka rezort financií v systéme stavebného sporenia navrhol zrušiť inštitút priateľských sporiteľov. Týka sa to teda takých sporiteľov, ktorí sporia viac ako šesť rokov, nebol im poskytnutý stavebný úver a nemusia nasporené prostriedky vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Aj tejto problematike by sa mala venovať pracovná skupina.