Film Otec zabojuje o Oscara. Informovala o tom Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), ktorej členovia rozhodli, že na 98. ročníku prestížnej ceny Oscar Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) bude reprezentovať Slovensko práve táto mimoriadne sugestívna a netradične spracovaná dráma.
Súťažiť bude v kategórii Najlepší medzinárodný film. Členovia AMPAS tak budú už druhý rok po sebe sledovať jedinečný herecký výkon Milana Ondríka, ktorého mohli vidieť už vo filme Ema a smrtihlav, ktorý reprezentoval Slovensko v minulom roku.
Kandidátov bolo deväť
SFTA priblížila, že mali pred sebou náročnú úlohu, keďže rok 2025 ponúkol široké spektrum kvalitných filmov. Vyberali z deviatich filmov, z čoho päť bolo hraných a štyri dokumentárne.
„Vybrať jeden film, ktorý by reprezentoval Slovensko, nebolo ľahké, je to vždy veľmi zodpovedná voľba, ktorá leží na každom členovi akadémie,‟ povedala prezidentka SFTA Katarína Krnáčová. Ponuka filmov bola podľa jej slov naozaj kvalitná. Napokon však prijali víťaza – film Otec, ktorý podľa Krnáčovej ponúka majstrovstvo po viacerých stránkach – režijnej, scenáristickej, vizuálnej aj hereckej.
Film Otec predstavil viceprezident SFTA Martin Šmatlák na úvodnom ceremoniáli 20. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. „Otec tvrdohlavo hľadal aj našiel svoj osobitý uhol pohľadu na životnú situáciu, ktorá sa nevdojak môže stať komukoľvek z nás,“ povedal Šmatlák a doplnil, že film nemá byť varovaním, spoveďou ani verdiktom. Otvára existenčné a vzťahové otázky, ktoré podľa neho môžu zaujať divákov po celom svete.
SFTA pripomenula, že snímka Otec je režijným dielom Terezy Nvotovej, ktorá sa spolu s Dušanom Budzakom podieľala aj na tvorbe scenára.
Dlhé zábery bez strihu
„Oddaný otec (Milan Ondrík) spraví tragickú chybu, ktorá otrasie celým jeho svetom aj jeho harmonickým manželstvom. Pod hrozbou väzenia a s pocitom neznesiteľnej viny za smrť dcéry sa snaží získať späť dôveru svojej ženy (Dominika Morávková) a zachrániť lásku, ktorá ich napriek bolesti spája. Je vôbec možné nájsť vykúpenie alebo sú niektoré zlyhania jednoducho príliš veľké na odpustenie?“ priblížila SFTA príbeh.
Film je unikátny v tom, že bol nakrútený na niekoľko dlhých záberov bez strihu. Režisérka Nvotová povedala, že v jej predošlých filmoch bol strih kľúčový. V tomto filme sú však zábery bez strihu.
„Preto som pozvala Nikodema na pľac – namiesto strihania mi hneď hovoril, ak niečo nesedí či nemá rytmus a ja som to rovno menila. Vo filme sú aj momenty, keď postava odchádza do svojho vnútorného sveta – tam som chcela, aby prevládla hudba a zvuk. Preto bol na pľaci aj skladateľ Pjoni (Jonatan Pastirčák), ktorý mal pripravené motívy a niektoré dokonca tvoril na mieste,“ priblížila Nvotová s tým, že hudba sa tak s obrazom spájala bezprostredne pri nakrúcaní.
„Páčilo sa mi, že obraz nediktoval všetko ostatné, ale jednotlivé zložky sa navzájom prirodzene ovplyvňovali,“ doplnila režisérka a scenáristka.
