BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Nový predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Ján Figeľ predstavuje pre KDH veľkú nádej, myslí si politologička Darina Malová. Kresťanskí demokrati a ich postavenie v slovenskom straníckom systéme, podľa Malovej po posledných voľbách „išli dolu vodou“. Aj tradicionalisti v strane sa podľa nej už začali obávať, že by sa nedostali do parlamentu. Výhra v budúcoročných parlamentných voľbách, o ktorej hovoril Figeľ v prejave k delegátom dnešného snemu KDH v Nitre, je však ešte pre KDH „príliš veľké sústo“, povedala pre SITA politologička Darina Malová.
Výsledok KDH v blížiacich sa krajských a budúcoročných parlamentných voľbách závisí predovšetkým od toho, ako rýchlo sa Jánovi Figeľovi podarí stranu zreformovať. Jediná možná šanca je otvoriť stranu, lebo KDH sa dostalo do príliš konzervatívnej polohy – a čo sa týka generačného zloženia, až do „dôchodcovskej pozície“. Jednotliví predstavitelia už neboli schopní komunikovať s mladšou generáciou.
Otvoriť stranu znamená podľa Malovej, že sa KDH musí vzdať niektorých cieľov, hodnôt, či spôsobu akým ich prezentovalo v minulosti. Ide predovšetkým o vzťah ku katolíckej cirkvi, vzťah k Vatikánu, rodinnú politiku a predchádzajúcu prezentáciu, napríklad symbol bociana v predvolebnej kampani. KDH musí prepojiť tradičné kresťanské hodnoty s moderným svetom. Malová si myslí, že Figeľ má šancu to dosiahnuť, preto že je rozhľadeným politikom, ktorý je dobre informovaný o kresťanskej demokracii v západnej Európe.
Pomôcť KDH by mohli aj odborníci. Slovenská kresťanská demokracia totiž redukuje sociálnu politiku veľmi často iba na rodinnú politiku, upozornila politologička. Práve tímy expertov by KDH mohli pomôcť vyprofilovať sa na stranu, ktorá vie robiť sociálnu politiku nielen ako rodinnú politiku. To by kresťanským demokratom dalo šancu získať väčšiu podporu voličov.
Nový predseda KDH Ján Figeľ vyhlásil počas svojho príhovoru na sneme v Nitre, že KDH je schopné na budúci rok vyhrať voľby. V príhovore, ktorý mal ešte ako kandidát na šéfa strany, okrem iného uviedol, že KDH nemá alternatívu a malo by byť lídrom prorodinnej politiky. Prispieť strane chce otvorenosťou, silnou tímovosťou a odbornosťou. Otvorenosť sa prejaví aj novými ľuďmi, ktorí budú vo vedení.
Za Jána Figeľa, ktorý na poste predsedu KDH nahradil Pavla Hrušovského, hlasovalo 304 delegátov, 5 delegátov sa zdržalo a jeden nehlasoval. Eurokomisár a bývalý podpredseda strany nemal vo voľbách na XVIII. sneme KDH v Nitre protikandidáta.
Zaujať voličov, to je výzva pre Figeľa, myslí si politológ Öllös
Zmeny v KDH sú podľa politológa Lászlóa Öllösa potrebné preto, lebo už aj v vnútri strany si uvedomujú, že ak im preferencie budú ďalej klesať, je v priebehu pár rokov ohrozená existencia KDH.
Otvoriť Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a urobiť ho príťažlivejším pre voličov, ktorí do dnešného dňa KDH nevolili – to sú hlavné výzvy, ktoré čakajú na Jána Figeľa po jeho dnešnom zvolení do čela KDH. Na tieto zmeny je podľa politológa Lászlóa Öllösa aj tlak zvnútra strany, kde si uvedomujú, že ak preferencie KDH budú ďalej klesať je v priebehu pár rokov ohrozená i existencia KDH. Ako ďalej pre agentúru SITA povedal Öllös, v súčasnom stave KDH nemá šancu stať sa silnou stranou.
Öllös upozornil, že KDH od svojho vzniku malo niekoľko pokusov prekonať stav čisto konfesionálnej strany. Dodnes však boli neúspešné a dokonca minimálne dvakrát viedli k štiepeniu strany (odštiepenie skupín okolo Jána Klepáča a Mikuláša Dzurindu). Reakciou na tieto neúspechy bolo, že KDH sa stávala čoraz uzavretejšou konfesionálnou stranou a začala strácať podporovateľov. Momentálne sa podľa Öllösa dostala až do takého stavu, že niet veľa čo strácať. Poslednou snahou ako to zmeniť bola podľa politológa snaha zobrať časť voličov SNS. Nepodarila sa a rétorika, ktorá vyplývala z tohto rozhodnutia, hnutie ešte viac uzavrela.
Súčasná výzva pre KDH nie je ako získať voličov SNS, tvrdí Öllös. – „Totiž nijako! Otázka znie, ako by mohlo KDH získať napríklad voličov Smer-u a tých voličov, ktorí nejdú voliť,“ zdôraznil. Na získanie týchto voličov sú podľa neho potrebné veľké zmeny, ktoré neohrozia ideové smerovanie KDH, ale v každom prípade ho otvoria. „Na svete je veľmi veľa oveľa-oveľa otvorenejších a oveľa-oveľa úspešnejších konzervatívnych strán. Bola by tu potrebná dávka klasického republikanizmu a otvorenej kritiky súčasného stavu,“ tvrdí politológ. Kritika súčasného stavu v KDH nemusí znamenať mocenský boj vnútri strany. Naopak, väčšina jej členov by mala pochopiť, že musia napredovať, naučiť sa to, čo doteraz nerobili.
To, do akej miery sa snahy o reformovanie KDH podaria, závisí podľa Öllösa aj od komunikácie so súčasnými voličmi. Potrebná je najmä spolupráca s odborníkmi, ktorí považujú KDH za potrebnú stranu na slovenskej politickej scéne a uvedomujú si, že nebude úspešná bez zmeny. Odborné, nezávislé, nie politicky motivované návrhy na smerovanie strany v rôznych oblastiach by KDH mohli pomôcť. Potrebné však je, aby strana odborníkov počúvala.
SITA