O čom najdôležitejšom ste rozhodli za pol roka vo funkcii ministra?
Za najdôležitejšie považujem to, že sa nám podarilo vytvoriť a nájsť podporu pre rezort, ktorý nie je len o doprave. Je to veľký rezort, historicky snáď najväčší, kde sa spája aj výstavba, regionálny rozvoj a cestovný ruch a od nového roka aj koordinácia eurofondov. Je to veľká záťaž, veľa práce, ale aj jedna zo základných politických, ekonomických a snáď aj finančných odpovedí pre SR – hľadať synergiu, pridanú hodnotu, spájať cesty a cestovný ruch, regionálny rozvoj, výstavbu v doprave aj výstavbu bytov. Ak sa nám to bude dariť, tak v tom je tá tvorivosť a inovatívnosť, ktorá je východiskom aj z krízy. Podarilo sa nám potvrdiť, že doprava bude finančne aj rozpočtovo patriť k prioritám napriek 8-percentnému deficitu rozpočtu a potrebnej výraznej konsolidácii. Taký rozpočet na rok 2011, aký je pre dopravu, najmä cestnú, nikdy nebol. Nechcem ho preceňovať, ale je to politické víťazstvo. Podarilo sa nám zastaviť negatívne trendy a procesy, ktoré boli rozbehnuté na diaľniciach vo forme veľkých, predražených a svojim spôsobom blokovaných PPP balíkov, a prejsť k oveľa otvorenejšej, transparentnejšej a lacnejšej forme výstavby, ktorá sa už začala.
A čo urobíte so stratovými železničnými spoločnosťami?
Všetky tri firmy na železniciach boli v hlbokej strate dosahujúcej spolu cez 500 mil. eur. Podarilo sa nám zastaviť vytekanie peňazí alebo straty aspoň do základnej miery pri obstarávaní, zaviesť úsporné opatrenia a určiť iné, nové a rozumnejšie parametre pre dopravnú cestu – pre trojročnú zmluvu s manažérom infraštruktúry (Železnice SR) a pre 10-ročnú zmluvu s prevádzkovateľom osobnej dopravy (Železničná spoločnosť Slovensko) vo verejnom záujme. Toto všetko spolu s ich finančnou konsolidáciou, ktorú sme potvrdili na ministerstve financií, nám umožňuje pozerať do budúceho roku naozaj s reálnou nádejou, že rok 2012 možno bude prvýkrát po dlhých rokoch vyvážený z hľadiska celkovej bilancie záväzku a výkonu štátu voči železniciam.
Voči dvom spomínaným firmám?
Áno, tým dvom, ale aj Cargo (Železničná spoločnosť Cargo Slovakia) predpokladá, že na konci roku 2012 by mohlo byť v pozitívnych číslach. Je to logický výsledok zodpovednej politiky, ale aj vzťahov medzi medzi rezortom a financiami, alebo Úradom vlády. Takéto porozumenie napríklad znamená, že príde 400 miliónov eur z eurofondov na cesty a s nimi štátne peniaze, ktorých musí byť zhruba 300 mil. eur. Teda spolu 700 mil. eur. Rozpočet, ktorý sme dostali, bude o rok ešte vyšší. Pre slovenskú dopravu to môže znamenať peknú vitalizáciu, včítane moderných vlakov, ktorých za tri roky pribudne 32 nových súprav, ako aj súkromnej osobnej dopravy na železnici, ktorá príde na Slovensko a odťaží preťažené diaľnice. Bude to bezpečnejšie, ekologickejšie a lacnejšie, a preto aj vyváženejšie pre rozvoj Slovenska. Máme 3 600 kilometrov železníc a 593 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, a pritom železnice sú zadlžené a cesty preťažené.
Budú finančné podmienky výstavby ôsmich úsekov diaľnice D1 medzi Žilinou a Prešovom, ktoré mali byť pôvodne postavené cez už zastavený prvý a tretí PPP balík, výhodnejšie? Bude o ich výstavbu väčší záujem, keď sa budú financovať z eurofondov a štátneho rozpočtu?
Určite. Stavba úseku pri Levoči (Jánovce – Jablonov) už išla do súťaže, je rozdelená na dve časti, aby bola väčšia súťaž a mohli súťažiť aj menšie firmy. Očakávam vysokú účasť. Pôjde o desiatky firiem. Financovanie musí byť podstatne nižšie. Tri úseky, ktoré sú najviac spracované, a to prešovský (Fričovce – Svinia), levočský a ružomberský (Hubová – Ivachnová), tak ako sú nastavené zadávacie ceny do súťaže a ako boli ceny v balíku prepočítané, už znamenajú rozdiel o 330 mil. eur lacnejšie.
To je predpoklad.
Keď bude dobrá súťaž, tak ešte viac. Keď ušetríme minimálne 330 mil. eur, podľa mňa to bude viac, lebo keď je súťaž dobrá, stlačí to cenu. Tak budeme mať peniaze ešte na ďalší úsek, napríklad od Dubnej Skaly po Turany. Ten stojí okolo 260 mil. eur. Je v tom gazdovská logika. Keď je dobrá cena, vyjde nám na viac kilometrov.
Malo vplyv na zastavenie tretieho PPP balíka aj to, že oproti prvému bol v hrubom prepočte na kilometer drahší aj po znížení ročnej splátky o 60 mil. eur?
Porovnávanie bolo veľmi povrchné. Porovnávať kilometre v najťažších profiloch, kde podiel tunelový je viac než tretinový a v iných viac rovinatých úsekoch, neobstojí. Jeden dlhý tunel potrebuje iné technológie a údržbu ako kratšie tunely. Absolvovali sme dostatok odborných porovnávaní na to, aby redukovaná cena mohla byť posúdená vo vláde. Za celkové víťazstvo považujem to, že som presvedčil premiérku, že tak ako je alternatívou cez eurofondy tá istá trasa, môžeme uspieť, ale musíme presvedčiť ostatných. Tak sa potom na tom zhodla koaličná rada. To sa nerodilo inde, ale tu na ministerstve. Najprv v rozhovore s premiérkou, potom s ministrom financií a až následne na koaličnej rade. To, že diskusia otvorila znovu tému eurofondov, som privítal. Cítim sa byť povzbudený tým, že vláda rozhodla, nie koaličné strany, a zároveň zaviazaný v tom, že to potrebujeme skompletizovať ako celkové riešenie v rámci Národného strategického referenčného rámca v januári 2011.
S koncesionárom prvého PPP balíka si ministerstvo dopravy už urovnalo vzájomné pohľadávky. Myslíte, že sa to podarí aj s koncesionárom pre tretí balík?
Dúfam. Nemôžem hovoriť za druhú stranu, ale boli sme seriózni v rokovaniach a chceme byť aj naďalej. Tieto firmy môžu byť adeptmi na zhotovenie stavieb v rámci verejnej súťaže. Je veľmi dôležitým signál zo Slovenska, že nemáme vopred rozhodnuté, ale otvorenú, transparentnú súťaž.
Kedy očakávate vyhlásenie ďalších súťaží na výstavbu úsekov D1?
Chceme mať ku koncu januára všetko dôležité z hľadiska vysporiadania záväzkov prevzaté, včítane základnej dokumentácie. Akonáhle ju budeme mať, poverím Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá do toho vstúpi ako nový partner, aby prevzala stavenisko a skompletizovala dokumentáciu aj na základe zmien počas predbežných prác.
Minister financií už dal súhlas na zvýšenie rozpočtových výdavkov rezortu dopravy kvôli vysporiadaniu s koncesionárom za tretí balík?
Minister financií dal súhlas, respektíve sme v zhode pri vysporiadaní toho, čo je zmluvne zakotvené. Ak sa vyskytnú ďalšie položky, budeme ich kvalifikovane hodnotiť z hľadiska oprávnenosti a prípadnej kompenzácie.
Neboli predčasné rozhodnutia o zániku koncesných zmlúv pre prvý a tretí balík PPP? Opozičný Smer a váš predchodca vás kritizujú za zastavenie výstavby diaľnic. Kde máte garanciu, či budete mať dosť európskych prostriedkov na financovanie výstavby D1?
Moji predchodcovia toho veľa narozprávali, ale realita bola iná. Najskôr by si mali spytovať svedomie. Robert Fico sa vyjadril v auguste 2007, že tunel Višňové je najlepšie pripravený na výstavbu. V roku 2008 mohol byť v realizácii, mohli sme byť blízko k prerazeniu základnej tunelovej diery. Rád by som to robil, sú to pekné udalosti aj pre stavbárov. Úseky na D1 pri Ružomberku a Levoči dostali stavebné povolenia v roku 2008, dodnes sa nestavajú. Na čo boli obrovské predražené balíky? Komu mali ísť financie za predražené dodatky, 30-ročné záväzky? Mohli to už stavať. Lenže pri eurofondoch vás kontrolujú vopred z hľadiska nárokovateľnosti, počas výstavby a po výstavbe. Kto tu vedel dôležité súvislosti o PPP projektoch?
Boli to vlastne prvé PPP projekty na Slovensku.
Viem, ale aká bola transparentnosť, otvorenosť? Vstupovali do vládneho obdobia, keď PPP projekt mal byť pilotne robený pri Lietavskej Lúčke. Zrušili ho, lebo je to drahé a PPP nebude, ale eurofondy. O dva roky, v roku 2007, sa to celé otočilo na jednu kartu, lebo čerpať eurofondy nie je až také jednoduché. Má to svoje pravidlá. Mnohé štáty vyrástli v infraštruktúre práve na eurofondoch. Ficova vláda stavila na PPP balíky, ktoré by nás gniavili nadlho. Náš záujem o ich prehodnotenie, zlacnenie bol logický, ale zároveň, keďže jeden bol blokovaný, otvorili sme ich, aby sme mohli čím skôr začať stavať. Tie isté firmy, dokonca menšie, skôr obstoja pri jednotlivých úsekoch než obrovské konzorcium pri jednom balíku. My ideme plniť sľuby predchádzajúcej vlády, ale lacnejšie a realisticky. Prijímam signál opozície podporiť výstavbu diaľnic. Neviem, nakoľko je úprimný. Skôr by som vítal podporu samotnej realizácie. Takáto diskusia o diaľniciach na Slovensku už dávno nebola. Som na to naďalej pripravený. Chceme, aby súťaže boli transparentné, dynamické, aby sa firmy usilovali o dôveryhodnosť a odmietali obštrukcie. Ak to nastane, môže to byť ďalší povzbudivý rok pre ľudí, viac práce a rozvoja. Tak ako som rok 2010 vnímal ako zásadný, zlomový a nádejný.
Čo si prajete v novom roku?
Viac času pre rodinu. Som málo doma, dlhé sú moje pracovné dni, krátke noci. Aj tak vnímam, že ľudia by chceli ešte viac či už kvôli médiám, mítingom a témam, ktoré treba riešiť. Chcem byť viac s rodinou. Je centrom, ktoré je aj východiskom pre moju spoločenskú angažovanosť, politickú alebo odbornú. Bez rodiny by to bolo ťažké.
Zhováral sa Martin Benko
