BRATISLAVA 20. augusta (WEBNOVINY) – Vláda SR sa po letnej prestávke stretla na 118. schôdzi a zahájila veľký rokovací maratón.
Vojnové siroty odškodnia
Vláda v stredu odobrila návrh poslancov za Smer Viliama Jasaňa a Ľubomíra Petráka, aby štát odškodnil vojnové siroty zákonom o poskytnutí jednorazového finančného príspevku. Rezort spravodlivosti pripravil k návrhu súhlasné stanovisko.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) o prijatie odškodňovacieho zákona usiloval už štyri roky, ešte za vlády Ivety Radičovej ho predložila skupina vtedy opozičných poslancov zo Smeru. „Parlamentom prešiel len v prvom čítaní. Potom sa tým začal zaoberať nový parlament v tomto roku,“ pripomenul predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár.
Vývoz vody zo Slovenska zakáže ústava, rozhodla vláda
Ficov kabinet odvolal člena súdnej rady, dôvod nezverejnil
V Smere diskutujú o výmene až siedmich štátnych tajomníkov
Nie všetci dôchodcovia dostanú vyšší vianočný príspevok
Zámerom autorov zákona je urobiť zadosť spravodlivosti vo vzťahu k deťom účastníkov protifašistického a protinacistického odboja. Národná rada SR už v minulosti prijala dva obdobné zákony. V oboch prípadoch sa však jednorazové odškodnenie nedostalo vojnovým sirotám, teda v čase vojny už narodeným deťom ľudí, ktorí počas 2. svetovej vojny padli ako účastníci domáceho odboja či československých zahraničných armád.
Podľa poslanca Petráka chcú odškodniť siroty vojnových hrdinov. „Je jedno, či boli deťmi partizánov alebo príslušníkov zahraničných armád. Je to len symbolický znak odškodnenia, ktorý nezmierni ich bolesť,“ povedal. Podľa Jasaňa by takýchto sirôt malo byť na Slovensku približne 400.
„Sú to sedemdesiat a viacroční ľudia,“ povedal s tým, že návrh zákona vznikol ešte v roku 2011, ale po páde vlády už nešiel v parlamente do druhého čítania. Najmä od ľudí z okolia Banskej Bystrice mu prišli listy s tým, že neboli nikdy odškodnení po týchto padlých. „Odškodnenie týchto sirôt by bolo symbolom k 70. výročiu Slovenského národného povstania,“ uviedol.
Odsúhlasili aj štyri medzinárodné dohody
Vláda odsúhlasila aj uzatvorenie štyroch medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou (EÚ) a inými nečlenskými štátmi. Ide o Dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej, a Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej.
Cieľom zmluvy so šiestimi štátmi Strednej Ameriky (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama je posilnenie vzájomných vzťahov prostredníctvom pridruženia založeného na troch základných pilieroch – politickom dialógu, spolupráci a obchode. Dohodou sa okrem iného vytvára zóna voľného obchodu.
„Účelom obchodnej časti dohody je pritom najmä odstránenie akýchkoľvek colných aj necolných prekážok obchodu, uľahčenie obchodu s tovarom, liberalizácia obchodu so službami či postupné recipročné otváranie trhov verejného obstarávania,“ píše sa v predkladacej správe. Cieľom troch dohôd s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou je zasa silnejšia politická a hospodárska spolupráca medzi EÚ a tromi postsovietskymi štátmi.
Zbraňová amnestia má zelenú
Ministerstvom vnútra dostalo v stredu od vlády súhlas pre ďalšiu zbraňovú amnestiu, ktorá má platiť od decembra. „Aj keby bola odovzdaná len jedna zbraň, legislatívny zámer bude mať zmysel,“ vyhlásil minister vnútra Robert Kaliňák, keď zámer dávali do pripomienkového konania.
V poradí tretia zbraňová amnestia by mala trvať pol roka. Počas prvých dvoch kôl zbraňovej amnestie ľudia odovzdali takmer osemtisíc zbraní. „Máme pocit, že by sme mohli to číslo zaokrúhliť na 10-tisíc a niekoľko stoviek zbraní zobrať z nelegálneho trhu,“ povedal Kaliňák. „Od prvej zbraňovej amnestie sa o 50 percent znížil počet trestných činov so zbraňami,“ uviedol. V roku 2004 bolo 440 prípadov trestných činov so zbraňou, v roku 2013 evidovali 214.
Justiční a právni čakatelia sa vrátia
Inštitút justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry, ktoré predchádzajúca vláda zrušila, by sa mali obnoviť. Počíta s tým novelizačný balíček zákonov, ktorý pod hlavičkou novely zákona o Justičnej akadémii v stredu prijala s pripomienkami vláda.
V novele sa upravujú aj viaceré ustanovenia zákonov o sudcoch a prokurátoroch, ktoré sú podľa nálezu ústavného súdu, ktorý bol publikovaný 1. augusta, v rozpore s ústavou. Inštitút justičného čakateľa zrušili od 1. mája 2011 a právneho čakateľa prokuratúry od 1. augusta 2014, kedy bol vyhlásený nález ÚS SR a spomínaný inštitút prakticky nahradili asistenti prokurátora.
Obnovenie inštitútov justičného čakateľa a čakateľa prokuratúry mala vláda už v svojom programovom vyhlásení. Minister spravodlivosti Tomáš Borec upozorňuje, že inštitút justičného čakateľa nebude fungovať tak ako v minulosti, keď sa práve z týchto ľudí stávali sudcovia. Systém výberu kandidátov na sudcov zostane otvorený aj pre iné právnické povolania. „Do súdnictva budú mať prístup aj ľudia mimo justičných čakateľov, čiže budú môcť ísť do súťaže s justičnými čakateľmi,“ dodal Borec.
Vláda chce zvýšiť ochranu spotrebiteľa
Vláda posúdi aj nové pravidlá súkromnej arbitráže v predloženom zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý má výrazne zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa najmä pred praktikami niektorých nebankových spoločností.
V prípade schválenia novej legislatívy totiž spotrebiteľské spory budú môcť rozhodovať okrem všeobecných súdov už iba regulované rozhodcovské súdy, ktoré získajú licenciu. Novelou obchodného zákonníka zas plánujú zaviesť register diskvalifikovaných osôb, ktoré už nebudú môcť pôsobiť v orgánoch spoločností, ako aj sprísniť podmienky v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.
