BRATISLAVA 12. januára 2016 (WBN/PR) – Henry je slávny autor bestsellerov. Patrí medzi najpredávanejších spisovateľov, vyzerá veľmi dobre a užíva si svoj život v luxuse. Je to tiež starostlivý manžel a štedrý priateľ, veľmi príjemný človek – aspoň navonok.
Všetko sa zmení, keď mu jeho milenka oznámi, že je tehotná. Henry vie, že by sa mal priznať manželke, no naozaj jej musí povedať všetko? Neplánované dieťa by ohrozilo jeho dokonale vykonštruovaný život, jednoduchšie bude preto odpratať milenku z cesty. No vtedy sa dopustí osudnej chyby. Čoskoro má na krku nielen políciu, ale hrozí, že ho dobehne jeho starostlivo utajovaná minulosť.
V snahe vyhnúť sa zodpovednosti Henry pripraví dômyselný plán. Prefíkane a chladnokrvne upletie historku z klamstva a pravdy, pričom mu opakovane žičí náhoda. Slučka sa však pomaly zaťahuje.
Pravda a iné klamstvá je mimoriadne napínavý psychotriler o mužovi, ktorý sa úspešne vyhýba dôsledkom svojho konania, kým nezájde príliš ďaleko.
Existuje perfektný zločin? Aj túto otázku rieši brilantný triler nemeckého autora Saschu Aranga, ktorý je prekvapivý, vtipný a naozaj čítavý. „Radosť čítať,“ reaguje jednoducho Süddeutsche Zeitung.
Sascha Arango je renomovaný nemecký scenárista. Dostal viacero ocenení, okrem iného dvakrát najprestížnejšiu televíznu cenu Grimme-Preis. Diely krimiseriálu Miesto činu z jeho pera patria k televíznym udalostiam roka.
Začítajte sa do nového krimitrileru Pravda a iné klamstvá:
Osud. Letmý pohľad na snímku stačil a temné tušenie posledných mesiacov nadobudlo podobu. Embryo ležalo skrútené ako amfíbia, jedno oko upieralo priamo naňho. To nad dračím chvostom je noha alebo chápadlo?
Chvíle stopercentnej istoty sú v živote zriedkavé. No v tomto okamihu nazrel Henry do budúcna. Táto amfíbia narastie, premení sa na človeka. Získa práva, nároky, začne klásť otázky a jedného dňa bude vedieť dosť, aby z nej bol človek.
Na ultrazvukovej snímke veľkosti pohľadnice bola napravo od embrya zreteľná stupnica sivej, vľavo boli písmená, celkom hore dátum, meno matky a meno lekárky. Henry ani trochu nepochyboval, že je pravá.
Bety s cigaretou sedela vedľa neho za volantom auta a zbadala v jeho očiach slzy. Položila mu ruku na líce. Verila, že sú to slzy radosti. On však myslel na svoju ženu Martu. Prečo ona s ním nemala dieťa? Prečo teraz musí sedieť v aute s inou ženou?
Opovrhoval sám sebou, hanbil sa, bolo mu to úprimne ľúto. Život ti poskytne všetko, taká bola jeho zásada, no nikdy nie všetko naraz.
Bolo popoludnie. Od útesov doliehalo monotónne narážanie príboja, vietor klátil steblá trávy a zapieral sa do bočných skiel zeleného subaru. Henrymu stačí naštartovať motor, stúpiť na plynový pedál, auto by preletelo útesom a prevrhlo sa do hlbiny príboja. O päť sekúnd by bolo po všetkom, náraz by usmrtil všetkých troch. K tomu by však musel vstať zo sedadla spolujazdca a vymeniť si miesto s Bety. Príliš zdĺhavé.
„Čo na to povieš?“
Čo má povedať? Tá vec je sama osebe zlá, tvor v jej maternici sa už určite hýbe, a ak Henryho život niečo naučil, bolo to nevyjadrovať sa k veciam, o ktorých je lepšie pomlčať.
Za tie roky ho Bety videla jediný raz plakať, a to pri udeľovaní čestného doktorátu na univerzite v Massachusetts. Dovtedy si myslela, že Henry nikdy neplače. Henry tíško sedel v prvom rade a myslel na svoju ženu.
Bety sa natiahla nad rýchlostnú páku a objala ho. Mlčky vzájomne načúvali svojmu dychu, potom Henry otvoril dvere spolujazdca a vyvrátil sa do trávy. Zazrel lasagne, čo Marte pripravil na obed. Podobalo sa embryonálnemu
kompótu z cestovinových chuchvalcov mäsovej farby. Pri pohľade na zvratky mu zabehlo a príšerne sa rozkašľal.
Bety si vyzula topánky, vyskočila z auta, zdvihla Henryho zo sedadla, oboma rukami mu objala hrudný kôš a stisla ho tak silno, až mu lasagne vytiekli aj z nosnej dierky. Fenomenálne, ako Bety bez rozmýšľania robí správne veci. Obaja stáli v tráve vedľa subaru a vietor privieval vločky morskej peny.
„Tak povedz. Čo urobíme?“
Správna odpoveď by znela: Zlatko, toto sa neskončí dobre. Takáto odpoveď však nezostáva bez dôsledkov. Mení veci alebo ich úplne likviduje. Potom nepomáha ani dodatočná ľútosť. A kto chce zmeniť čosi, čo je dobré a pohodlné?
„Idem domov a všetko poviem manželke.“
„Naozaj?“
Henry zbadal prekvapenie na Betinej tvári, samého ho to zaskočilo. Prečo to povedal? Henry nemal vo zvyku preháňať, nebolo nutné povedať všetko.
„Akože všetko?“
„Všetko. Jednoducho jej všetko vyklopím. Už nebudem klamať.“
„Čo ak ti odpustí?“
„Ako by mohla?“
„A dieťa?“
„Bude to dievčatko, aspoň dúfam.“
Bety objala Henryho a pobozkala ho na ústa. „Henry, ty si formát.“
Hej, bol formát. Teraz sa poberie domov a klamstvo vymení za pravdu. Konečne jej všetko porozpráva, nemilosrdne, vrátane všetkých nechutných detailov, no, možno nie úplne všetkých, ale to podstatné jej povie. Bude musieť hlboko zarezať do živého, potečú slzy, bude to príšerne bolieť, aj jeho. Bude to znamenať koniec dôvery a harmónie medzi nimi – ale aj akt oslobodenia. Prestane byť nečestný lump a nebude sa musieť tak príšerne hanbiť. Musí k tomu prísť. Pravda má prednosť pred krásou, všetko ostatné sa uvidí.
Objal Betin štíhly driek. V tráve ležal kameň, veľký a dostatočne ťažký na uštedrenie smrteľného úderu. Henrymu stačí zohnúť sa a zdvihnúť ho.
„Poď, nastúp.“
Sadol si za volant a naštartoval. Namiesto aby sa rozbehol k útesom, zaradil spiatočku a pomaly vycúval. Urobil veľkú chybu, ako neskôr zistil.