BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) – Európska komisia očakáva od Slovenska ucelenú stratégiu, ktorá by jasne zadefinovala, čo a akým spôsobom plánuje Slovensko v rómskej reforme dosiahnuť v nadchádzajúcom programovom období 2014 až 2020. Pre agentúru SITA to povedal hovorca zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.
Informoval tiež, že o finančnej pomoci z Bruselu v súčasnosti intenzívne rokujú experti. Súčasťou stratégie by malo byť zhodnotenie súčasného obdobia, stáť by mala na dobrých a osvedčených projektoch.
Celkovú sumu zatiaľ Európska komisia (EK) konkretizovať nechce.
Ako v stredu 6. februára povedal minister vnútra Robert Kaliňák, spustenie reformy v súčasnosti spomaľuje diskusia o čerpaní eurofondov. Podstatnú časť začleňovania Rómov majú pokryť peniaze z Európskeho sociálneho fondu, povedal minister. Fond je prísne naviazaný na rezort práce, kde sa odborníci pracujúci na reforme stretávajú približne sedem týždňov.
Denník Sme minulý týždeň zverejnil informáciu, že by podstatná časť reformy mala prejsť práve pod ministerstvo práce. Vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák potvrdil, že jej najväčšia časť súvisí so sociálnym systémom, spadá však aj pod ďalšie ministerstvá. Ako vysvetľuje Králik, z pohľadu EK nie je najrozhodujúcejšou otázkou, ktorý rezort alebo ktoré rezorty vo vzájomnej súčinnosti by mali túto stratégiu zavádzať. Dôležité je podľa EK to, ako Slovensko poskytnutú finančnú pomoc využije. Slovensko by preto malo v stratégii definovať aj prekážky, ktoré bránia účelnému čerpaniu eurofondov vyčlenených pre túto oblasť.
Pollák verí vo vyšší objem peňazí
To, že je čerpanie eurofondov slabou stránkou tejto krajiny, pripustil aj Pollák.
„V minulom programovacom období sme získali 200 mil. eur a krajine sa nepodarilo zabezpečiť žiaden pokrok,“ vysvetľuje splnomocnenec. I napriek kritike zo strany Európskej komisie v dokumente zverejnenom v novembri minulého roka verí, že Slovensko dostane na riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít vyšší objem peňazí.
Zlepšiť sa musí aj adresnosť pomoci, tvrdí Pollák a EK mu dáva za pravdu.
V súčasnosti stačí vo formulári označiť, že v obci žije aj neintegrovaná menšina a projekt je vyhodnotený ako prospešný a relevantný pre rómske komunity, kritizuje nastavenie systému splnomocnenec.
Nezáleží pritom, či sa opravuje námestie, po ktorom Róm napríklad ani neprejde.
Pollák aj Kaliňák uznali, že sa minulú jeseň unáhlili. Vyhlásili vtedy, že prvé konkrétne zákony týkajúce sa rómskej reformy predstavia v januári tohto roka. Pollák sa obhajuje, že ani Rím nebol postavený za sto dní. Ľudia nemôžu od neho čakať zázraky, najmä keď 20 rokov podľa neho neexistovala politická vôľa Rómov skutočne začleňovať. Jeho reforma začala vznikať hlavne v spolupráci s ministerstvom vnútra v septembri 2012.
Reformu sprevádza kritika tretieho sektora
Stáť má na princípe záslužného systému. Autori si predsavzali, že pomoc štátu odkázaným ľuďom podmienia slušným správaním. Aj preto konkrétne zákony meškajú. Súčasný sociálny systém totiž nerozoznáva rodiny, ktoré posielajú do škôl svoje deti, nepozná ani tých, ktorí páchajú priestupky, vysvetľuje Pollák. Na dávky stačí mať nárok.
Reformu od začiatku sprevádza kritika niektorých predstaviteľov tretieho sektora. Pollákova predchodkyňa Klára Orgovánová z Rómskeho inštitútu upozornila, že na Slovensku už stratégiu na začleňovanie Rómov máme, dokonca ju ocenili aj v Európe. Hovorí o Stratégii Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020. Podľa nej by sa jej vládni predstavitelia mali držať a pokračovať v napĺňaní stanovených cieľov.
Kaliňák povedal, že značnú časť financií určených na rómsku reformu by mali čerpať mimovládne organizácie, ktoré vytvorili úspešné projekty. Bol by rád, keby tieto lokálne „ostrovy úspechu“ postupne prerástli až v „pevniny“ a stali sa inšpiráciou pre mnohých iných.
