BRATISLAVA 19. novembra (WebNoviny.sk) – Európsky parlament onedlho čakajú voľby na post nového šéfa EP. Súčasnému predsedovi Martinovi Schulzovi onedlho skončí 2,5-ročné funkčné obdobie. Podľa dohody medzi ľudovcami a socialistami by Schulza, ktorý je v Skupine socialistov a demokratov (S&D) mal nahradiť práve zástupca Európskej ľudovej strany (EPP).
Ako pre agentúru SITA uviedla europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), keďže ich skupina nie je viazaná dohodou, nominuje vlastnú kandidátku. Ňou bude flámska nepočujúca poslankyňa Helga Stevens. Ivanovi Štefancovi (EPP, KDH) by sa na tomto poste pozdával predseda ľudovcov Manfred Weber.
Miroslav Mikolášik (EPP, KDH) vidí niekoľko veľmi schopných adeptov, napríklad bývalého premiéra Slovinska Alojza Peterleho či súčasnú podpredsedníčku EPP Írku Mairead McGuinness. Branislav Škripek (ECR, OĽaNO) si myslí, že EP potrebuje niekoho, kto si ctí judeo-kresťanské hodnoty a má skutočnú úctu voči Bohu. Ak sa ECR zhodne na takom kandidátovi, bude ho Škripek podporovať, ale nemá problém podporiť ani nominanta inej frakcie.
Žitňanská je za vyváženosť
Ak by post predsedu Európskeho parlamentu pripadol ľudovcom, táto skupina by získala všetky tri kľúčové pozície v rámci EÚ. Európsku radu vedie Donald Tusk a Komisiu Jean-Claude Juncker. Niektoré európske médiá preto hovoria o „triumviráte“ EPP a špekulujú, či nepríde k zmene aj na poste predsedu Rady alebo Komisie.
„Komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera si stanovila ambiciózne hospodárske a politické ciele, ktoré sa pomaly darí napĺňať. Vzhľadom na ich náročnosť by výmena na poste predsedu Európskej komisie, ktorá by zákonite viedla aj k personálnym zmenám v aparáte Komisie, bola kontraproduktívna aj vzhľadom k náročným rokovaniam o obchodným dohodám, Energetickej únii a Jednotnom digitálnom trhu, ktoré nás čakajú. Obsadenie postu predsedu Rady je zasa vecou dohody hláv členských štátov a neodvíja sa od rozdelenia politických síl v Európskom parlamente. Aj v tomto prípade by bolo prerušenie kontinuity skôr na škodu,“ myslí si Štefanec.
Dôvod meniť post šéfa Komisie a Rady nevidí ani Mikolášik. Podľa Žitňanskej by bolo dobré mať na týchto postoch vyváženosť, preto ako tretia najväčšia frakcia nominujú vlastnú kandidátku. „Ak chceme od spoločnosti, od našich členských štátov, aby vytvárali inkluzívnu spoločnosť, kde nie sú ženy a osoby so zdravotným postihnutím diskriminované, mali by sme ísť príkladom aj pri obsadzovaní takého postu, akým je predseda EP. Navyše, Helga je jedna z najaktívnejších poslankýň, je kompetentná a má veľmi dobré vzťahy naprieč frakciami,“ povedala Žitňanská na margo Helgy Stevens.
Ľudovci so socialistami za zavretými dverami
Eduard Kukan (EPP) upozorňuje, že odvolávať sa na dohody v týchto súvislostiach nie je smerodajné. Rozhodujúce sú podľa neho dohody, ktoré sa dohodnú v určitých konkrétnych situáciách a nie tie všeobecne platné. „Očakávalo sa, že po európskych voľbách a dvaapolročnom pôsobení M. Schulza na poste predsedu parlamentu dôjde k zmene, ale podľa vtedy uzavretej dohody pokračoval ďalej vo funkciu predsedu. Či dôjde teraz k zmene predsedu parlamentu, to bude znovu výsledok politickej dohody medzi politickými skupinami. Nedá sa vylúčiť akýkoľvek variant,“ tvrdí Kukan.
Mikolášik tvrdí, že v minulosti sa podľa dohody najsilnejších frakcií v EP pravidelne v polovici funkčného obdobia striedal predseda EP. „Ľudovci – kresťanskí demokrati tentoraz súhlasili, aby mal M. Schulz po prvom mandáte ešte jeden, hoci víťazom volieb do EP bola opäť naša frakcia EPP. Preto považujem za náležité, že predseda EP by mal byť teraz po piatich rokoch nominant EPP a pripomínam, že socialistické strany v Európe v národných voľbách za posledných päť rokov výrazne strácajú voličskú podporu, a to vrátane EP,“ uviedol Mikolášik .
Proti tejto dohode bol podľa vlastných slov Škripek. „Bol som proti tejto forme voľby predsedu EP, keď sa za zavretými dverami dohodli dve najväčšie frakcie – ľudovcov so socialistami. Toto je ich predstava demokracie – že sa vedenie dohodne a svojim členom povedia, aby tak „slobodne” volili, pretože podľa nich je to pre európsku politiku najlepšie,“ uviedol europoslanec s tým, že si myslí, že nikto by tak nemal strach, že bude kontrolovaný svojím vedením pri menovitej voľbe, teda, že sa zverejní to, ako poslanci EP volili.
Schulza nehodnotia pozitívne ani Slováci
Hoci sa špekulovalo o treťom funkčnom období Schulza na poste predsedu EP, podľa Žitňanskej aj medzi samotnými socialistami zaznievali hlasy na jeho odchod. „On sám sa údajne vyjadril, že ak nebude mať víťazstvo isté, do kandidatúry ani nepôjde,“ dodala Žitňanská. Meno Schulza sa nedávno začalo spájať s funkciou ministra zahraničných vecí Nemecka po tom, čo sa nemecká koalícia zhodla na súčasnom šéfovi diplomacie Frankovi-Walterovi Steinmeierovi ako kandidátovi na post prezidenta.
Slovenskí europoslanci doterajšie pôsobenie Martina Schulza nehodnotia pozitívne. Podľa Štefanca mal osobitný štýl vedenia parlamentu a často sa dostával do zbytočných verbálnych konfliktov s kolegami z iných frakcií. „Je mu možné vytknúť aj nedostatočnú prezentáciu významu a práce Európskeho parlamentu smerom k verejnosti, čo je práve v dnešnej situácii, keď miera dôvery v inštitúcie klesá, veľmi dôležité,“ myslí si Štefanec.
Podľa Žitňanskej Schulz viac rozdeľoval ako spájal a nedokázal prekročiť vlastný tieň. „Martin Schulz je typom robustného nemeckého politika. Často zo strany europoslancov zaznieva kritika na jeho niekedy autoritárske postupy, ale celkove pokiaľ ide o jeho vodcovstvo v parlamentne, je nespochybniteľné,“ uviedol Kukan.
Mikolášik vníma pôsobenie Schulza kriticky, keďže si zo svojej funkcie urobil „socialistickú pevnosť“. Spokojný nebol ani Škripek. „Chcel by som mať iného predsedu a iný výkon funkcie. Pán Schulz je široko kritizovaný za mnohé svoje kroky. Prezentuje fungovanie EÚ ako by malo ísť o centrálne riadenie členských štátov len z Bruselu,“ uviedol.
