EÚ zostala voči volaniam Ukrajiny hluchá, tvrdí Viskupič

BRATISLAVA 2. marca (SITA) – Európska únia (EÚ) zostala hluchá voči volaniu Ukrajiny, voči tomu, čo chcel Ukrajinec Majdanom povedať. Povedal to dnes v relácii RTVS O 5 minút 12 člen parlamentného výboru pre európske záležitosti Jozef Viskupič (OĽaNO).

Únia podľa jeho slov premeškala veľa príležitostí, aby mohla spor vyriešiť diplomaticky, aby priniesla konkrétne riešenia na to, aby sa dve strany konfliktu mohli na niečom dohodnúť. „Pýtam sa, prečo EÚ spí?“. Ako povedal, môže byť, že spravila únia maximum, ale ak je toto maximum, znamená to, že to robí zle. „Spýtal by som sa kompetentných, že keď sa vyjednávala asociačná dohoda s Ukrajinou, či existoval aj nejaký plán B,“ poznamenal poslanec obyčajných ľudí.

Nevyriešené politické problémy

Situácia na Ukrajine je v takom štádiu, že hrozí jej rozpad, máme blízko k vojne, pretože nie sú vyriešené politické problémy, uviedol analytik a šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. „Čaká nás dlhý proces rokovaní, riešenia nie sú. No aj napriek tomu asociačná dohoda nie je dôvodom toho, čo sa tam teraz deje.

Ľudia však pri jej nepodpísaní stratili vieru v to, že sa niečo zmení k lepšiemu,“ informoval s tým, že v každom prípade chýbal zásah Európskej únie. Podľa neho hrozí invázia, je to niečo mimoriadne, niečo, čo sme dlho nemali, pretože žiadna z kríz nešla takýmto smerom. „Táto kríza zmení aj samotné Rusko,“ doplnil Alexander Duleba.

Rozbuškou na Ukrajine môže byť podľa jeho slov začiatok strieľania, ukrajinská armáda už len čaká na pokyn. Rokovanie ukrajinského parlamentu má podľa Dulebu rozhodnúť, či podnikne krajina kroky proti ozbrojencom na jej území a vytesní ich. „Pevne verím, že toto rozhodnutie nespraví. Ukrajina má dôvody na to, aby nebola tá, ktorá spraví prvý krok k tomu, aby sa situácia riešila násilne,“ poznamenal.

Vojna izolovaná nebude

Duleba pevne verí, že Ukrajinci budú mať chladné hlavy a nebudú odpovedať silou. Ak by však nakoniec prišlo k vojne, obáva sa, že vojna nebude izolovaná len na Kryme, situácia sa zradikalizuje aj v iných oblastiach. Ak by sme boli podľa neho svedkami lokálnej vojny na Ukrajine, ktorá by neprerástla do vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, hlavným politickým cieľom v tomto prípade by bolo len zvyšovanie napätia na Ukrajine. „Rusi si potrebujú dokázať, že vedia zvrátiť vývoj na Ukrajine,“ povedal.

Ako dodal, dnes sa v Moskve začínajú demonštrácie, jednak na podporu Ukrajiny, ale aj proti nej. Situácia v Rusku je komplikovaná a zhoršuje limit racionálneho rozhodovania na ruskej strane. „Dúfam, že sa ukrajinská strana nenechá vyprovokovať,“ doplnil šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Bezpečnosť je podľa jeho slov primárnym zdrojom, no obáva sa, že obe strany nie sú schopné svoj vzťah zvládnuť. Preto je potrebný zásah medzinárodného spoločenstva.

Slovenská diplomacia je pozadu

Európska únia by mala k celej situácii pristupovať sebavedomejšie, myslí si to podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. „Chýba mi stanovisko slovenskej vlády k celej situácii, je potrebné jasne povedať a jasne konať,“ poznamenal. Slovenská diplomacia je podľa neho v tomto o krok pozadu, ak nie o viac. Slovenská vláda ako keby stále váhala, podľa Štefanca treba, aby zdôraznila, že je na strane medzinárodného práva a že treba chrániť územnú celistvosť Ukrajiny. „Treba použiť všetky mierové a diplomatické prostriedky, aby sme konfliktu zabránili, pretože by to mohlo mať nedozerné následky,“ povedal v relácii Štefanec. Zároveň vyzval slovenskú vládu, aby sa postavila proti použitiu sily a chránila územnú celistvosť Ukrajiny.

Podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča sa zo strany únie spravilo maximum. Situácia sa tam menila každú hodinu, každý deň, hľadal sa spoločný prienik všetkých ministrov zahraničných vecí, kontakty boli intenzívne, uviedol. „Nerozumiem však, prečo prvým zákonom novej vlády bol zákon o obmedzení využívania ruštiny. Aj to vyvoláva kroky Ruskej federácie,“ povedal. Treba si však podľa neho uvedomiť, za akých podmienok, keď ľudí na námestí strieľali ostrými nábojmi, sa hľadalo riešenie. „Pokiaľ ide o postup voči Ukrajine, na jednej strane musím povedať, že došlo k situácii, keď po viac ako roku intenzívnych rokovaní došlo k odmietnutiu podpísať asociačnú dohodu na poslednú chvíľu. Dnes to vyzerá, ako hľadanie rôznych zámienok na jej nepodpísanie,“ uviedol.

Zároveň dodal, že EÚ vždy prišla s riešením. „No dnes už asi vieme, z akých príčin ju nepodpísali,“ dodal podpredseda EK. Dnešné zasadnutie Severoatlantickej rady NATO a zajtrajšie zasadnutie ministrov zahraničných vecí únie podľa Maroša Šefčoviča ukáže, ako budú situáciu ďalej riešiť.