BRUSEL 28. októbra (WEBNOVINY) – Lídri členských krajín Európskej únie údajne prijali rozsiahly plán krokov zameraných na sprísnenie rozpočtovej disciplíny v rámci dvadsaťsedmičky. Ide o najväčšiu zmenu od zavedenia eura v roku 1999, informoval nemenovaný diplomatický zdroj, na ktorý sa odvoláva tlačová agentúra AFP. Ako uviedol, bolo „potrebné“ vytvoriť pre eurozónu stály krízový fond pre situácie, k akej došlo naposledy v Grécku, aj keď Nemecko vytvorenie takejto bezpečnostnej siete podmienilo zmenou Lisabonskej zmluvy.
Zatiaľ nie je oficiálne známe konečné rozhodnutie lídrov, pretože rokovania stále prebiehajú. Kým jeden zdroj pre tlačovú agentúru AFP potvrdil, že „lídri prijali“ určité opatrenia, iný zdroj uviedol, že do plánov boli „efektívne“ zahrnuté aj závery osobitnej skupiny pre správu ekonomických záležitosti, ktorej predsedal stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
RADIČOVÁ: Na summite v Bruseli aj o mechanizme stability
Na potrebe zriadiť trvalý krízový mechanizmus na zabezpečenie stability eurozóny sa na summite v Bruseli dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád členských krajín Európskej únie (EÚ). Premiérka Iveta Radičová považuje za úspech, že kľúčové prvky mechanizmu by mali zadefinovať úlohu súkromného sektora, Medzinárodného menového fondu a veľmi striktné podmienky jeho fungovania. „Je mimoriadne dôležité, aby takýto mechanizmus znižoval riziko morálneho hazardu a prostredníctvom procedúry riadeného bankrotu štátu určil spoluúčasť súkromného sektora, teda predovšetkým finančných inštitúcií,“ zdôraznila predsedníčka vlády SR.
Európska rada zároveň vyzvala predsedu rady Hermana van Rompuya, aby s členskými štátmi konzultoval malú zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorou sa však nezmení článok 125 – tzv. no bail-out klauzula. „Je to presne v súlade s našou argumentáciou, že najskôr musíme poznať vecný obsah trvalého krízového mechanizmu a až potom riešiť otázku malej zmeny základnej legislatívy EÚ,“ dodala Radičová. Európska rada sa k tejto otázke vráti na decembrovom summite, aby prijala konečné rozhodnutie o koncepte krízového mechanizmu a o malej zmene Lisabonskej zmluvy.
Za veľký úspech Slovenska považuje Radičová jeden zo záverov summitu, podľa ktorého majú ministri financií a Európska komisia urýchliť práce na tom, akým spôsobom sa budú započítavať náklady na druhý dôchodkový pilier pri uplatňovaní Paktu stability a rastu. Správu predložia Európskej rade v decembri. Európska rada „uznáva dôležitosť systémových dôchodkových reforiem,“ píše sa v záveroch summitu. Pakt stability a rastu musí pre ne vytvárať dostatočný priestor.
Informáciu agentúre SITA poskytli z Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR
Nemci a Francúzi chcú otvoriť Lisabonskú zmluvu
Lídri Európskej únie sa vo štvrtok pokúšali vyriešiť spor okolo navrhovaných zmien v Lisabonskej zmluve, ktorá platí len od decembra 2009. Francúzsko-nemecký návrh na sprísnenie rozpočtovej disciplíny únie rozdelil krajiny európskej dvadsaťsedmičky, pričom jedny žiadajú presadzovanie zmien prostredníctvom takzvanej ústavy EÚ, podľa iných sú dosiahnuteľné aj bez otvorenia Lisabonskej zmluvy. Podľa Nemecka je zmeny v zmluve potrebné urobiť preto, aby mohlo prispieť do spoločného záchranného fondu. Inak by takýto krok mohol napadnúť ústavný súd krajiny.
Berlín a Paríž tiež navrhovali, aby nové pravidlá umožnili pozastaviť hlasovacie práva tej krajine eurozóny, ktorá vážne porušuje princípy európskej menovej únie. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vo štvrtok uviedol, že je otvorený „obmedzenej“ zmene Lisabonskej zmluvy, pokiaľ bude znamenať prísnejšie rozpočtové pravidlá pre štáty európskej dvadsaťsedmičky. Zároveň však jednoznačne odmietol požiadavku Nemecka na odopretie hlasovacích práv „neposlušným“ krajinám eurozóny.
„Odobratie hlasovacích práv považujem za neprijateľné,“ povedal Barosso na úvod summitu Európskej únie v Bruseli. Podobne sa vyjadril aj luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, šéf 16-člennej eurozóny. Dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen vo štvrtok po príchode na dvojdňový summit povedal, že francúzsko-nemecký návrh si bezpodmienečne nevyžaduje otvorenie Lisabonskej zmluvy. „Nepáči sa nám myšlienka akýchkoľvek zmien. Nedávno sme zmluvu EÚ ratifikovali a začať nový proces by bolo zjavne zložité,“ povedal Rasmussen. Švédsky premiér Frederik Reinfeldt uviedol, že jeho krajina je pripravená vypočuť si kontroverzný francúzsko-nemecký návrh na sprísnenie rozpočtovej disciplíny. Vyriešenie problémov Nemecka by však nemalo spôsobiť problémy nikomu inému. S odobratím volebného práva krajinám, ktoré porušia rozpočtové pravidlá únie, rovnako ako Dánsko nesúhlasí.
Fínska premiérka Mari Kiviniemiová bez okolkov vyhlásila, že „ak si to nový systém vyžaduje, zmluva by mala byť zmenená„. Poľsku by sa zmena Lisabonskej zmluvy rovnako „hodila„, možné odňatie hlasovacích práv je však „zvláštne„, citovala tlačová agentúra PAP poľského premiéra Donalda Tuska.
Grécky premiér Geórgios Papandréou je proti odňatiu hlasovacích práv, so zmenou zmluvy však Atény „v zásade nemajú problém„, povedal. Diskutovaná „záchranná sieť“ má pritom slúžiť pre tie euroštáty, ktoré sa dostanú do problémov podobne ako Grécko.
Mechanizmus chcú všetci, konkrétna podoba zatiaľ chýba, tvrdí Radičová
S vytvorením Permanentného krízového mechanizmu (PKM) všetci súhlasia, no ak sa nedohodneme na všetkom, tak nebude, povedala v piatok nadránom po skončení prvého dňa summitu lídrov Európskej únie v Bruseli slovenská premiérka Iveta Radičová. Tá je s takýmto výsledkom spokojná, keďže k plánovanej zmene Lisabonskej zmluvy môže dôjsť až po vytvorení krízového mechanizmu.
„Bude potrebné vypracovať systém, ktorý bude zahŕňať úlohu súkromného sektora, úlohu Medzinárodného menového fondu s veľmi presne definovanými podmienkami, ako bude systém fungovať,“ vysvetlila Radičová s tým, že definovať krízový mechanizmus je potrebné čo najskôr. Ak fungovať nebude, Európska komisia navrhne postup, ako doplniť či zmeniť Lisabonskú zmluvu, aby bol mechanizmus funkčný, dodala. Slovenská premiérka zároveň doplnila, že oba návrhy majú byť pripravené do decembra.
Podľa premiérky je však potrebné definovať najmä PKM. Ak ten bude schválený, „následne bude potrebné zistiť, či bude nutné vstúpiť do Lisabonskej zmluvy“. Na rokovací stôl by sa v piatok mala dostať aj téma druhých dôchodkových pilierov, podotkla Radičová.
EÚ rozhodne o nástrojoch zvyšovania rozpočtovej disciplíny
Lídri členských krajín Európskej únie, ktorí sa vo štvrtok stretávajú na dvojdňovom summite v Bruseli, majú na programe schvaľovanie akčného plánu s cieľom zvýšiť rozpočtovú disciplínu v rámci dvadsaťsedmičky prostredníctvom viacerých opatrení vyvolávajúcich rozporuplné reakcie. Hoci sa niektoré z nich zrejme nepodarí presadiť, podľa analytikov a médií pôjde o najambicióznejšiu ekonomickú reformu únie od zavedenia spoločnej meny v roku 1999. Predmetom rokovaní budú najmä dva tematické okruhy, ktorými sú sprísnenie dohľadu nad hospodárskou politikou jednotlivých štátov a sprísnenie sankcií za porušovanie rozpočtových pravidiel.
Sprísnenie dohľadu je považované za prelomový krok, keďže možnosť potrestať krajiny eurozóny za prekročenie stanovenej hranice rozpočtového deficitu by sa mala rozšíriť na všetky kritériá poukazujúce na nebezpečný ekonomický vývoj. Sankcie tak budú hroziť aj v prípade hroziaceho pádu realitného trhu, aký nedávno zažilo Írsko a Španielsko, alebo poklesu konkurencieschopnosti. Centrálne inštitúcie tiež budú každoročne kontrolovať návrhy štátnych rozpočtov, aby sa jednotlivé krajiny navzájom príliš nerozchádzali a neohrozovali spoločné ciele.
Ďalším z prostriedkov zvyšovania rozpočtovej disciplíny majú byť finančné záruky v podobe úročiteľných alebo neúročiteľných vkladov. Tie by sa mohli zmeniť na pokutu v prípade, že by porušovanie pravidiel pretrvávalo. Predstavitelia tiež zvažujú možnosť, aby porušovatelia prišli o dotácie z eurofondov. Sankcie sa pritom majú týkať nielen krajín, ktorých rozpočtový deficit prekročí hranicu troch percent hrubého domáceho produktu (HDP), ale aj tých, ktorých zadlženie prekročí 60 percent HDP a nebudú ho znižovať. Sankcie by navyše mali byť uplatňované rýchlejšie, nie však automaticky, ako požadovala nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová. Nemecká líderka v tejto otázke ustúpila nátlaku francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, čo sa v Nemecku stretlo s veľkou kritikou.