Slovenský dvojkajak Erik Vlček – Juraj Tarr sa ide pobiť o dobrý výsledok na svetovom šampionáte v Moskve.
Na nedávnom európskom šampionáte rýchlostných kanoistov v nemeckom Brandenburgu ste prekvapujúco vybojovali bronzovú medailu v súťaži K-2 na 1000 m. V čom podľa vás je táto medaila pre vás najcennejšia?
Erik Vlček: „Samozrejme, že z každej medaily sa veľmi teším. Fakt. Ako by bola prvá (smiech). To sa ani rokmi nezmenilo. Medaila z európskeho alebo svetového šampionátu je predsa odmena za robotu, ktorú ste urobili v príprave. Navyše, my sme túto medailu z európskeho šampionátu potrebovali ako soľ. Pomôže nám zabezpečiť financie na našu ďalšiu prípravu. My sme doteraz mali vyjazdené peniaze ako členovia štvorkajaka. Lenže ten sa po londýnskej olympiáde rozpadol – a nám hrozilo, že nám v stredisku budú krátiť peniaze na prípravu, lebo my s Ďurom sme prakticky nová osádka, úplne nová loď. My sme zatiaľ po rozpade londýnskej ´ká – štvorky´nemali na konte žiadny spoločný úspech. Medaila nám pomôže k tomu, že budeme mať peniaze na ďalšiu prípravu smerom k olympiáde 2016 v Riu. Z tohto hľadiska je čerstvá bronzová medaila z Brandenburgu pre nás najcennejšia. Aspoň ja to teraz tak vnímam. Pomôže nám získať prepotrebné peniaze. A to nie je málo.“
Juraj Tarr: „Súhlasím s Erikom v tom, že túto medailu, tento úspech sme veľmi potrebovali. Najmä teraz, po rozpade ´starého´ štvorkajaku. Naša ´ká- dvojka´je úplne nová loď. Spolu s Erikom sme sa v nej cítili veľmi dobre. Ako pretekári i ľudia sme si sadli. ´Pasuje´ nám to spolu. Preto som rád, že sme túto symbiózu potvrdili aj na veľkých európskych pretekoch. To je z hľadiska nášho ďalšieho účinkovania v slovenskej reprezentácii veľmi dôležité. Medailu vnímam aj ako perfektný odrazový mostík smerom k budúcej sezóne, v ktorej sa bude bojovať o nomináciu na olympiádu v Rio de Janeiro. Som rád, že ju máme. Pre nás oboch prišla naozaj v pravý čas. V tom je jej najväčšia hodnota a vzácnosť. Pre mňa určite. Navyše, je mojou prvou v pretekoch dvojkajakov.“
Hoci obaja ste mimoriadne skúsení pretekári v rýchlostnej kanoistike, zhodli ste sa v tom, že bronzová medaila z ME 2014 , ktorú ste vybojovali na olympijskej trati na 1000 m, má pre vás veľkú hodnotu. Aké sú to pocity dopracovať sa na „staré kolená“ k bronzu na olympijskom kilometri v netradičnej disciplíne K-2?
Juraj Tarr: „Som rád, že konečne mám na krku aj medailu z majstrovstiev Európy v súťaži ká – dva. Pre mňa je to v tejto disciplíne historická prvá medaila v súťaži dvojkajakov. Hoci mám doma už pätnásť medailí z MS a ME, z nich osem som získal na ´Európe´, doteraz všetky cenné kovy mám iba ako člen štvorkajaka! Práve pre túto zvláštnosť je táto medaila z ´ká – dva´ pre mňa osobne veľmi cenná. Som rád, že mi ju na európskom šampionáte zavesili na krk. Veľmi sa z nej teším. Je ocenením práce, ktorú sme s Erikom v príprave urobili.“
Erik Vlček: „Samozrejme, že aj mňa potešil náš spoločný úspech. Na rozdiel od Juraja, ja som medailu v K-2 vybojoval už pred dvoma rokmi na MS i na ME spolu s Peťom Gellem. V K-2 mám zo seniorského európskeho šampionátu striebro na 500 m a bronz na 1000 m. Pre mňa toto nie je žiadna novinka, ale tiež ma veľmi potešila. Minulý rok sme na európskom šampionáte pohoreli, nedostali sme sa ani na dohľad k medailovým pozíciám. Mnohí vtedy už nad nami začali otvorene lámať palicu… Pripomínali nám náš vek a podobne… Teraz sme opäť všetkým ukázali, že ešte stále musia s nami počítať! My s Ďurom sa bez boja nevzdáme! Opäť nám to v lodi ide. Opäť sa nám darí. Teraz sa ideme pobiť o veľmi dobré umiestnenie aj na svetovom šampionáte v Moskve.“
Čo to v praxi znamená: ideme sa pobiť o dobrý výsledok na svetovom šampionáte v Moskve? S akými cieľmi a ambíciami sa pozeráte na blížiaci sa šampionát v hlavnom meste Ruska, v dejisku OH 1980?
Erik Vlček: „Moskva bude pre nás jednou z posledných ostrých previerok pred budúcoročným svetovým šampionátom v Miláne, kde sa budú rozdávať miestenky na olympiádu 2016 v Rio de Janeiro! Aj keď už mám na konte štyri olympiády, z ktorých mám dve medaily, ešte stále cítim v sebe potenciál, že by som jednu olympiádu, ktorá bude o dva roky zvládol. Ak budem zdravý, určite. Bola by to moja posledná olympiáda. Ak však chceme spolu s Ďurom súťažiť na olympiáde v Riu, potrebujem sa stále pohybovať v prvej šestke výsledkovej listiny. Myslím si, že prví šiesti z moskovského šampionátu, ak im bude pravda zdravie slúžiť, majú veľkú šancu dostať sa medzi osem finalistov na MS 2015 v Miláne. A práve finalisti milánskej olympijskej kvalifikácie sú veľmi horúcimi uchádzačmi o účasť na olympiáde v Brazílii. Takže my s Ďurom budeme robiť všetko v príprave tak, aby sme sa nominovali na MS 2015 do Milána. A tam chceme v K-2 postúpiť do finále. Nehovoríme síce dopredu o medaile, ale na druhej strane sa ani netajíme tým, že našim cieľom je finále MS.“
Juraj Tarr: „Preteky v Moskve budú vernou simuláciou kvalifikácie o postup na OH 2016 v Brazílii, ktorá sa o rok pôjde na MS v Miláne. My si to teraz chceme vyskúšať. So všetkým, čo k tomu patri. Chceme túto simuláciu zájsť tak, aby sme skončili do 6. mieste. Ak sa nám to podarí, bude to dôkaz, že stále patríme k svetovej špičke. To je naša hlavná motivácia. Ak by nám to v Moskve nevyšlo podľa predstáv, budeme mať ešte rok času na to, aby sme chyby, resp. veci, ktoré nám zabránili splniť moskovský cieľ, napravili. Ideme bojovať o prvú šestku. Všetko naviac bude čerešnička na torte a bónus (smiech). Do Moskvy sa nechystáme s cieľom za každú cenu vybojovať medailu. Ale, ak by sa situácia vyvinula tak, že by aj vo svetovej konkurencii, bola medaila reálna, tak sa o ňu pokúsime. To je predsa logické, nie? Ale netreba zabúdať, že ani svet nespí. V Moskve bude oveľa väčšia konkurencia než bola v Nemecku. A čo nedávno v Brandenburgu stačilo na 3. miesto v Európe, v Moskve nemusí stačiť ani na postup do finále! Opäť to budú veľké a ťažké preteky (krátka odmlka). Musíme sa na ne veľmi dôkladne pripraviť. Aby nám zasa po MS v Moskve niekto nepripomínal náš vek (smiech). Aby nad nami opäť nelámali palicu (smiech).
Keď je témou dňa opäť váš vek, pri čom nie je tajomstvom, že obaja ste už tridsiatku oslávili, ako sa pozeráte na prvú medailu zo seniorského šampionátu, ktorú v súťaži štvorkajakov na ME 2014 vybojovali vaši nástupcovia Krajčovič, Michálek, Jakubík a Demin?
Erik Vlček: „Podľa mňa, ´mladí´ si ešte ani neuvedomujú, akú medailu vlastne získali. Oni ešte nevedia, akú vysokú hodnotu má táto ich medaila z prvého seniorskeho šampionátu! Sám som to niekedy dávno zažil (krátka odmlka). V roku 2000 som mal iba osemnásť rokov a už som sa tešil zo striebra na európskom šampionáte! Takže viem veľmi presne, o čom teraz hovorím. Medaila z Nemecka môže byť pre nich veľmi dobrým odrazovým mostíkom k ďalším veľkým úspechom. Môže ich inšpirovať k ešte tvrdšej a zodpovednejšej príprave. Som rád, že po krátkom čase máme v mladom štvorkajaku perspektívnu náhradu našej lode, v ktorej sme spolu s bratmi Riszdorferovcami a Ďurom Bačom, resp. Ďurom Tarrom vybojovali niekoľko veľmi cenných medailí. ´Mladí´ sa veľmi dobre etablovali v súčasnej konkurencii. Držím im palce, aby sa im aj naďalej darilo.
Juraj Tarr:„Som rád, že v týchto chlapcoch pribudla Slovensku ďalšia loď, ktorá môže z majstrovstiev Európy, svetových šampionátov či olympiád nosiť medaily. Chlapci pod vedením Felixa Masára majú k tomu vytvorené všetky predpoklady. Ich výhodou nie je iba vek, ale predovšetkým to, že sú všetci z jedného strediska štátnej športovej reprezentácie MV SR. Tak ako sme voľakedy aj my boli všetci z Komárna. Dávať štvorkajak dokopy z niekoľkých klubov nie je jednoduché, o čom sa sme presvedčili na vlastnej koži pred londýnskou olympiádou. Verím, že o týchto chlapcoch ešte budeme počuť, že ešte nepovedali posledné slovo. Držím im palce, aby sa im naďalej darilo. Teraz zistia, že nosiť medaily z podujatí juniorov a pretekárov do 23 rokov je predsa len niečo iné ako bojovať o ne v nabitej svetovej konkurencii, v ktorej súťažia najväčšie osobnosti rýchlostnej kanoistiky.“
Viackrát v rozhovore ste spomenuli svetový šampionát, ktorý bude začiatkom augusta v Moskve (7. – 10. augusta). Čo všetko máte v pláne do tohto veľkého podujatia absolvovať, kde sa naň budete pripravovať, aké máte predšampionátové tréningové plány?
Erik Vlček: „Do majstrovstiev sveta v Moskve zostávajú necelé tri týždne, takže veľa času na prípravu už nemáme. V období do moskovského šampionátu sa budeme pripravovať spolu s maďarským štvorkajakom v Szolnoku. Okrem klasického tréningového zázemia je tam perfektná trať s deviatimi dráhami na tichej vode. Presne vymeraný a ´vybojkovaný´ kilometer, na ktorom Maďari v minulosti zvykli jazdiť kvalifikačné preteky. Práve ten vybojkovaný kilometer je u nás stále veľký problém. My môžeme trénovať v Komárne na mŕtvom ramene Nitry, ale predsa je to tečúca voda, dokonca do zákruty, na ktorej sa loď správa inak ako na tichej hladine. Navyše, až do leta bolo dosť sucho, stav vody bol nízky, mali sme problém vytýčiť si vhodnú vodnú cestu. Nedalo sa tam absolvovať celý kilometer… V Szolnoku nám táto starosť teraz odpadne. Tam je to všetko podľa medzinárodných predpisov. Okrem Maďarov tam až do MS v Moskve budú trénovať aj Austrálčania, pre ktorých je Szolnok už niekoľko rokov ich európskym domovom… Oni v ňom zvykli stráviť celú letnú sezónu. Zo Szolnoku lietajú po celej Európe po pretekoch. Pre nich je Szolnok veľmi dobrá tréningová i pobytová základňa. Majú to logisticky tak nadstavené už niekoľko rokov… Jeden môj známy vždy, keď príde z Austrálie do Szolnoku, zvykne povedať: ´Tak, a zasa som doma.´ Oni to už fakt tak berú (smiech). Zvykli si v tomto tréningovom centre. A my sme tiež radi, že okrem Maďarov sa môžeme porovnávať aj s Austrálčanmi.“
Juraj Tarr: „V Szolnoku budeme určité obdobie tvrdo trénovať, potom si zvolíme aj trochu oddychu, aby sme opäť dostali chuť na pretekanie. Navyše, naši maďarskí partneri budú pre nás dobrou inšpiráciou. Určite prídeme do Moskvy dobre pripravení, aby sme opäť mohli na svetovom šampionáte zabojovať o prvú šestku. Ak sa nám podarí niečo navyše, to už bude pravdepodobne nejaký zaslúžený bónus. Aspoň ja to tak beriem. Ale o tom som už predsa hovoril (smiech).
Nestáva sa často, aby zahraniční súperi pustili svojich rivalov pred majstrovstvami sveta, alebo Európy priamo do svojej vlastnej kuchyne, do svojho špičkovo vybaveného tréningového centra? Ako sa vám podarilo dostať sa do Szolnoku? Čo pri tej netradičnej maďarskej benevolencii voči vám zohralo kľúčovú úlohu?
Erik Vlček: „Za tie roky, čo s Ďurom robíme rýchlostnú kanoistiku, poznáme sa veľmi dobre s mnohými maďarskými kanoistami. S terajšími i bývalými. Máme medzi nimi dobrých kamarátov a sparingpartnerov. Našim veľkým šťastím je tiež to, že kým Maďari trénujú v Szolnoku ako osádka štvorkajaka, my s Ďurom jazdíme dvojkajak. Tým pádom nie sme pre nich žiadna konkurencia a berú nás bez problémov medzi seba. Ak by sme sa tiež chystali s chalanmi na preteky v ´ká – štyri´, určite by nás medzi seba nevzali. V tomto smere ich už poznáme… Určite by sa konfrontácii s nami vyhýbali, trénovali by v inom stredisku, resp. nás by do Szolnoku vôbec nepustili… Ale to je predsa logické, nie? Každý z nás si chráni tajomstvo svojho úspechu (smiech).
Zhováral sa Štefan Žilka
