BRATISLAVA 26. augusta (WEBNOVINY) – Obnovenie ministerstva životného prostredia je v nedohľadne, prezident Ivan Gašparovič vo štvrtok nepodpísal novelu kompetenčného zákona. Znovu tak o ňom bude musieť rokovať parlament, ktorý na jeho schválenie bude musieť zahlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Prezident navrhuje, aby zákon národná rada neprijala ako celok. Informáciu agentúre SITA poskytla Elena Bianchi z kancelárie prezidenta.
V prípade, že by parlament zákon schválil, navrhuje prezident, aby sa zelené ministerstvo obnovilo k 1. novembru, kedy má novela nadobudnúť účinnosť. Je to súčasťou jednej z troch Gašparovičových pripomienok k zákonu. V rámci nej navrhuje aj zmenu názvu ministerstva pôdohospodárstva, v jeho kompetencii je totiž podľa prezidenta poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Po novom by sa tak súčasné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR mohlo volať Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V jednej z pripomienok prezident žiada, aby sa do názvu ministerstva životného prostredia premietli aj niektoré oblasti jeho pôsobnosti. „Lesy ako ekosystém a ich ochrana by mali byť súčasťou tvorby a ochrany životného prostredia. Preto lesné hospodárstvo by malo patriť do pôsobnosti ministerstva životného prostredia. Začlenenie lesného hospodárstva do pôsobnosti ministerstva životného prostredia by sa malo zohľadniť pri zriaďovaní ministerstva životného prostredia; malo by sa podľa môjho názoru premietnuť aj v názve tohto ministerstva,“ píše Gašparovič. Pripomenul, že v minulosti existovalo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SR. Rovnako by prezident pod envirorezort zaradil aj závlahové systémy a odvodňovacie systémy, ktoré súvisia s ochranou pred povodňami a tá patrí do pôsobnosti ministerstva životného prostredia.
Gašparovič navrhuje, aby pod vynovené zelené ministerstvo zapracovali poslanci aj oblasti, ktoré vymedzuje niekoľko ďalších zákonov. Ide napríklad o zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, zákon o environmentálnom označovaní výrobkov, zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, zákon o obaloch, zákon o odpadoch a zákon o prevencii závažných priemyselných havárií.
Informácie o stopnutí obnovy rezortu prenikli do médií asi pred týždňom. Pôvodne mal envirorezort znova fungovať od 1. septembra. Prezident však pre denník Pravda uviedol, že má výhrady k vzniku ekologického ministerstva v podobe, ako ho navrhla Radičovej vláda. O svojom postoji hovoril aj s premiérkou a predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom. Práve Most má nominovať svojho kandidáta na post ministra životného prostredia. „Nie som stotožnený s náplňou práce ministerstva a už vôbec nie s tým, či ministerstvo životného prostredia má byť v systéme štruktúry vlády,“ povedal v tom čase prezident. K tejto otázke bude mať ďalšie stretnutia s odborníkmi, s ktorými chce o svojich pochybnostiach hovoriť. Podľa Gašparoviča by malo vzniknúť ministerstvo lesov, vôd a životného prostredia. Argumentuje, že aj posledné živelné pohromy naznačujú, že také riešenie by bolo správnejšie. Tvrdí, že porozumenie pre svoj zámer našiel aj u niektorých ochranárov a predstaviteľov iných rezortov, s ktorými konzultoval.
Jurajovi Rizmanovi z Greenpeace sa zdá zvláštne, že prezident vychádza so svojou iniciatívou práve teraz. „Nevšimli sme si, že by v čase, keď sa hovorilo o zrušení ministerstva, vstúpil do diskusie s alternatívnym návrhom. Prichádza s tým teraz, keď sa má ministerstvo obnoviť,“ podotkol Rizman. Podľa neho názov ministerstva nie je až taký dôležitý, rozhodujúce je, aké bude mať kompetencie. O niečom podobnom ako prezident už v minulosti uvažoval aj exminister životného prostredia László Miklós (SMK). Podľa neho je problém, že zhruba 30 percent lesov je v druhom a treťom stupni ochrany, čo spôsobuje neustály boj s rezortom pôdohospodárstva. Za dôležité Miklós považuje, aby štát vykúpil chránené územia v štvrtom a piatom stupni ochrany.
SITA