Evanjelista Ján hovorí o tejto udalosti nasledovné:
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Tento krátky úryvok má v sebe viacej pekných momentov. Hovorí predovšetkým o tom, že Dobro zvíťazí nad Zlom, nech by to akokoľvek zle vyzeralo. To, čo sa udialo s Ježišom, bola naozaj krajnosť. Zdalo sa, že Zlo zvíťazilo a Ježiš aj so svojím Otcom a apoštolmi prehrali na celej čiare. Ako môžeme usudzovať z Jánovho evanjelia, apoštoli si tiež mysleli, že všetko je stratené. Bolo to však ináč. Tam, kde končí ľudská predstavivosť a ľudské možnosti, má Boh ešte dostatočný priestor na „manévrovanie“. Presvedčila sa o tom Mária Magdaléna, ktorá prišla k hrobu tak skoro, ako sa len dalo. Počas židovského posvätného dňa – soboty – to totiž nebolo možné, a tak hneď na druhý deň, ešte ani slnko nesvietilo, prišla k hrobu. Ten však už bol prázdny. Peter a Ján („druhý učeník“) sa o tom chceli tiež čo najrýchlejšie presvedčiť. Videli a uverili…
Niekedy si možno aj my pomyslíme, povzdychneme, aký je ten dnešný svet zlý… Skutočne, niekedy to vyzerá veľmi zle. Otázne môže byť to, čo si viacej všímame a čoho sme viac plní – či zlo alebo dobro. Hovorí sa, že dobro nenarobí veľa kriku a krik nenarobí veľa dobra. Do určitej miery je to pravda. Aj Krista prekričali zlí ľudia. Dobro sa často správa nenápadne, ticho. Azda preto si ho málo všímame. Dnešný slávnostný deň nám môže okrem iného pripomenúť aj to, že kúsok toho dobra sa skrýva aj v našich rukách. Aj my mu môžeme dať vzrast, ale aj my ho môžeme zadusiť. Nech je nám dnešná slávnosť povzbudením všímať si viacej dobro a pomáhať mu v raste medzi nami…
