Tým, že rodičia o nich nedbali, deťom jednak chýba pocit istoty a jednak nevedia nadväzovať zdravé medziľudské vzťahy. Pre dieťa je životne dôležité, aby ho miloval otec aj matka. Len vtedy sa môže skutočne zdravo vyvíjať. Rodič dáva svojmu dieťaťu to, čo mu nikto iný nedá. Tento rodičovský postoj nie je možné ničím nahradiť, ani peniazmi ani materiálnym bohatstvom.
O podobnom vzťahu hovorí aj bohoslužba slova na dnešnú nedeľu. Tento vzťah však nie je medzi ľuďmi, ale medzi Bohom a človekom. Ježiš hovorí tým, ktorí ho počúvajú:
„Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok.“ (Mt 6, 25-34)
Očividne nás Ježiš nabáda, aby sme svoju nádej a istotu vkladali do Božích rúk. Niektorí ľudia sa rozhodli brať túto výzvu naozaj vážne. V dejinách to bol napríklad sv. František z Assisi. Bol síce synom bohatého obchodníka, ale jedného dňa sa všetkého vzdal a začal žiť v maximálnej chudobe a službe Bohu. Tento svätec vo svojich časoch významnou mierou prispel k obnove Cirkvi a upevneniu viery. Hovorí sa, že vtedajší pápež mal sen, v ktorom videl, ako sa rúca mohutná stavba Lateránskej baziliky. Sám sa snažil ju zadržať, ale nešlo to. V tom sa objavil muž v hnedom rúchu, ktorý sa neustále približoval a zväčšoval. Nakoniec bol taký mohutný, že stavbu podoprel a zachránil. Lateránska bazilika v tomto prípade znázorňuje Cirkev. Pápež na druhý deň prijal na audienciu Františka a v ňom spoznal toho neznámeho muža v hnedom zo svojho sna. Zdá sa naozaj paradoxom, že pápež so svojou mocou a materiálnym zabezpečením nedokázal obnoviť Cirkev, no mužovi, ktorý nemal nič, len dôveru a istotu v Bohu, sa to podarilo…
Aj o tom je dôvera v Boha. Miera nášho pripútania sa k Bohu je mierou nášho úspechu. Boh ako pevný a nemeniteľný bod istoty je oveľa spoľahlivejší než akákoľvek poisťovňa alebo akékoľvek iné zabezpečenie. Vložiť svoj život do jeho rúk znamená život v istote a pokoji.
