Z toho dôvodu, že táto športovkyňa reprezentovala práve našu vlasť, hoci pôvodom ona aj jej manžel sú z Ruska. Mňa samého prekvapilo najmä to, že niekto z iného štátu má záujem reprezentovať takú malú a nie až tak významnú krajinu. Na druhej strane – možno niekomu prišlo ľúto, že víťaz súťaže predsa len nie je aj pôvodom Slovák. No musím povedať, že keď som sa bližšie zaujímal o jej život a vzťah k športu, myslím, že vyhrala zaslúžene a víťazstvo jej patrí. Navyše, nakoľko som mal možnosť počúvať, keď rozprávala v médiách o svojich názoroch a postojoch k životu, myslím, že patrí k športovcom, ktorí sú aj charakterovo na úrovni, a dokonca si myslím, že Slovensko si môže naozaj gratulovať za takú športovkyňu. Ona ako cudzinka reprezentuje náš národ lepšie ako mnohí Slováci. Dokonca vyhrala anketu o najlepšieho športovca Slovenska roku 2010.
Analogicky sa mi situácia podobná tejto črtá v čítaniach na dnešnú nedeľu. Vieme, že Boh si vyvolil svoj národ, z ktorého mal pochádzať Spasiteľ, Ježiš Kristus. Roky si ho chránil, požehnával, obdarúval mnohými vecami. No musíme konštatovať, že vyvolený národ bol niekedy až príliš pyšný na svoje vyvolenie. Cudzincami pohŕdal, vyvyšoval sa nad nich a často im dokonca upieral aj právo na spásu. Boh však cez proroka Izaiáša hovorí, že aj cudzincov, čo sa vinú k nemu, čo si ho ctia a milujú jeho meno, privedie na svoj svätý vrch a jeho dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy (porov. Iz 56, 1.6-7). V evanjeliach na viacerých miestach čítame, ako Ježiš oceňuje vieru cudzincov. Dnes konkrétne čítame o žene, ktorá bola z Kanaánu, z nepriateľského národa. Táto žena prosí Ježiša o oslobodenie od zlého ducha. Ježiš najprv nereaguje, potom akoby ju skúšal. Podľa židovského slovníka tej doby ju ako cudzinku zaraďuje medzi psov. Ona sa však nevzdáva a vďaka jej viere, ktorú Ježiš ocenil, prijme ju aj jej dcéru medzi Božie deti, teda medzi ľudí, ktorí nepatria zlému duchu, ale Bohu. Jej viera ostro kontrastuje s postojom židovských farizejov, ktorí sa považovali za pravoverných a čistých. Ježiš sa s nimi totiž krátko predtým rozprával. Neverili mu, preto im pripomenul slová proroka Izaiáša: „Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«“ (Mt 15, 7-9) Od týchto „pravoverných“ ľudí sa – možno aj znechutený – odobral medzi cudzincov.
Vypočujme si spomínaný príbeh o žene-cudzinke v podaní evanjelistu Matúša (15, 21-28):
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“
On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
“Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“
A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
V tejto súvislosti sa mi vynára otázka, kto dosiahne Božie kráľovstvo. Bude to ten, kto sa nazýva kresťanom? Katolíkom? Nebude to skôr ten, kto úprimne hľadá Boha?
