BRATISLAVA 21. februára (WEBNOVINY) – Mierové dohody z Minska, ktoré sa týkajú konfliktu na Ukrajine, sa s výnimkou Debaľceva dodržiavajú s odretými ušami. Zatiaľ nebolo sk.onštatované, že dohody sú neúspechom a pokiaľ ide o mier, stále do neho vkladáme nádej.
V relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko RTVS to v sobotu vyhlásil podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, podľa ktorého musíme urobiť všetko pre to, aby sme nemuseli konštatovať, že sú tieto dohody neúspešné. Alternatívou je totiž eskalácia vojnového konfliktu na Ukrajine i eskalácia vzťahu medzi západným svetom a Ruskou federáciou a vôbec zhoršenie celkovej medzinárodnej atmosféry.
Podpredseda NR SR a predseda strany KHD Ján Figeľ sa obáva, že eskalácia konfliktu môže pokračovať. Dôležité je podľa neho politické úsilie, ktoré je viditeľné nielen zo strany Francúzska a Nemecka, ale aj zo strany ďalších štátov. Slovensko by malo podľa Figeľa pomáhať ešte viac, ako to robíme.
Slovensko si uvedomuje svoju zodpovednosť
Lajčák tvrdí, že Slovensko si uvedomuje svoju zodpovednosť ako susedná krajina Ukrajiny. „Som presvedčený, že ani jedna krajina EÚ nepomohla Ukrajine tak ako Slovensko,“ povedal Lajčák a pripomenul, že podľa ukrajinského predsedu vlády Arsenija Jaceňuka ušetrila Ukrajina vďaka dodávkam reverzného toku plynu cez Slovensko približne jednu miliardu amerických dolárov.
—-> TU.
Podľa Lajčáka sa nesmieme obmedzovať na vyhlásenia, za ktorými sa neskrýva žiadna konkrétna pomoc. Ako tiež minister zahraničných vecí dodal, príliš veľa času trávime tým, že sa snažíme nazerať do Putinovej hlavy. O tom by však nemala byť debata. Dôležité podľa neho je, čo chceme my, a síce aby Ukrajina mala právo rozhodovať o svojej budúcnosti, aby suverenita bola realitou a nielen deklaráciou.
Zdôraznil, že dohody z Minska máme na stole a medzinárodné spoločenstvo musí využiť svoju váhu, aby sa naplnilo či už zastavenie paľby, stiahnutie ťažkej výzbroje alebo výmena vojnových zajatcov.
Sankcie cieľom, Ukrajina zámienkou
Podpredseda vlády v sobotu tiež vyhlásil, že sankcie sú pri konflikte nástrojom, no nesmieme nimi byť posadnutí. Ako dodal, dnes mier na Ukrajine nie je, sankcie teda ostávajú v platnosti. Ak sa situácia zhorší, sankcie budú pritvrdené. Ak sa zlepší, mali by byť zmiernené. „Mám však pocit, že pre niektorých partnerov ako keby boli sankcie cieľom a Ukrajina zámienkou,“ vyhlásil Lajčák.
Minister zároveň pripomenul, že je proti dodávkam zbraní na Ukrajinu. Vždy, keď sa zvýši objem zbraní na jednej strane, zvýši sa podľa neho objem zbraní aj na druhej strane.
Figeľ si myslí, že sankcie sú z hľadiska účinnosti obmedzeným, no dôležitým nástrojom. Jedna vec je dopad na ruskú ekonomiku, a tým aj na politiku. Druhá je podľa neho spoločná európska politika. „Celý konflikt je obrovská výzva na vytváranie európskej bezpečnostnej politiky,“ dodal Figeľ, podľa ktorého treba trvať na dohodnutých podmienkach, ktoré sa síce môžu javiť ako krehké, no nič lepšie nemáme.
Putin: Nikto nedosiahne vojenskú prevahu nad Ruskom
Tusk diskutuje s lídrami Únie o ďalších sankciách pre Rusko
Únia vedie krajiny Balkánu za ruku
Lajčák na záver dodal, že sa veľa venujeme téme Ruska a téme vojny, no málo sa venujeme téme Ukrajiny. Pripomenul, že ľudia na Majdane protestovali proti tomu, ako funguje štát.
Za rok vlády Jaceňuka sa podľa neho nezmenilo v tomto smere takmer nič k lepšiemu. Európska únia by si podľa šéfa našej diplomacie mala nájsť svoju parketu pri pomoci k reformám na Ukrajine.
„Je obrovské množstvo aktivít, chýba mi však zastrešenie a koordinácia. Vyzývam, aby únia vstúpila do procesu reforiem. Aby Ukrajinci videli, že štát sa mení,“ povedal Lajčák s tým, že podobným spôsobom to EÚ robí pri krajinách západného Balkánu, kde ich vedie za ruku a radí im aké zákony treba prijímať a ako ich treba meniť.
